Denník N

Fico sa vrátil k obľúbenej téme, oznámil víťazstvo v spore o Gabčíkovo

O zrušení HM Manažmentu rozhodnú šéfovia Smeru. Foto – TASR
O zrušení HM Manažmentu rozhodnú šéfovia Smeru. Foto – TASR

Slovenské elektrárne upozorňujú, že víťazstvo vo viedenskej arbitráži nemá vplyv na ostatné žaloby, ktoré na štát podali.

Približne pred dvomi rokmi premiér Robert Fico (Smer) oznámil, že štát berie gabčíkovské vodné dielo spod kontroly súkromníka. Dnes oznámil, že štát vyhral arbitráž o to, či by nemal súkromníka odškodniť, keďže ten tvrdil, že má na prenájom riadnu zmluvu.

„Arbitrážny súd (…) celý návrh zamietol,“ povedal Fico. Arbitrážny súd vo Viedni podľa jeho slov už v piatok potvrdil, že zmluva z roku 2006 na prevádzku gabčíkovskej elektrárne je celá neplatná. So štátom ju podpisovali Slovenské elektrárne, ktoré v tom čase ovládal taliansky Enel.

Výsledok prišiel Fico oznámiť poobede do Gabčíkova, spolu s ministrom hospodárstva Petrom Žigom. Žiga doplnil, že štát nemusí hradiť odškodné. „Žiadne peniaze Slovenská republika platiť nebude, teraz to máme aj medzinárodne potvrdené,“ dodal.

Ako odškodné pýtali elektrárne 588 miliónov eur. Tak vyčíslili zisk, o ktorý prichádzajú predčasným ukončením zmluvy, ktorá mala pôvodne platiť ešte niekoľko rokov.

Fico a Žiga sa v Gabčíkove objavili po tom, ako úrad vlády zrušil plánované rokovanie ministrov koalície. Ako dôvod sa spomínala nezhoda so šéfom národniarov Andrejom Dankom.

Ten chcel mať príhovor na Devíne počas osláv Sviatku sv. Cyrila a Metoda, no premiérova kancelária jeho účasť odmietla. Danko ministrom nominovaným za SNS povedal, aby nešli na vládu.

Slovenské elektrárne avizujú, že arbitrážne rozhodnutie zatiaľ skúmajú. Pripomenuli, že všetky ďalšie žaloby, ktoré na štát podali, stále platia.

Ďalšia Pandorina skrinka?

„Ak to bude chcieť Robert Fico prezentovať ako víťazstvo, tak je to Pyrrhovo víťazstvo. Práve naopak, (je to) otvorenie ďalšej Pandorinej skrinky,“ myslí si opozičný poslanec Karol Galek (SaS).

Spor o Gabčíkovo

  • Gabčíkovské turbíny ročne inkasujú v priemere asi 100 miliónov eur za elektrinu, ktorú vyrobia.
  • Výnosy závisia najmä od ceny elektriny na burze, pri jej dnešnej výške viac než 30 eur za megawatthodinu  by mohlo vodné dielo utŕžiť vyše 70 miliónov eur pri ročnej výrobe zhruba 2,2 terawatthodiny elektriny. Pre ilustráciu, to je asi 7 percent elektriny, ktorú ročne na Slovensku spotrebujeme.
  • Ceny elektriny však boli v minulosti aj dvakrát vyššie, a tak aj tržby vodného diela mohli byť aj dvojnásobné.
  • Z výnosov dostávala 65 % (asi 65 miliónov eur) štátna Vodohospodárska výstavba, zvyšok patril Slovenským elektrárňam.
  • Dohodlo sa to v čase privatizácie Slovenských elektrární. Fico zmluvu o prevádzke vypovedal. 

Arbitrážny súd podľa Galeka rozhodol, že zmluva, ktorou sprivatizované Slovenské elektrárne dostali na starosť prevádzku vodného diela, je od začiatku neplatná. Preto investor nemá ani právo na 600 miliónov eur, ktoré žiadal ako náhradu za ušlý zisk.  Ten by dosiahol, keby zmluva platila 30 rokov, ako bolo dohodnuté.

To však môže do budúcnosti teoreticky znamenať aj to, že štát bude musieť vrátiť súkromníkovi peniaze, ktoré mu platil ako nájomné.

Ak totiž neplatí zmluva a ani doložky o odškodnení, nemusí platiť ani dohovor o tom, že sa gabčíkovské turbíny vyberajú von z majetku Slovenských elektrární. To znamená, že by boli kompletne v ich vlastníctve po celú lehotu a nie iba v prenájme.

Podľa medzinárodných zmlúv nemôže súkromník vlastniť takúto elektráreň. Preto sa štát so súkromnou firmou dohodli na prenájme a deľbe tržieb.

Fico chce 500 miliónov eur

Slovenské elektrárne si za starostlivosť o vodné dielo brali 65 percent tržieb, vodohospodári dostávali zvyšok. Podľa Galeka neplatnosť zmlúv otvára väčšie možnosti na to, aby si Enel pýtal späť peniaze, ktoré odviedol. Diskusia môže byť aj o nákladoch.

Naopak, štát avizuje, že si nárokuje od súkromníka takmer 500 miliónov eur. Argumentuje, že mu patria všetky tržby, ktoré počas neoprávneného nájmu inkasovala elektráreň pod kontrolou privátneho investora.

„Myslím si, že ak rozhodcovský súd neriešil vrátenie si vzájomných plnení z neplatnej zmluvy, budú si môcť elektrárne uplatňovať protinávrhom v konaní, ktoré vedie štát voči ním o vrátenie tržieb, to, čo na prevádzku Gabčíkova v minulosti vynaložili,“ hovorí Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie  TaylorWessing.

To znamená, že si teoreticky bude môcť pýtať naspäť napríklad to, čo do cudzieho investovali a tiež prevádzkové a mzdové náklady, ktoré súviseli s Gabčíkovom. Možnosť, že by celá zmluva o vyňatí vodného diela z majetku elektrární bola neplatná, považuje za nepravdepodobnú.

Debata o tom, kto komu a koľko peňazí má zaplatiť, sa môže teoreticky ťahať dlho a výsledok je ťažko predvídateľný.

Štát postavil svoju argumentáciu o neplatnosti zmluvy na tom, že na prevádzkovateľa vodných turbín nebol riadny tender, súdy mu v tom doposiaľ dali za pravdu. Nie je jasné, či a do akej miery sa zohľadňuje, že ten, kto môže za to, že tender nebol, je samotný štát.

Šéfredaktorka portálu energia.sk Lenka Ferenčáková naznačila, že čo sa odškodnenia pre elektrárne týka, ďalší vlečúci sa spor na inej inštitúcii už neočakáva. „V súvislosti s Gabčíkovom však prebiehajú ďalšie procesy na slovenských súdoch, preto bude zaujímavé sledovať aj ich rozuzlenie, resp. výsledok štátom avizovaného vymáhania peňazí, ktoré podľa Vodohospodárskej výstavby predstavuje bezdôvodné obohatenie pre Slovenské elektrárne, v ktorých má samotné ministerstvo hospodárstva svoj minoritný podiel,“ povedala.

Báli sa o turbíny, ktoré stále neopravili

Ako jeden z kľúčových argumentov, prečo sa dielo musí vrátiť do štátnych rúk, spomínala druhá vláda Roberta Fica zanedbané turbíny. Súkromníkovi Fico vyčítal, že mešká so sľubovanou generálnou opravou.

Bolo to v čase, keď sa na opravy chystala súťaž. Štátni vodohospodári začali pracovať na tendri, potom zistili, že je elektráreň v horšom stave, ako sa zdá, a plánovali podať trestné oznámenie.

Posudky o stave turbín mala za úlohu urobiť znalecká firma JHS, ktorá sídli v Martine a v jej orgánoch v minulosti pôsobil bývalý šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík.

Súčasné vedenie Vodohospodárskej výstavby nemá informácie o trestnoprávnej dohre. „Podklady pre verejné obstarávanie na generálnu opravu turbín sa pripravujú, pričom sa hľadá možnosť financovania zákazky z prostriedkov EÚ, ktoré v prípade úspešnosti ovplyvní aj zadávacie podmienky,“ odpísali z firmy v máji tohto roku.

Teraz najčítanejšie