Denník N

Bolo ich šestnásť a bolo to výborné. Vtipné aj dojímavé. Symbolom Pohody 2017 je album z roku 1981 (foto)

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na trenčianskom festivale sa už dialo všeličo, tento koncert patrí k tým, ktoré zostanú v pamäti.

Jedno bolo jasné hneď. Tým, čo to videli, a špeciálne tým, ktorí absolvovali aspoň dvojciferný počet ročníkov Pohody. Išlo o vystúpenie, na ktoré sa bude dlho spomínať. Tak ako na Prodigy s búrkou a bleskami na pozadí hôr či na elektrizujúce sety Portishead a Nicka Cava.

Lenže toto bolo niečo špeciálne v úplne inom zmysle. Niečo, čo nezažijete na žiadnom inom festivale, ani v inej krajine. Niečo typické. Made in Slovakia… All about Slovakia v trinástich piesňach.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Príbeh celého albumu Bolo nás jedenásť (1981) je zaujímavý, jeho koncertná premiéra vo štvrtok na trenčianskom letisku sa stala udalosťou a symbolom celého tohto ročníka Pohody. Mnohým sa s ním bude spájať pri spomínaní po rokoch.

Že je trúfalé takto hodnotiť celý festival po prvom z troch dní? Je. Keď sa bavíme len o Pohode a jej úvode, niekoho mohla baviť obskúrna šou nórskych Ylvis (dokonalý headliner na kultový prešovský festival zlej hudby) a mnohých strhol britský punk, verzia 2017 v duu Slaves – gitarista/basák a spievajúci bubeník hrajúci postojačky. Pogujúci ľudia pod druhým najväčším pódiom sú tiež veľká vec.

A aká premiéra, keď viaceré pesničky z albumu Bolo nás jedenásť už zneli v rôznych verziách? Hej, zneli, ale nikdy nemali bližšie k originálu a najmä nikdy nezazneli všetky spolu a v úplne rovnakom poradí.

Bolo to silné, dojímavé a vtipné zároveň. V prvom rade pre všetkých siedmich spevákov, ktorí si rozdelili pôvodné party. Lasica spieval Lasicu, Dorota Nvotová spievala aj hrala klávesy svojho otca Jara Filipa, Jula Satinského oživili Michal Kaščák, Braňo Jobus, Lasky z Pary, Martin Višňovský z Chiki liki tu-a a Juraj Podmanický z Billy Barman.

Diváci to nemali šancu vidieť, ale na pódiu sa všetci pri vyčkávaní na svoje čísla tešili, hecovali, držali si palce, pospevovali a usmievali sa.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N – Tomáš Benedikovič

Pôvodný album nahrávali špičkoví československí inštrumentalisti, tento koncert odohrali deviati muzikanti. Lepšiu rytmiku ako Valihora-Minárik nájdete u nás len ťažko, „federálny“ virtuózny rozmer doplnil hráč na dychových nástrojoch Michal Žáček, ktorý muzikálne prevzal originály Jiřího Stivína.

Aj všetci ostatní si zaslúžia byť spomenutí – Slavo Solovic, ktorý urobil aranže pre sláčikové kvarteto (s Petrom Kaščákom ako violončelistom), gitarista Dano Salontay, cimbalista Andrej Jarolím a autor videoprojekcií, ktoré boli zároveň retro aj súčasné, Jano Šicko.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dokonale zladiť dokopy toľko ľudí je, samozrejme, náročné a chybičky sa objavili, ale o to ani náhodou nešlo. Bol to ten typ koncertu, kde atmosféra všetko preváži.

Takéto reakcie publika si nepamätám pri žiadnej slovenskej kapele, ktorá na Pohode doteraz hrala (chodievam tam od roku 2002). Je sila pozerať sa z hlavného pódia počas koncertu na niekoľko generácií ľudí spievajúcich štyri dekády staré texty a vnímajúcich hudbu, ktorá dokázala prepojiť bratislavskú kaviareň so slovenskými krčmami.

„Mám zimomriavky od prvej sekundy,“ hovorí Michal Kaščák v zákulisí a počas koncertu má takmer celá zostava, ktorú dal dokopy pre tento projekt, úplne rovnaké pocity. „Toto je absolútne, kukni, jak hrajú,“ hovorí mi s typickým dialektom Braňo Jobus pred svojím prvým výstupom, Lasky oduševnene spieva, aj keď nestojí za mikrofónom.

Milan Lasica na zraz pred koncertom prichádza s nadhľadom aristokrata posledný. Pôsobí obligátne – s noblesou, bez zbytočných slov a navonok neprístupne, no s Dorotou Nvotovou sa zvíta štuchnutím, a keď ju počúva hrať, zblízka jeho tvár prezrádza, že prežíva tiež niečo, čo sa mu nestáva každý deň.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Potvrdilo sa, že staré pesničky Jara Filipa a texty Milana Lasicu stále fungujú. Prečo, to je na samostatnú tému. Na Pohode (ktorá sa inak koná v blízkosti dátumov narodenia aj úmrtia Jara Filipa) to zafungovalo skvele.

Nápad urobiť naživo celý album Bolo nás jedenásť nosil Michal Kaščák v hlave už dlhšie, tento rok prišiel ten správny čas. Náhoda-nenáhoda: práve sa rozbieha kampaň za obnovenie online identity Jara Filipa.

Šéf festivalu tiež podľahol sugestívnej atmosfére. „Na budúci rok možno spravíme album S vetrom opreteky,“ vyhlásil na pódiu. Uvidíme, či siahne po ďalšom albume, ktorý vznikol v spolupráci tria Filip-Lasica-Satinský. Celkom určite by sa však mohol, teda vlastne mal a dal, zopakovať tento koncert. Napríklad na jeseň v Bratislave. Keď už majú naskúšané a po takomto diváckom ohlase by to mohli zvážiť.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Festival Pohoda

Teraz najčítanejšie