Putinove deti vo Varšave: poľsko-americké podávanie rúk

Začalo sa to pred desiatimi rokmi, keď terajší minister obrany Poľska Macierewicz zverejnil mená stoviek tajných agentov svojej vlastnej krajiny a ohrozil tak ich prácu aj životy. Ďalší disk s podrobnými informáciami o dôležitých osobách štátu, ku ktorému mal prístup, záhadne zmizol.

Nasledoval rok 2015, násilné vtrhnutie jeho ľudí do poľsko-slovenského centra kontrašpionáže a nejasné narážky poľských dôstojníkov, že cieľom boli dokumenty kompromitujúce toho istého človeka.

V roku 2017, na konci júna, o ňom vydal knihu investigatívny novinár Tomasz Piątek a v nej dôkladne zdokumentoval prostredníkov medzi Macierewiczom a ruskými politikmi, mafiou a nakoniec aj ruskou vojenskou rozviedkou.

Macierewiczova armáda sa zatiaľ zmieta v obrovskej schizofrénii: Poľsko je jednou z mála krajín plniacich záväzky NATO na obranu, no na druhej strane, opäť ten istý minister zruinoval (okrem iného) strategické nákupy bojových helikoptér, a spolu s tým i vzťahy s Francúzmi, svojimi blízkymi spojencami.

Varšava má jednu z najlepších európskych armád a zároveň Macierewicz rozpútal masovú čistku medzi najskúsenejšími veliteľmi. Majú ambiciózne plány na modernizáciu, no veľká časť nových zbraní nepôjde do rúk vyškoleným profesionálom, ale amatérskej, narýchlo tvorenej domobrane.

A napokon, v čase, keď Európska únia kladie základy spoločnej obrannej politiky, Poľsko z nej ostentatívne vystupuje.

Toľko holé a medializované fakty, ku ktorým neposkytlo poľské ministerstvo doteraz žiadne zmysluplné vysvetlenie, len plané hrozby súdnych sporov voči autorom.

Prečítajte si

Ako poľská vláda ničila slovenské špionážne centrum NATO i životy jeho ľudí

Ako sa stalo Slovensko súčasťou Trojmoria

Trump sa dostáva do celého zmäteného obrazu o poľskej bezpečnosti na pozadí svojej štvrtkovej osobnej účasti na konferencii pôvodne poľsko-chorvátskeho projektu Trojmorie. Ide o koncepciu zväzku krajín medzi Baltikom, Jadranom a Čiernym morom (vrátane Slovenska). V podobnom formáte ju presadzoval už poľský maršal Piłsudski po prvej svetovej vojne, s cieľom posilniť geografický priestor medzi dvomi mlynskými kameňmi, Nemeckom a Ruskom. Dnes túto iniciatívu predložili Poliaci opäť, no jej pochybnosť sa s desaťročiami len prehĺbila: zainteresované krajiny majú odlišné záujmy a neponúka im takmer žiadnu pridanú hodnotu. Na druhej strane, hrozí oslabením oveľa úspešnejšej európskej integrácie.

Poliaci sa zatiaľ snažia „predať“ Trojmorie najmä ako ekonomickú spoluprácu, no o politických ambíciách celého projektu píšu provládne médiá vo Varšave už dlhé mesiace. Netajil sa nimi ani jeden z ich europoslancov počas ich volebnej noci pred dvomi rokmi; tvrdil, že Trojmorie má ambíciu nahradiť Vyšehradskú štvorku.

Koncepcia má niekoľko vrstiev: medzi chvályhodnejšie patrí sieť plynovodov spájajúcich prístavy troch morí, ktoré zaručia väčšiu nezávislosť od ruského potrubia. Potom je tu predstava akéhosi spoločného hlasu týchto „medzimorských“ krajín v snahe lepšie hájiť svoje záujmy napríklad voči západnej Európe – napriek tomu, že už v prípade kompaktnejšej Vyšehradskej štvorky pri tom tragicky zlyhávame. A potom je tu ďalšia, nesmierne škodlivá a nebezpečná vrstva Trojmoria: oslabenie vplyvu Nemecka a zažehnanie hrozby rýchlejšie sa integrujúcej Európy.

O čomsi takom sa Kaczyńskému a Macierewiczovi sníva po nociach a vôbec sa tým netaja. Krajina ako Nemecko je pre nich vďačnou témou historickej politiky („kto bol naším odvekým nepriateľom?“) a stranou sporu s Európou („prečo sa starajú do našej demokracie?“). Veľké Nemecko je zároveň dôkazom poľskej malosti, pripomienkou ekonomickej závislosti a pre Kaczyńského vládu aj príčinou európskeho problému s migrantmi.

Poľská vláda sa už pár mesiacov pokúša rozohrať proti „starej“ Európe svoje vnútropolitické témy, akými bola voľba Tuska na post predsedu Európskej rady či boj proti utečeneckým kvótam, a to s pomocou najbližších susedov – s fatálnymi výsledkami. Tak prečo to neskúsiť ešte raz a vo veľkom?

Všimnime si, prosím, ako sa z celého obrazu pomaly vytráca hrozba druhého mlynského kameňa, proti ktorému malo pôvodne podľa Piłsudského Trojmorie pôsobiť: Rusko. Bola to práve EÚ, teda západoeurópsky projekt, ktorá najprv zneutralizovala Nemecko ako vojenskú hrozbu a zároveň v politickom, ekonomickom i kultúrnom zmysle od Ruska až dodnes odstreďuje krajiny komunistického bloku. Stačí sa opýtať na inšpirácie takých Gruzíncov či Ukrajincov. Prečo to zrazu prehliada výrazne antieurópska poľská vláda, ktorej antiruský fanatizmus najhlasnejšie deklaruje práve Macierewicz?

Poľská diplomacia zároveň svojím aktuálnym pôsobením pozoruhodne napĺňa stratégiu putinovského Ruska voči Európe. Putin sa ani tak nesnaží získať nejakú časť EÚ pod svoju kontrolu, ale dezintegrovať existujúcu európsku jednotu. A na takúto dezintegráciu sú skvelým materiálom práve projekty ako Trojmorie, ktoré namiesto hľadania kompromisu v odlišných záujmoch definujú úplne nové regionálne záujmy a stavajú ich proti sebe na viacerých úrovniach.

Keď prichádza suverén

Po Trumpových vyjadreniach za posledné mesiace vôbec neprekvapuje, že sa rozhodol podporiť svojou prítomnosťou práve konferenciu Trojmoria vo Varšave. Bez neho by si existenciu takéhoto projektu nikto ani len nevšimol. Očakával však aj nejakú nadhodnotu.

A tak zatiaľ čo Varšavčania od stredy večera potichu nadávali na uzavreté ulice v centre mesta, regionálni šéfovia provládnej strany Právo a spravodlivosť sa predbiehali, kto privedie na Trumpov príhovor do metropoly viac autobusov s vernými podporovateľmi.

Trump totiž po bruselskom fiasku potreboval ukázať, že Európa, to nie sú len krajiny, v ktorých ho ľudia vypískajú na ulici a ktorých politici ho budú bez pardonu kritizovať.

Masové zhromaždenie v metropole šiestej najľudnatejšej krajiny Únie na to bolo dokonalou príležitosťou a obe strany ju využili nad očakávania. Napokon, i poľská vláda potrebuje symboliku, že ak už nie Únia, aspoň niekto iný tam vonku ich považuje za rovnocenných partnerov.

Na varšavskom námestí

Trumpova návšteva vo Varšave tak bola úspechom v každom ohľade. Americká vláda sa uistila, že napriek svojej oslabenej diplomatickej pozícii v Európe má v prípade Poľska verného partnera, ktorý nebude klásť zbytočné otázky o parížskej klimatickej dohode a už vôbec nie poučovať o demokracii.

Námestie Krasińských bolo absolútne preplnené nadšenými občanmi, ktorí mávali Trumpovými podobizňami; prezident ich lásku opätoval. Jeho príhovor bol dokonalou prácou jeho poradcov svedčiacou o tom, že očakávania hostiteľov si dobre naštudovali. Potvrdenie záväzku brániť členov NATO spomenul Trump len akoby náhodou; väčšinu príhovoru strávil emotívnym rozprávaním o udatnosti varšavských povstalcov počas vojny, o tragédii Židov v gete a odkaze týchto obetí pre nás, ktorí dnes žijeme na ich hroboch. Bola to reč na nerozoznanie podobná patriotickej propagande poľskej vlády, aká sa rinie zo znásilnených verejnoprávnych médií a provládnych novín a televízií už druhý rok.

Niektorí ľudia na námestí plakali, veď Trump spomenul Katyň a aj narážky, že práve oni, Poliaci, bojovali a trpeli tam, kde sa bohatá Európa vojne len nečinne prizerala. Dav zatajil dych len raz, na začiatku, keď americký prezident spomenul prítomnosť disidenta Wałęsu – Kaczyńského vláda ho nenávidí. Z námestia sa okamžite ozval piskot a zlostné bučanie, no žiadne iné chyby už Trump nespravil. Wałęsov podiel na páde komunizmu napríklad nespomenul. Na to mu dobre poslúžil poľský pápež.

V dave stál aj Marcos, Američan poľského pôvodu, ktorý sa pred pár rokmi vrátil do vlasti svojich predkov. Už počas príhovoru mi posielal nadšené správy, ako je unesený príhovorom, veď spojil jeho rozpoltenú poľskú aj americkú identitu do patriotickej jednoty. Áno, autobusy privezených účastníkov videl na vlastné oči a trochu ho štve aj to, že hneď po príhovore sa vidiečania rozpŕchli na druhú, dôležitejšiu časť výletu – masový útok na varšavské nákupné centrá. Ale aj tak to stálo za to, nepochybuje Marcos.

Budúcnosť Poľska je temná

Liberálni a ľavicoví publicisti či opoziční politici už v Poľsku spriadajú konšpirácie o tom, že Trojmorie je v skutočnosti Putinovým projektom, ktorý môže cez svojich agentov vplyvu vo vládach USA i Poľska onedlho zničiť Európu. Je to scenár zo žánru sci-fi, no takým bolo ešte nedávno aj zvolenie Trumpa a brexit. Napokon, ak bude americkej vláde vskutku záležať na akcente regionálnych spojencov a na podkopávaní európskej jednoty, tak ako to robil Trump doteraz, Trojmorie sa môže stať pre kontinent minimálne lokálnou nepríjemnosťou.

Realistickejšia verzia však takisto neprináša nášmu regiónu veľa optimizmu. V súlade s ňou Trump na celú iniciatívu zabudol hneď po odlete a jeho noví poľskí priatelia na tom veľa nezmenia. Americký prezident však už počas tých pár hodín v Poľsku vštepil Kaczyńského kabinetu pocit, že si práve zásadne upevnili vzťahy s garantom svojej bezpečnosti, dôležitejším ako ich západoeurópski partneri nešetriaci Varšavu kritikou. Vysokí poľskí politici už niekoľko týždňov otvorene hovoria o tom, že vystúpenie z Únie je pre nich jednou z alternatív.

Význam Trojmoria tak bude mať zrejme jediný reálny účinok: skôr ako upadne do zabudnutia, ešte viac oddiali Poľsko od Európy. Možno dokonca tak ďaleko, že náskok medzi integrujúcim sa jadrom a perifériou o pár rokov nedobehne ani zmena vlády.