Denník N

Kažimír už nemlčí o dlhovej brzde, ukázal, aké zmeny by boli podľa neho v poriadku

Minister financií Peter Kažimír. Foto – TASR
Minister financií Peter Kažimír. Foto – TASR

Minister financií priznáva, že na investičnú výnimku sa medzinárodné inštitúcie pozerajú so zvýšeným obočím.

„Je to moje prvé a posledné verejné vystúpenie k dlhovej brzde.“ Minister financií Peter Kažimír (Smer), ktorý nerád verejne hovorí o spôsoboch uvoľnenia dlhovej brzdy, spravil výnimku na konferencii Trendu.

Povedal, že na jeho ministerstve debatujú o troch riešeniach – o prechode rátania na čistý dlh, o zrušení klesania sankčných pásiem dlhovej brzdy aj o zavedení investičnej výnimky, prípadne o kombinácii týchto riešení. To znamená, že buď si vláda bude môcť požičiavať viac peňazí na financovanie dlhu, alebo viac míňať napríklad na diaľnice bez toho, aby bola za to viac trestaná.

O možnostiach, ktoré minister predstavil, sa už v kuloároch diskutovalo dlhšie, chýbala verejná debata o detailoch. Kažimír sa napríklad čuduje, že sa už rok debatuje o investičnej výnimke, ktorú, podobne ako Colombovu ženu, nikto nikdy nevidel.

„Po roku voľnej debaty sme mali potrebu dať najavo, čo si o tom myslíme na ministerstve financií,“ vysvetľoval minister financií. On žiadnu z možností verejne nepreferuje, necháva to na odbornú debatu a poslancov parlamentu. Prekáža mu však, že debata sa zužuje na míňanie peňazí a málo sa hovorí o hodnotách.

Čistý dlh pod podmienkou

Kažimír pripomína, že bol pri vzniku dlhovej brzdy a nie je rád, ak sa jej presadenie pripisuje iba Radičovej vláde. Spomínal, že tím ľudí o nej debatoval v jednom z bratislavských hotelov už v decembri 2009. Bol tam aj vtedajší minister Ján Počiatek, ekonómovia Ľudovít Ódor a Michal Horváth, aj bývalý štátny tajomník Vladimír Tvaroška.

Debatu a následný konsenzus malo urýchliť to, že si Slovensko nevedelo koncom roka 2011 požičať peniaze. „Dali sme si džentlmenskú dohodu, že sa vrátime k zmenám, ktoré sme vtedy nevedeli predpokladať,“ zdôvodnil Kažimír, prečo má byť debata o zmene dlhovej brzdy oprávnená.

Ak nejakú debatu odborná verejnosť a časť opozície pripúšťajú, potom je to o čistom dlhu, no muselo by sa zároveň hovoriť aj o sprísnení sankčných pásiem, čo by však cez koalíciu prešlo len ťažko.

Kažimír sprísnenie sankčných pásiem nespomenul. Vysvetlil, že pod čistým dlhom majú na mysli hrubý verejný dlh, ktorý každý rok potvrdzuje Eurostat, znížený o hotovosť štátu. Ak by taký koncept prešiel, štát by si mohol požičať viac peňazí na financovanie dlhu. No to by bolo možné aj vtedy, ak by vláda znižovala dlh rýchlejšie a nedržala by ho blízko sankčných pásiem.

Slovensko malo vlani hrubý dlh 51,9 percenta HDP (čistý dlh bol vlani 47 percent, rozdiel sú zhruba štyri miliardy). Dlh druhý rok po sebe klesol, v roku 2015 bol 52,9 percenta. Prvé sankčné pásmo sa začína od hrubého dlhu 50 percent, ďalšie pri 53 percentách, pre vládu nepríjemné sú sankcie najmä pri dlhu 55 percent a vyššom (najvyšší môže byť 60 percent).

Rizikom je, že ak by sa prešlo na rátanie cez čistý dlh a nesprísnili by sa sankčné pásma, odrazu by mala vláda na beztrestné míňanie zhruba štyri miliardy.

Rozpočtová rada hovorí aj to, že ak by sa malo prejsť na čistý dlh, mali by sa tiež zaviesť výdavkové stropy a zastropovať hrubý dlh (napríklad na 60 %). Ministerstvo financií chce výdavkové stropy najprv niekoľko rokov testovať.

Colombova investičná výnimka

Dlhová brzda je nastavená tak, že od budúceho roka sa sankčné pásma sprísňujú (znižujú) o jeden percentuálny bod ročne. V roku 2027 teda celkový dlh nemôže prevýšiť 50 percent. Debata má byť aj o tom, či by sa toto sprísňovanie limitov nemalo zrušiť, alebo zjemniť. Kažimír hovorí, že ide o „procyklický nástroj“, jeho slabou stránkou je, že nerieši problém riadenia dlhu. „Snáď iba vtedy, keď sa dlh dostane ďaleko od sankčných pásiem.“

Podstata investičnej výnimky má byť zase v tom, že investície, pre ktoré by platila, by nezapínali sankcie dlhovej brzdy. V skutočnosti by však rástol deficit aj dlh a Slovensko sa zaviazalo mať vyrovnaný rozpočet. Ak by vláda dodržala vlastné plány a v roku 2020 by sme mali vyrovnaný rozpočet, hrubý dlh by klesol na 46 percent.

Kažimír priznáva, že na investičnú výnimku sa medzinárodné inštitúcie pozerajú so zvýšeným obočím a hovoria o diskriminácii výdavkových politík. Ani podľa neho by sa nemala vzťahovať iba na infraštruktúru. Ale napríklad aj na obranu a bezpečnosť, teda zase nielen na vzdelávanie a zdravotníctvo.

„Ak by takáto výnimka mala fungovať, odporúčali by sme, aby vznikol osobitný výbor Národnej rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý by mal zastúpenie podľa výsledku volieb a kde by sa rozhodnutia typu výnimiek mali prijímať trojpätinovou väčšinou,“ povedal Kažimír na konferencii Trendu.

Fantómový zoznam

O zmene ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa nakoniec rozhodne v parlamente, treba na to 90 hlasov. Pred prázdninami sa začala v parlamente debata o investičnej výnimke, koaliční poslanci predložili dlhý zoznam diaľničných úsekov, na ktoré by sa mala vzťahovať.

Debatu však prerušili a presunuli na septembrovú schôdzu. Dôvodom mala byť požiadavka opozičnej strany Sme rodina, aby sa vytvoril výbor pre strategické investície, ktorému by šéfoval zástupca opozície. Milan Krajniak zo Sme rodina povedal, že ak by taký výbor vznikol, jeho strana by uznesenie o investičnej výnimke podporila. Koalícia so Sme rodina má spolu 90 hlasov.

SaS aj OĽaNO investičnú výnimku odmietajú. „Nie sme za zvýšenie dlhu, osobitne v super dobrých časoch,“ povedal Eugen Jurzyca z SaS. Tvrdí to aj ĽSNS.

Štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček na konferencii Trendu povedal, že prioritné úseky vlády sú odhadom za 7 miliárd eur. Zoznam 75 projektov, ktorý vytvorili poslanci, je za 17 miliárd eur. Kažimír ho nazval fantómovým zoznamom nekonečného počtu stavieb krížom-krážom po krajine. „Potrebujeme sa dostať ku konkrétnemu plánu,“ odkázal minister.

A kde sú priority?

Šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko pripomenul, že od roku 2005 dosahovali investície NDS priemerne menej ako pol miliardy eur ročne. Príprava projektu trvá v priemere sedem rokov.

Povedal tiež, že ak by vláda dodržala svoje plány a v roku 2020 a ďalších rokoch by mala vyrovnaný rozpočet, do roku 2025 by sa vytvoril priestor vo výške 16 miliárd eur bez toho, aby narazila na tvrdšie sankčné pásmo. „Tento postoj rozpočtovej rady ma veľmi prekvapil, vnímam ho veľmi prázdninovo. To sú reputačné náklady, žiadna vláda nechce byť vystavená kritickým správam,“ reagoval Kažimír.

Ak by vláda mala zoznam priorít, dlhovú brzdu by meniť nemusela. „Investičná výnimka nedá v skutočnosti dodatočné zdroje na prioritu, ale na to posledné, čo je v zozname už menej prioritné,“ hovorí šéf odboru výskumu NBS Martin Šuster. Hovorí, že z ekonomického hľadiska by sme boli na tom lepšie, keby sme vyberali vyššie dane z nehnuteľností a keby boli viac zdanené tie drahšie. Dávame dotácie na ťažbu uhlia, ktoré viac škodí životnému prostrediu než pomáha pri výrobe elektriny, alebo máme oveľa viac policajtov než v iných krajinách.

Dlhová brzda

Teraz najčítanejšie