Denník N

Prečo si cyklisti holia nohy a prečo Sagan zrejme nikdy nevyhrá Tour? Odpovede na otázky, ktoré ste sa vždy hanbili opýtať

Levoča počas pretekov Okolo Slovenska 2017. Foto N - Peter Kováč
Levoča počas pretekov Okolo Slovenska 2017. Foto N – Peter Kováč

Čo je to tá tímová taktika? Púšťajú cyklistom do slúchadiel informácie o hradoch a zámkoch, okolo ktorých prechádzajú?

Členov redakcie Denníka N sme vyzvali, nech spíšu, čo ich vždy zaujímalo o cyklistike, no nikdy sa to nespýtali. Výzvu sme adresovali aj čitateľom vo facebookovej skupine určenej pre predplatiteľov.

Z otázok vyplýva, že laikom robí najväčšie problémy pochopiť taktiku a to, že cyklistika nie je individuálny, ale tímový šport.

Novinárov aj čitateľov tiež zaujíma, ako je možné, že Peter Sagan zrejme nikdy nevyhrá Tour de France, aj keď vo väčšine etáp finišuje na prvých priečkach.

Bežné boli aj otázky o živote cyklistov – napríklad prečo si holia nohy alebo čo všetko ich bolí.

Odpovede sme konzultovali s cyklistickým trénerom, diagnostikom a pretekárom Jurajom Karasom z tímu PROefekt.

O taktike

Nie je jediná naozajstná cyklistika časovka? Keď niekto bicykluje najrýchlejšie v časovke, tak je najrýchlejší cyklista, ak inde, tak je len lepší špekulant, akože schováva sa za iných a tak?

Keď je niekto najlepší v časovke, tak je najlepší časovkár. Aj časovky sú rôzne – či už dĺžkou, alebo prevýšením. Preto jeden typ časovky vyhovuje jednému, ďalší zas druhému.

Ťažko určiť aj to, kto je najrýchlejší cyklista. V rovinatej, zvlnenej či horskej etape? Treba sa vyhnúť aj slovu špekulant, pretože cyklistika nie je o tom, že by sa niekto za niekoho skrýval. Keďže je to tímový šport, niekto niekoho zakrýva. Navyše, časovka predstavuje len jeden typ konštantného zaťaženia, keď ide jazdec iba rovnomerne nastaveným tempom. V pretekoch s hromadným štartom sa vyskytujú všetky druhy zaťaženia, napríklad: striedavé, maximálne, konštantné, ale aj dlhodobé striedavé.

Čo je to tá tímová taktika?

Cyklistika je tímový šport a každý tím má svojich lídrov, na ktorých sa „pracuje“. Úlohy sú rozdelené vopred, každý svoje pozná.

Zvyčajne býva cieľom mať jazdca, ktorý sa umiestni čo najvyššie v celkovom poradí. Tento líder sa musí počas etáp namakať čo najmenej, preto mu kolegovia nosia vodu a v pelotóne ho zakrývajú tak, aby čo najmenej bojoval s odporom vzduchu. V prípade núdze je dokonca určený niekto, kto mu musí odovzdať svoj bicykel. Cyklista na celkové poradie zostane sám vo veľkých stúpaniach, ktoré v konečnom dôsledku rozhodujú o víťazovi pretekov.

Sú aj tímy, v ktorých sú lídri šprintéri, ako napríklad Bora-hansgrohe, ktorého členom je Peter Sagan. Pokiaľ sa ide etapa, v ktorej má šancu zvíťaziť, kolegovia mu nosia vodu a zakrývajú ho pred vetrom. V závere je ich úlohou rozbehnúť špurt. Vtedy sa ide veľakrát rýchlosťou vyše 60 km/h a šprintér musí byť do posledných približne dvesto metrov pred cieľom zabudovaný/schovaný za tímovými kolegami, ktorí mu razia cestu pelotónom vpred.

Ako funguje tímová hierarchia? Ako sa z domestika môže stať líder tímu?

Záleží na tom, na čo je tím zameraný – celkové víťazstvo, etapové víťazstvá alebo jednotlivé dresy. Tomu sa prispôsobuje taktika. Domestik sa lídrom môže stať z roka na rok. Napríklad Chris Froome v roku 2012 pomohol Bradleymu Wigginsovi k víťazstvu na Tour a o rok ju vyhral sám. Nie každý dobrý domestik dokáže byť aj dobrým lídrom, veľkú úlohu zohráva aj psychika a schopnosť vedieť prebrať zodpovednosť.

Ako to funguje s tým dohováraním sa? Je to normálne, že spolu „ťahajú“ cyklisti z rôznych tímov? A čo potom pred cieľom?

Pred každou etapou si každý tím určí svoju taktiku, ktorú môže ešte počas etapy komunikovať cez vysielačku alebo osobne v pelotóne. A áno, je normálne, že spolu „ťahajú“ aj konkurenti. Stáva sa to v situácii, keď sú spolu v úniku a potrebujú si udržať náskok pred pelotónom. Ak sú pred cieľom a je isté, že ich pelotón nedostihne, samozrejme, začínajú taktizovať.

O koľko to má ťažšie ten, čo vedie peletón, oproti tým, ktorí idú hneď za ním?

Už druhý jazdec v pelotóne bojuje s odporom vzduchu nižším približne o tridsať percent. A výrazne to je závislé od rýchlosti a čelného odporu vzduchu.

Veľmi pekne to vysvetlil Eurosport v tomto videu:

Prečo sa jazdci vydávajú do úniku, keď v 98 percentách prípadov ich pelotón dobehne?

Do únikov sa väčšinou dostávajú jazdci z tímov, ktoré nemajú šancu na celkové prvenstvo a ani na víťazstvo v bodovacej, vrchárskej súťaži či aspoň v jednej etape. Ich účasť v úniku je tak jedna z mála možností, ako ukázať seba a sponzorov na svojich dresoch.

Navyše je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Peter Sagan

Tour de France

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie