Denník N

7 dobrých správ: Vznášajúce sa rastliny, knižné víly a plávajúce vlky

Rozmanitosť ženských ambícií má dievčatá a chlapcov motivovať v živote. V Indii zasadili rekordných 66 miliónov stromov len za 12 hodín. V Šali začal premávať elektrobus a prispieva k skvalitňovaniu života obyvateľov a životného prostredia. Aj bez mäsa – v Portugalsku platí nový zákon o stravovaní. Pred pražským Národným divadlom sa vznášajú liečivé rastliny. Pobrežné vlky v Kanade sa živia takmer výlučne rybami a dokážu sa potápať. Vo svete existujú knižné víly.

1. Sila žien je v rozmanitosti, dievčatá a chlapci potrebujú v spoločnosti viac ženských vzorov

„Prečo by som nemohla byť akademičkou, prečo by som nemohla vyriešiť ďalší veľký problém,“ pýta sa vo videu mladé dievča, keď hovorí o tom, že nie je mnoho 15-ročných dievčat, ktoré by chceli byť akademičkami. Veľa ľudí si totiž pri slove „akademik“ skôr predstaví staršieho, bieleho muža, ktorý sedí za stolom a píše množstvo kníh, a dievčatám tak chýba ženský vzor.

Nezisková organizácia Female Lead zviditeľňuje ženské príbehy s cieľom inšpirovať budúce generácie a v rámci programu na školách sa snažia osloviť dievčatá aj chlapcov prostredníctvom ženských vzorov, ktoré formujú dnešný svet. V rámci projektu má byť zbierka distribuovaná do 18-tisíc škôl v Británii a USA.

Ešte stále nežijeme vo svete, kde by si ženy a muži boli rovní a rodovú nerovnosť ženy pociťujú každý deň v spoločenskom, politickom aj v ekonomickom živote. Kampaň organizácie preto ukazuje rozličné ženské ambície ako vplyvné a kritické sily v dnešnej spoločnosti.

Autorka kampane Edwina Dunnová v knihe zobrazuje výber 60 inšpiratívnych žien naprieč spoločnosťou a predovšetkým podporuje rozmanitosť a postavenie žien vo svete.

Političky, vedkyne, novinárky, športovkyne, herečky či utečenkyne – zbierka The Female Lead ukazuje silu a nebojácnosť žien byť v spoločnosti odlišnými a jedinečnými. Tieto ženy majú byť podľa Dunnovej alternatívou voči tomu, čo ponúka dnešná popkultúra.

2. V Indii dobrovoľníci zasadili viac ako 66 miliónov stromov ako odpoveď na Parížsku dohodu

Jeden a pol milióna dobrovoľníkov sa v Indii zapojilo do výsadby miliónov stromov v rámci veľkej environmentálnej kampane pozdĺž rieky Narmada.

Kampaň bola organizovaná vládou v štáte Madhjapradéš v strede Indie a nebola to len lokálna akcia, ale predovšetkým globálny čin.

India sa totiž v Parížskej dohode zaviazala, že do roku 2030 zvýši svoje lesy o päť miliónov hektárov v boji proti zmene klímy. Ako tretí najväčší producent skleníkových plynov indický premiér Narendra Modi opätovne potvrdil záväzok v rámci Parížskej dohody, po tom ako americký prezident Donald Trump od dohody odstúpil.

Foto – Twitter/ChouhanShivraj

Dobrovoľníci vysadili viac ako dve desiatky druhov stromov a štátny ministerský predseda Shivraj Singh Chouhan považuje toto úsilie za „historický deň“. Medzi siedmou ráno a večer dobrovoľníci vrátane detí a seniorov vysadili spolu 66,3 milióna stromov.

Dobrovoľníkov si všimli aj pozorovatelia z Guinnessovej knihy rekordov a v najbližších týždňoch sa očakáva, že táto obrovská výsadba stromov sa zapíše ako nový rekord.

Oproti tomu minulý rok vysadili dobrovoľníci v inej oblasti Indie 50 miliónov stromov, čo bol doterajší svetový rekord.

3. Nový elektrobus zo Šale spríjemňuje cestovanie verejnou dopravou a má pritom nulové emisie

„Naše mesto patrí k priekopníkom elektromobility na Slovensku,“ povedal pre lokálny spravodajský portál primátor Šale Jozef Belický. Okrem nového elektrobusu v meste jazdia mestskí policajti už takmer dva roky na elektrický pohon, v čom má Šala na Slovensku prvenstvo.

Generálny riaditeľ novozámockej spoločnosti Arriva Karol Petőcz pre miestne médiá povedal, že je dôležité, aby sa mestá v rámci konceptu smart cities usilovali o ekologickejšiu, ale najmä dostupnejšiu a pohodlnejšiu verejnú dopravu.

Keďže v meste jazdí len jedna linka, elektrobus plne nahradí starý dieselový autobus, ktorého výhodou bude predovšetkým nízka hlučnosť a zredukovanie vibrácií.

Foto – TASR

Elektrobus disponuje klimatizáciou, kamerovým systémom, ale aj wifi pripojením či nabíjacími USB stanicami. Vďaka novému, nízkopodlažnému autobusu bude cestovanie mestskou hromadnou dopravou jednoduchšie aj pre ľudí s telesným postihnutím.

Zelený autobus neprodukuje do ovzdušia žiadne škodlivé emisie a oproti spaľovaniu benzínu či dieselu nový autobus poháňa elektrina z rýchlonabíjacej stanice. Na jedno nabitie by jeho dojazd mohol byť v rozmedzí 120 až 160 kilometrov. Spĺňa tak prísnejšie ekologické kritériá a jeho údržba by preto mala mestu ušetriť náklady.

Podľa Petőcza môže práve hromadná doprava začať konkurovať individuálnej doprave autami, čím by „v strednodobom horizonte mohla prispieť k výraznému skvalitneniu životného prostredia v mestách“.

4. Možnosť vybrať si jedlo bez mäsa je v Portugalsku garantované zákonom

V Portugalsku poslanci v marci tohto roku schválili zákon, vďaka ktorému je povinné do menu štátnych stravovacích zariadení zahrnúť jedlo bez mäsa a ostatných živočíšnych výrobkov.

Portugalsko sa tak vo svete stalo vzorom, keď zahrnulo vegetariánstvo a vegánstvo do svojej legislatívy medzi prvými vo svete, a to aj napriek tomu, že má medzi obyvateľmi menej priaznivcov než krajiny ako Británia, Nemecko či Taliansko, kde sú počty vegetariánov a vegánov niekoľkonásobne vyššie.

Zákon tento týždeň vstúpil do platnosti a školy, nemocnice, sanatóriá či väznice financované z verejných peňazí, majú povinnosť pripraviť aspoň jedno, nutrične vhodne zostavené vegánske jedlo pre ľudí, ktorí sa rozhodli nekonzumovať živočíšne výrobky, informoval český iDNES.

Dobre zostavená rastlinná strava je podľa portugalského návrhu zákona udržateľnejšou formou stravovania. Foto – TASR/AP

Zákonu predchádzala petícia s 15-tisíc podpismi, ktoré dokázala v krátkom čase vyzbierať portugalská vegetariánska asociácia. Vďaka petícii potom predstavitelia asociácie vláde predložili návrh zákona, ku ktorému sa pridala aj strana Ľudí, zvierat a prírody (PAN), ktorá mala podobný návrh vo svojom programe.

Zostavovať jedálny lístok budú nutriční špecialisti z ministerstva zdravotníctva a na dodržovanie zákona, a tiež prípadné sťažnosti, bude dohliadať Úrad pre hospodársku a potravinovú bezpečnosť.

Dostupnosť jedla bez mäsa a živočíšnych produktov by mala podľa návrhu zákona priviesť viac ľudí k tejto udržateľnejšej forme stravovania. Dôvody pre rastlinnú alternatívu môžu byť environmentálne, etické, náboženské alebo zdravotné. Práve prospešnosť pre zdravie vystihuje aj predložený návrh.

5. Rastlinný labyrint priamo pred Národným divadlom v Prahe oživil betónový priestor

Umelecká inštalácia českého architekta Juráša Lasovského je venovaná majestátnosti najväčšieho druhu lekna vo svete a tiež oživeniu betónového priestoru piazzetty pri Novej scéne Národného divadla.

Organická výstava s názvom Victoria amazonica, podľa rastliny ktorú v roku 1801 objavil Tadeáš Hænke, sa stala prvotnou Lasovského inšpiráciou a inštaláciu rastlín v kvetináčoch potom komponoval do labyrintu znázorňujúceho prírodnú krajinu.

Ako informoval český portál DesignMag, spolu 936 bielych kvetináčov sa vznáša v rôznej výške tak, aby vytvárali dojem kopcov. Niektoré z rastlín sú liečivé, čím koncept výstavy poukazuje na dôležitosť zachovania ich účinkov aj v tomto storočí.

„Nároky na mesto sa menia. Jeho obyvatelia ho čoraz viac vnímajú ako svoj vlastný priestor, ktorý je súčasťou ich domov, bytov, a kde trávia veľa času,“ povedal pre český Archiweb Lasovský. Podľa českého architekta žijúceho v Kodani čoraz viac rastie povedomie o význame rastlín pre človeka aj mesto a sú vnímané ako ukazatele kvality.

Foto – projekt Hænke

Vonkajšia inštalácia je verejne prístupná a podľa navrhnutého konceptu má výstava upozorniť na dôležitosť liečivých rastlín a ich úlohu v kultúre či dizajne.

V prípade miest ide o významný prvok zelene, ktorý tvorí nielen estetický prvok mesta, ako sú parky a komunitné záhrady, ale tiež význam mikroklímy. V prípade čoraz teplejších letných mesiacov tiež rastliny v mestách dokážu výrazne ochladiť inak priestory plné betónu, čím odkazuje tiež na globálne otepľovanie.

6. Pobrežné vlky v Kanade lovia ryby vo vode a plávajú z ostrova na ostrov

„Z testov DNA vieme, že sú tieto vlky geneticky odlišné od svojich kontinentálnych príbuzných,“ povedal Ian McAllister, fotograf, ktorý tieto zvieratá skúma skoro dve dekády.

McAllisterovi sa podarilo dostať sa priamo k vlkom a dokázal ich zachytiť v sérii fotografií, ktoré uverejnil portál Bored Panda.

Plávajú z ostrova na ostrov, niekedy aj dvanásť kilometrov, a živia sa morskými tvormi, keď až 90 percent ich stravy pochádza priamo z mora.

Oproti vlkom, ktoré poznáme aj z nášho regiónu, sa pobrežné vlky neživia predovšetkým divinou, ale napríklad lososom. Veľkosťou a telesnými proporciami sú tiež menšie.

Okrem Kanady žijú pobrežné vlky na Aljaške, avšak v priebehu posledných rokov morských vlkov ubúda. Podľa Darimonta je to znak toho, že by sme sa mali o ne dobre starať.

Reprofoto – N

7. Emma Watsonová ako knižná víla v uliciach Paríža

V rámci celosvetovej iniciatívy Knižné víly (The Book Fairies) jej prívrženci už viac ako rok sledujú knihy a prekvapujú ľudí v uliciach miest po svete.

„Ukrývame knihy po celom svete pre ľudí, ktorí ich nájdu, prečítajú a dajú ďalšiemu čitateľovi,“ píše sa na webe iniciatívy.

Emma Watsonová, ktorá poukazuje na nerovnosť žien v spoločnosti, sa tiež snaží viesť ľudí k čítaniu. Na „gerilovej“ akcii iniciatívy knižných víl sa zúčastnila už minulý rok, keď takto poskrývala v Londýne knihu Mama a ja.

Tentoraz si Watsonová vybrala ulice Paríža a román Príbeh služobníčky od kanadskej spisovateľky Margaret Atwoodovej. Dystopická kniha slúžila tiež ako námet na úspešný seriál s rovnakým názvom, ktorý si vo svete získal veľkú obľubu.

Iniciatíva na svojom profile na Twitteri nechávala pre čitateľov rôzne nápovedy, kde sa oplatí hľadať, a šťastlivci sa potom delili o svoje zážitky z hľadania.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

7 dobrých správ

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie