Denník N

Virtuálne vojny, búrky a hnačky

Facebook ponúka ľahkú možnosť kanalizácie náhleho návalu emócií. Môžeme impulzívne a fyzicky bezpečne napísať čosi, čo spoľahlivo podráždi a urazí.

Autor je reportér časopisu .týždeň.

Mená ani postavy týchto príbehov nie sú až natoľko dôležité, ide o typické situácie. Hovorme preto o postavách A, B, C.

Osoba A, o ktorej vo svete literatúry málokto niečo vie (napokon, sama seba definuje, že je iba vášnivý čitateľ, ide pritom o ženu, tak by azda bolo vhodné napísať čitateľka) napíše blog s názvom Môj boj s B. Ten blog je úmorne dlhý a nie príliš zrozumiteľný, hlavný efekt, pobúrenie, ale dosiahne. Ak už ničím iným, tak „hitlerovským“ titulkom. A to spoľahlivo. Boj, o to viac osobný, zaujíma každého, však?

Kdesi tu by sa za normálnych okolností príbeh mohol a mal skončiť. Nie však u nás. Osoba B, o ktorej knihe A píše, sa zrejme spočiatku správne zdráha na zmätenú slohovú prácu reagovať. Povzbudí ju k tomu až osoba C, aktívna politička, toho času na materskej, ktorá v diskusii pod blogom A napíše, že s ním súhlasí. Pretože recenzia (nie dielo) je vraj šťavnatá a odvážna, nie nudná.

Aj tu by sa príbeh mohol ešte ukončiť, má na to poslednú šancu. Už-už sa zdá, že veľkorysý nadhľad zvíťazí nad samoľúbosťou a malichernosťou. Omyl! Postavy príbeh vyšpičkujú. Každý je len človek, aj spisovateľ B, všakže. A každý sa občas nasrdí, aj on. Nastolí tému, či má politička C maturitu.

Obloha nad krajinou Facebook sa neodvratne zatiahla čierňavou, prvé kvapky čoskoro vystrieda prietrž mračien spojená s krupobitím. No bojisku neostane suché oko, neskrvavená ruka, nerozmliaždená noha, neroztrepaná lebka.

Pokušeniu málokto odolá

Napokon je imaginárne bojisko posiate bezvládnymi telami, na scénu pri západe slnka prichádza spasiteľ s lesknúcim sa mečom ukutým v najlepších dielňach Hollywoodu či aspoň Evita Pressu, s nalepenou bielou bradou a poctivými dlhými bielymi vlasmi… a príbeh sa končí, pochopiteľne. Bez akéhokoľvek konca, poučenia či katarzie (s malým „k“). Pretože už čoskoro, možno v nasledujúcom okamihu, sa začne presne taký istý nový príbeh. Ako cez kopirák.

Na začiatku je čosi bezvýznamné, nehodné boja, medzitým búrka, hnačka… a na konci? Na konci to, čo po týchto veciach ostáva. Nič hlboké, nič múdre, iba splašky a povaľujúce sa bezcenné emócie. A my všetci, vystresovaní a emočne vybudení, budeme lavírovať medzi postavou aktérov a diváka. Pokušeniu zapojiť sa do ničotného deja odolá iba málokto. Presnejšie, nikto.

Prvá, a treba povedať, že do istej miery oprávnená výhrada, by mohla znieť, že tento text píše človek-relikt, ktorý nie je na Facebooku. Nielenže nie je, ani nebol a dúfa, že ani tak skoro (nikdy nehovor nikdy) nebude. Pretože to považuje za súčasť duševnej hygieny. Isto, takéto slová znejú príkro a trúfalo, mať kategorický úsudok o čomkoľvek však dnes nie je výsada iba tých, čo sú na sociálnych sieťach.

A keď náš človek-relikt svojho času diskutoval s doktorom Čarnogurským o Kosove, vášnivo, dlho a verejne, pričom si myslel, že súpera nadobro zničí jeho argument, že zdanlivo zasvätene hovorí o Kosove, kde pritom nikdy nebol, tak odniekiaľ, zrejme z publika, zaznel ešte silnejší protiargument: na Mesiaci tiež takmer nikto nebol, a predsa o ňom toľkí píšu!

Čo dodať? Nielen autor tohto textu, možno ani nemecký neurológ a psychiater Manfred Spitzer nie je na nijakej sociálnej sieti. A predsa píše o fenoméne závislosti, o impulzívnom správaní a o rizikách s tým všetkým spojenými. Ruku na srdce, kto z nás neľutoval už vzápätí čosi, čo v návale emócií urobil? A Facebook z definície ponúka ľahkú možnosť kanalizácie tejto úchylky: môžeme impulzívne napísať čosi, čo spoľahlivo podráždi, naštve, urazí. Fyzicky bezpečne, nikto nám v tej chvíli za to nevrazí do brady.

A kto by sa pritom obťažoval tým, že napočítal aspoň do desať, ako zvykli vravieť naši drevní predkovia z éry predvirtuálnej? Kto by si hrýzol do jazyka? Kto by si držal ruku, ktorá nutkavo, už-už chce čosi jadrné, osobne útočné a znevažujúce napísať? Kto by sa v tejto bláznivej, takpovediac celospoločenskej, hre ovládal?

Iba nevinnná hra?

Český veľvyslanec, ktorého pre statusy jeho manželky stiahli z diplomatickej misie, by o tom vedel rozprávať. Naopak, pán Ovčáček a jeho Zeman to ešte za nevinnú hru naďalej považujú. V poriadku, aj oni na to prídu a pochopia. O našich politikoch ani nevraviac.

Iný, kritický, názor na sociálne siete a impulzivitu s nimi spojenú má spomínaný, aj u nás už známy nemecký psychiater doktor Spitzer. Upozorňuje najmä rodičov na nebezpečenstvá vyplývajúce z používania smartfónov a internetu deťmi.

A uvádza alarmujúce zistenia o závislosti od Facebooku, ktorý sa má podľa neho k našej potrebe pospolitosti ako popcorn k potrebe potravy: vyzerá ako obrovská masa a predstiera uspokojenie tejto potreby napriek tomu, že sa skladá najmä zo vzduchu a z prázdnych kalórií. A konzum tejto masy tak vzbudzuje ešte väčšiu potrebu potravy, ktorá opäť nie je skutočne uspokojená.

A nielen to. Pracovná skupina okolo psychológa Antoina Becharyho z Univerzity Južná Kalifornia uskutočnila ako prvá výskum závislosti od Facebooku pomocou magnetickej rezonančnej tomografie. Vedci merali impulzívnosť vyvolanú facebookovými symbolmi: ukázalo sa zreteľné zvýšenie aktivity v tých oblastiach mozgu, ktoré obsahujú impulzívny systém a zníženie aktivity centier kognitívnej kontroly.

Medzi nami, liberálmi, aj naši bratia konzervatívci by sa mohli držať tejto múdrej zásady: nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe. Alebo, kto seje vietor, bude žať búrku, ako nedávno uviedol aj premiér Fico. Nepíšme sprosto a agresívne o iných, ak, pravda, nechceme, aby oni tak písali o nás.

Počítajme do desať a ak si to situácia vyžaduje, tak pokojne aj do sto. Meditujme ako budhistickí mnísi nad tým, ako prejde biela hus či kačka hrdlom fľaše. Jasné, neprejde, to ale nie je podstatné. Dôležitá je tá predstava.

Neviem ako vás, ale môžeme si predstaviť, že ľubovoľného človeka naštve už samotná predstava, že celá armáda rešpektovaných ľudí stráca čas a energiu na to, aby sa na Facebooku zapájali do debát o jalových veciach. Nijaké poznanie to nikomu na konci dňa nedá, ostane iba pocit trápnosti.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie