Lekárka a odborníčka na výživu: Sladené nápoje by v žiadnom prípade nemali tvoriť základ pitného režimu

„S pitným režimom našich školákov nemôžeme byť príliš spokojní, pretože nastal veľký posun od pitia vody z vodovodu a pramenitých vôd smerom ku konzumácii sladených nápojov,“ vraví pre Denník N o svojom výskume spred niekoľkých rokov lekárka a odborníčka na zdravú výživu detí Katarína Babinská z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK.

Medzi sladené nápoje s obsahom cukru patria napríklad kolové nápoje, kofola, ďalej vinea, fanta ši sprite. „Medzi sladené nápoje patria aj mnohé ochutené minerálne vody s pridaným cukrom,“ vraví Babinská.

Podľa odborníčky z UK by sladené nápoje v žiadnom prípade nemali tvoriť základ pitného režimu dieťaťa, no ani dospelého. „Najlepším nápojom sú voda z vodovodu, pramenité vody či nesladené čaje. Organizmu dodajú presne to, čo má tekutina dodať, čiže vodu a minerálne látky. Pitný režim by mal suplovať práve to, a nie dodávať nám extra porcie cukru.“

Denný príjem tekutín

Podľa Babinskej by mal dospelý človek vypiť denne 1,5 až 2 litre vody denne. „V lete je teplo, viac vypotíme, takže príjem treba zvýšiť. O koľko, to je veľmi individuálne. Pre niekoho je to liter navyše, pre iného dva litre a pre niekoho ešte viac. Záleží napríklad na tom, ako veľmi je teplo, či športujeme, alebo fyzicky pracujeme,“ vraví odborníčka na výživu.

Ak dieťa váži do desať kilogramov, na každý kilogram hmotnosti by malo vypiť 100 ml tekutín denne. Ak dieťa váži napríklad osem kilogramov, znamená to, že by malo vypiť 800 ml vody.

Pre dieťa, ktoré váži do 20 kilogramov a nad 20 kilogramov, je výpočet uvedený v tabuľke nižšie:

Pravidelný príjem tekutín

Podľa Babinskej by sme mali piť pravidelne menšie množstvo tekutiny. „Napiť by sme sa mali každú hodinu až dve,“ vraví lekárka a dodáva: „Organizmus stráca tekutiny neustále, takže optimálne je nahrádzať ich priebežne.“

„Prvý nápoj je vhodné vypiť hneď pri raňajkách. Ranný nápoj je významný, lebo v čase, keď spíme, niekoľko hodín nepijeme,“ vraví odborníčka z UK.

Babinská radí, že by sme sa nemali napiť až vtedy, keď nás prepadne smäd. „Smäd už signalizuje, že straty vody prekročili zdravú hranicu.“

Najcitlivejšie sú na príjem tekutín malé deti, pretože v ich tele je vyšší obsah vody a ľahšie ju strácajú. Druhou ohrozenou skupinou sú seniori. „Starší ľudia strácajú pocit smädu a chýba im prirodzený signál, ktorý ich varuje, aby sa napili. Niektorí seniori majú ťažkosti s močením a vedome sa nenapijú, aby sa svojmu problému vyhli, čo, žiaľ, nie je dobré, lebo sú v stave dlhodobej miernej dehydratácie, a to môže mať zdravotné riziká,“ vraví lekárka.

Hrozba dehydratácie

Podľa lekárky by sme v letných mesiacoch nemali bez fľašky vody ani odísť z domu. Ak nebudeme v horúcom počasí či na slnku pravidelne piť, hrozí nám dehydratácia, „ktorá so sebou prináša viaceré nepriaznivé príznaky, ako je krútenie hlavy, pocit závratu, nevoľnosť a celková slabosť. Človeku sa zníži krvný tlak, takže môže až skolabovať,“ hovorí Babinská.

Lekárka vraví, že nie je nevyhnutné vyhýbať sa chladeným nápojom s ľadom, ak ich máme v obľube. „Je pravdou, že telo musí vydať istú energiu na to, aby nápoj oteplilo na telesnú teplotu, ale nejde o náročný proces. Opatrnejší by možno mali byť tí ľudia, ktorí sú chúlostiví a ich žalúdok citlivo reaguje na chladné nápoje. To isté platí pre ,bublinkové‘ nápoje: ak človeka bublinky nedráždia, môže sýtené nápoje konzumovať.“

Piť pivo na zaháňanie smädu Babinská neodporúča, najmä nie vo väčších množstvách. „Ak sa bavíme o pive po práci večer, prinesie isté osvieženie, ale ak to s ním preženieme, príde únava, ktorá je v teple obzvlášť nepríjemná. Hrozí znížená koncentrácia, klesá pozornosť a zvyšuje sa riziko úrazu.“

Ideálny „nápojový lístok“

Ako by mal vyzerať náš ideálny „nápojový lístok“? „Základom by mala byť voda z vodovodu a pramenité vody, prípadne nesladené čaje,“ vraví lekárka.

Ak minerálna voda obsahuje do 1 gramu minerálnych látok na liter, je vhodná na pravidelný konzum. „Vody s väčším obsahom minerálnych látok by sa mali piť v menších množstvách, nie viac ako pol litra denne. Vhodné je striedať rôzne druhy vôd, aby organizmus nebol minerálnymi látkami nadmerne a jednostranne zaplavovaný,“ hovorí Babinská.

Ďalší typ tekutín, vhodný na spestrenie nášho nápojového lístka, by mohli tvoriť smoothies. „Ovocie sa len rozmixuje, v nápoji môžu ostať aj šupky a jadierka. Tým sa v ňom zachovajú živiny: vitamíny, minerálne látky i cenné biologicky aktívne látky, napríklad s protizápalovým či protisklerotickým účinkom.“

Výhodou smoothies je, že sa v nich nestratia látky, ktoré chýbajú v klasických džúsoch, ktoré si kupujeme v obchodoch. „Ovocné džúsy sú inak spracované, takže neobsahujú všetky výživné látky ako ovocie, z ktorých sú vyrobené.“

Sladených nápojov by sme mali piť skôr pomenej. „Mali by sme ich vnímať skôr ako sladkosť, ktorú si dáme raz za čas.“