Keď neprežije politický stred, bude to zlé pre nás všetkých

Labouristický líder Jeremy Corbyn, veterán tvrdo ľavicového krídla svojej strany, je zrazu najvychytenejším britským politikom. Každého prekvapil tým, ako dramaticky zlepšil výsledok svojej strany v parlamentných voľbách, ktoré sa konali 8. júna. Keď nedávno hovoril v Dolnej snemovni, zožal omnoho väčší aplauz ako toryovská premiérka Theresa Mayová. Corbyn si vyslúžil súhlasný potlesk svojich poslancov tým, že povedal, že vláde Mayovej úplne došli myšlienky.

V chaotickom období, ktoré nasledovalo po referende o brexite – bude to tvrdý, mäkký alebo žiadny brexit? – je ťažké s tým nesúhlasiť. Lenže teraz čelíme hrozbe, že chýbajúce myšlienky vymeníme za zlé myšlienky.

Objaví sa aj americký Corbyn?

Na oboch brehoch Atlantiku sa v týchto dňoch veľmi dobre darí extrému. Tradičné výkyvy ideologického kyvadla sprava doľava a naspäť sú stále rýchlejšie – a stále častejšie pri nich nevidno politicky stred. Desaťročia úpadku a apatie v establishmentovom statuse quo posilnili krajnú pravicu i krajnú ľavicu, ktoré sú rovnako pravoverné ako oportunistické.

Corbynov úspech, ktorý posilňovala najmä jeho popularita medzi mladými, nie je žiadnou výnimkou. Aj v prvom kole nedávnych francúzskych prezidentských volieb prekvapil exkomunista Jean-Luc Mélenchon tým, ako dobre sa mu darilo u mladých. A hoci vo Washingtone zostáva bezpečne pri moci prezident Trump, mladí Američania reagujú tak, že vyjadrujú nadšenie zo socializmu a z kandidátov populistickej ľavice, ako sú Bernie Sanders a Elizabeth Warrenová.

Jeden náraz vedie k druhému, máme závrať, ocitáme sa v podmienkach neustálych prehnaných reakcií a zdesenia, kde nie je čas na pokojné premýšľanie. V reakcii na výsledok britského referenda mnohí ľudia prekvapivo podporili skameneného ľavičiara Corbyna a chaos v britskej politike. Trumpovo šokujúce zvolenie poháňané demagógiou a nacionalizmom zobudilo aj politicky spokojnejšiu časť Ameriky, ale vôbec nie je jasné, kam sa veci budú uberať v budúcnosti.

Zbrzdí sa kyvadlo niekde v strede alebo opäť zájde do krajnej polohy? Ak bol Trump pre Ameriku to isté ako brexit pre Britániu, objaví sa takisto aj americký Corbyn pripravený bojovať proti čítankovému fašizmu a izolacionizmu krajnej pravice pomocou socializmu a svojej vlastnej verzie izolacionizmu?

Sirény socializmu

Veľmi sa obávam odpovede, či už príde od známych tvárí ako Sanders a Warrenová, alebo od nejakej mladšej, charizmatickejšej osobnosti, s ktorou sa budú mladí liberáli identifikovať ešte viac. Spev sirén socializmu bol medzi mladými vždy populárny. Napriek všetkému hororu, ktorý spôsobil, socializmus obsahuje utopický naratív, ktorý je pre mnohých prirodzene príťažlivý. Sladké prísľuby spravodlivosti a rovnosti pôsobia na tých, ktorí nedokážu vidieť, že jediným spôsobom garantujúcim rovnosť je donútenie a že tí, ktorí sú za toto donútenie zodpovední, sa už čoskoro stanú – slovami Zvieracej farmy Georgea Orwella – rovnejší ako rovní. To, že bol každý komunistický štát tiež brutálne autoritatívnym štátom, nie je náhoda – je to prirodzený a nevyhnutný dôsledok.

Od kolapsu Sovietskeho zväzu na konci roku 1991 ubehlo už vyše štvrť storočia – to je jedna celá generácia. Mladí Američania a Európania vedia o komunizme len málo, odhliadnuc od merkantilistických režimov v Číne a vo Vietname a od toho, že občas zachytia v správach niečo o Kube. Dnes na socializmus nehľadia ako na červenú Čínu, ale cez ružové okuliare bohatých škandinávskych krajín. Nerovnosť príjmov je na celom svete obrovský a rastúci problém a odpoveďou krajnej pravice je démonizácia imigrantov a pokus vrátiť čas.

Nanešťastie, ľavica sa taktiež zameriava na získavanie politických bodov namiesto toho, aby uznala, že akákoľvek odpoveď bude komplexná aj náročná. Keď sa stretne ignorancia s ignoranciou s opačným znamienkou a rovnakou hodnotou, k ničomu to nepovedie.

Aby odpoveď nebola horšia

Politická odpoveď na Trumpa v Amerike sa stále ešte neukázala, ale v Európe už zaznamenali pozoruhodné reakcie. Voľby v Holandsku i vo Francúzsku znemožnili nástup krajne pravicových kandidátov, ktorí majú s Trumpom spoločnú reputáciu i rétoriku. Zdá sa, že týmto smerom sa vydá aj Nemecko. A zvolenie Emmanuela Macrona ukázalo, že rozumný politický stred dokáže vyhrať, keď ho reprezentujú schopní kandidáti prezentujúci pozitívnu víziu. Ale nie je čas relaxovať. Domáce podmienky politickej, ekonomickej a morálnej stagnácie, ktoré umožnili, aby tieto hrozby narástli, nezmizli.

Politický stred musí odpovedať tak, že bude mať ambiciózne plány a smelých lídrov, ktorí tieto podmienky pomenujú inak, než aby súťažili tvrdou rétorikou a bizarnými myšlienkami, ktoré ponúkajú extrémisti zľava aj sprava. Trump postavil svoju kampaň na tom, že je najmä proti veľa veciam, ale len málokedy za niečo. To, že je niekto proti nemu, je teda len začiatok. Opozícia musí konať tak, aby zaistila, že odpoveď na Trumpa nevyústi do ešte niečoho horšieho, i keď teraz je ťažké si predstaviť niečo horšie.

Potenciál zla

Často ma žiadajú, nech svoju životnú skúsenosť s autoritatívnymi režimami využijem na to, aby som vrhol svetlo na Trumpove plány a správanie, ktoré sú skutočne veľmi znepokojivé. Ale dúfam, že anti-
trumpovské sily na ľavici si tiež dajú pozor na to, aby odpoveď tým, ktorí veria, že vláda nemôže vyriešiť nič, neznela tak, že vláda môže vyriešiť všetko. Oba prístupy totiž majú rovnaký potenciál narobiť zlo.

© Washington Post

Autor je ruský šachista a zakladateľ Human Rights Foundation