Nikto nečakal, že Marián Varga príde na Pohodu. Ale sedel v prvom rade a počúval svoje skladby (foto)

Bol to jeden z nenápadných bodov v programe. Jedno z menších pódií, popoludňajší čas. Ale kto si v programe prečítal „Jozef Lupták a priatelia“ a čítal ďalej, mohol tušiť, že toto nemusí byť len jeden z vyše stopäťdesiatich koncertov, ktoré sa cez víkend konali na trenčianskom letisku. Ani nebol.

Okrem sláčikového kvarteta a Katky Málikovej tam totiž prišiel aj autor skladieb, ktoré zneli. Marián Varga.

„Marián má zázračnú schopnosť vyzdravieť. Ešte minulý týždeň bol v nemocnici a teraz je tu,“ povedal na úvod Jozef Lupták a privítal nečakaného hosťa koncertu v sprievode jeho manželky, ktorí sa posadili rovno pod pódium.

Prečítajte si

Marián Varga: O ľudí sa treba zaujímať, kým žijú, nie im potom nosiť kvety na hrob

Hoci to Vargovci pôvodne neplánovali, na poslednú chvíľu sa rozhodli do Trenčína prísť a urobili dobre. Podobne ako v decembri na prvej z akcií k jeho sedemdesiatke, aj teraz mu hudba urobila radosť a dodala energiu. Nie preto, že okrem duetov Bélu Bartóka zneli jeho vlastné skladby; už od dvadsiatky, keď sa preslávil so skupinami Prúdy a Collegium musicum, si tento typ ega dokazovať vôbec nepotrebuje. Dôvod bol iný – jeho hudba znela v prevedení, ktoré sa rovno mohlo nahrať a vydať. 

Jozef Lupták poskladal kvarteto s huslistami Mariánom Svetlíkom, Andrejom Baranom a violistom Martinom Rumanom. Skladbu, ktorú naštudovali, už nahralo Moyzesovo kvarteto, ale v sobotu na Pohode vynikla nielen vďaka prítomnosti autora. Bola to klasika zahraná ako bigbít a bigbít skomponovaný ako klasika.

Quattro movimenti per 4 archi – vášnivá energia aj pekne klenuté melódie, ktoré dokázali vytesniť aj presluchy preznievajúce do stanu z okolitých pódií na festivale.

Bola to veľká sila. A ešte umocnená dymiacou cigarou z prvého radu, ktorú si Marián neodoprie, ani keď je viditeľne zoslabnutý a musí dýchať pomocou kyslíka. Prekvapivý by bol presný opak – keby nefajčil.

Katka Máliková dobehla na koncert do stanu rovno z hlavného pódia, kde len pár minút predtým dohrala svoj koncert s vlastnou skupinou. Potvrdila, že má klasické vzdelanie a väčší potenciál než len robiť worldmusic, do ktorej ju mnohí už škatuľkujú.

S Jozefom Luptákom si zahrala na klavíri skladbu Antifona a muzikálne si poradila aj s ventilátorom, ktorý jej obracal noty v partitúre. 

V stane počúvali hudbu povedzme dve-tri stovky ľudí. Ale sú koncerty, ktoré sa stanú výnimočné bez ohľadu na to, koľko divákov príde. Toto bol jeden z nich a každý, kto tam prišiel, urobil dobre.

Energické úvodné Allegro zo sláčikového kvarteta zaznelo dvakrát. Ako prídavok, ako symbolické gesto. „Ďakujeme vám, Marián a Janka, veľa zdravia,“ ukončil koncert Jozef Lupták.