Denník N

Šéfoval druhému najväčšiemu utečeneckému táboru na svete: Keď k vám prídu, berte ich ako ľudí

Utečenecký kemp Zaatari. Foto – TASR/AP
Utečenecký kemp Zaatari. Foto – TASR/AP

Prísun migrantov do Európy trvá, najmenej ľudí žiada o azyl na Slovensku. V Jordánsku je štvrtým najväčším „mestom“ sýrsky utečenecký tábor.

Panika už opadla, ale migračná kríza v Európe sa nekončí. Len tento rok do Európy cez more prišlo viac ako stotisíc ľudí. Najsilnejšiemu náporu momentálne čelí Taliansko, v ktorom sa vylodila väčšina migrantov.

O azyl na Slovensku sa zatiaľ uchádzalo len sedemdesiatštyri ľudí, najviac ich pochádza z Afganistanu a Iraku.

Európska komisia sa snaží zmierniť tlak na Taliansko, kam sa len v priebehu prvých šiestich mesiacov tohto roka doplavilo zo severnej Afriky viac ako 85-tisíc migrantov.

„Tí ľudia, ktorí tento rok prišli do Talianska, tieto ,hordy‘, viete, koľko to je ľudí? Jeden futbalový štadión. A v rovnakom čase sa v Európe legálne usadili státisíce ľudí,“ hovorí Kilian Kleinschmidt, bývalý koordinátor druhého najväčšieho utečeneckého tábora na svete, a poskytuje tak inú perspektívu. V Bratislave sa zúčastnil na diskusii po premietaní dokumentárneho filmu Salam Neighbor z tábora Zaatari.

Angelina Jolie v Zaatari. Foto – TASR/ap
Futbalista Mesut Özil v Zaatari. Foto – TASR/ap

Slovenský boj s utečeneckými kvótami

Členské krajiny Európskej únie majú v polovici septembra predložiť návrh, koľko ľudí by mohli presídliť na svoje územie nad rámec kvót o prerozdeľovaní žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska. Na základe týchto kvót zatiaľ prerozdelili 19-tisíc migrantov, čo tvorí z celkového množstva len 12 percent. Tento záväzok by bol dobrovoľný a každá presídlená osoba by pre krajinu znamenala finančný príspevok.

Projekt dobrovoľných kvót od začiatku kritizovali štáty V4. Slovenský premiér Róbert Fico tvrdil, že ak Európska komisia schváli rozhodnutie o kvótach, nebude ho rešpektovať. Do budúcna však Fico dúfa v hlbšie rozpracovanie konceptu efektívnej solidarity. Podľa tohto konceptu sa každá krajina musí podieľať na riešení problémov spojených s migračnou krízou, ale sama si určí spôsob pomoci.

Na júnovom stretnutí ministrov vnútra členských štátov vo Varšave sa ministri zhodli, že projekt je neúspešný. Funkčné riešenia podľa nich predstavujú ochrana vonkajšej schengenskej hranice a policajná podpora v oblastiach, do ktorých prichádza najviac migrantov.

Slovensko v rámci relokácie prijalo päť matiek, jedenásť detí a z Iraku presídlilo 25 rodín ohrozovaných Islamským štátom.

Kilian Kleinschmidt brífuje vtedajšieho ministra zahraničia USA Johna Kerryho v tábore Zaatari. Foto – Wikipedia

V jordánskom tábore, kde vznikla miliónová ekonomika

Horšia situácia ako v Európe je v susedných štátoch Sýrie. V jordánskom utečeneckom tábore momentálne žije približne 80-tisíc ľudí, čo je rovnaký počet migrantov, koľko do Talianska prišlo počas šiestich mesiacov.

Priemerný čas, čo migranti strávia v kempoch, je sedemnásť rokov a z dočasného riešenia sa postupne stáva riešenie permanentné. Utečenecký tábor Zaatari sa podobá skôr na mesto.

Kleinschmidt pracuje v sfére humanitárnej pomoci dlhšie ako dvadsaťpäť rokov. Uvedomil si, že je načase zmeniť spôsob, akým sa humanitárne organizácie správajú k migrantom, a akú im poskytujú podporu.

„Nie je to o úbohých malých veciach, ktoré potrebujú byť kŕmené a podporované najbližších dvadsať rokov. Je to o ľudských bytostiach, ktoré hľadajú svoju dôstojnosť a chcú byť uznané ako individuality,“ hovorí Kleinschmidt.

Počas piatich rokov fungovania tábora Zaatari sa jeho obyvateľom podarilo vybudovať tisíce obchodov s ekonomikou s viac ako 15-miliónovým mesačným obratom.

„My vždy vidíme exil ako niečo strašné, mali by sme ho vidieť ako šancu na zmenu,“ vraví Kleinschmidt.

Fakty a čísla

Negatívny postoj Európanov voči migrantom treba podľa bývalého šéfa druhého najväčšieho utečeneckého tábora na svete meniť používaním faktov a čísiel. Treba vyzdvihnúť neustálu celosvetovú migráciu a rovnako aj históriu všetkých ľudí ako utečencov a migrantov.

Tvrdí, že náš kapitalistický biznis model sa zrúti, pokiaľ nebudeme mať viac ľudí. V súčasnosti máme deficit, a preto je migrácia nutná.

„Nepýtajte sa ma, ako sa stať dobrovoľníkom v utečeneckom tábore. Oni vás tam nepotrebujú, je to v poriadku. Pracujte vo vlastnej komunite, staňte sa verejnými zástancami myšlienky otvoreného sveta,“ radí Kleinschmidt.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie