Denník N

G20 podporilo voľný obchod a s výnimkou USA klimatické ciele

Foto – ap
Foto – ap

Štáty po rokovaní berú na vedomie, že Washington od dohody o klíme odstúpil, zároveň však odmietajú americkú požiadavku opätovne prerokovať dohodu, ktorú považujú za nezvratnú.

Parížsku klimatickú dohodu podporilo 19 z 20 krajín G20. V nemeckom Hamburgu na samite G20 vyhlásili, že chcú dohodu rýchlo implementovať. Vzali na vedomie odlišný názor USA. Zároveň sa všetky krajiny prihlásili k voľnému obchodu.

Hlavným dôvodom zložitých vyjednávaní bol najmä odlišný pohľad amerického prezidenta na otázky voľného obchodu a ochrany klímy. Trump opakovane hovorí o zavedení protekcionistických opatrení a v júni rozhodol o odstúpení od parížskej  dohody o ochrane klímy.

Kompromis

V oboch otázkach sa nakoniec vyjednávačom podarilo nájsť kompromis. Skupina G20 sa tak síce hlási k voľnému obchodu bez protekcionizmu, zároveň však uznáva úlohu „legitímnych obranných inštrumentov“ v takom obchode. Štáty chcú bojovať aj proti nekalým praktikám.

Štáty po rokovaní krajín berú na vedomie, že Washington od dohody odstúpil, zároveň však odmietajú americkú požiadavku opätovne prerokovať dohodu, ktorú považujú za nezvratnú.

Ako ústretový krok voči vláde amerického prezidenta Donalda Trumpa bola do správy pridaná veta, že Spojené štáty chcú úzko spolupracovať s ďalšími krajinami a pomôcť v „čistejšom a efektívnejšom využívaní fosílnych palív“.

Táto pasáž patrila medzi obzvlášť sporné, pretože splnenie záverov parížskej klimatickej dohody si v skutočnosti vyžaduje ukončenie používania fosílnych palív.

Uvedená formulácia je podľa informovaných zdrojov len opisom faktov a neznamená, že ostatné krajiny G20 po obsahovej stránke akceptovali postoj USA.

„Domnievam sa, že text dovolil udržať potrebnú rovnováhu a vyhnúť sa akémukoľvek kroku späť,“ povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Na 12. decembra chce zvolať do Paríža nový celosvetový summit, ktorý by mal prijať ďalšie opatrenia, najmä „po finančnej stránke“.

Organizácia Greenpeace uvítala, že krajiny ako Turecko a Saudská Arábia odolali tlaku USA.

19-stranové záverečné vyhlásenie obsahuje aj pasáže o digitalizácii, zlepšení prístupu žien na pracovný trh, boji proti prevádzačom ľudí alebo korupcii. Komuniké sa ďalej zaoberá spravodlivým daňovým systémom v medzinárodnom meradle, spoluprácou v oblasti zdravotníctva alebo spoluprácou s Afrikou.

Protesty v Hamburgu. Foto – ap

Protesty proti samitu

Summit sprevádzali mohutné protesty radikálnych skupín, ktoré prerástli do prudkých stretov s políciou. V noci na sobotu vandali plienili obchody, vytĺkali výklady a pálili barikády.

Najmenej 213 príslušníkov nemeckej polície utrpelo zranenia. Od začiatku policajných operácií zameraných proti násilným protestom, ktoré boli spustené 22. júna, zadržala polícia 203 ľudí.

Polícia barikády odstránila s použitím obrnených vozidiel, pričom došlo aj k použitiu vodných diel, slzotvorného plynu a policajných psov. Výtržníci sa následne rozpŕchli a pravdepodobne sa rozdelili na menšie skupiny.

Sobotné protesty sa zatiaľ zaobišli bez násilia.

Kancelárka Merkelová dnes prisľúbila čo najrýchlejšiu pomoc a odškodnenie obetiam nepokojov.  Na výčitku o zlyhaní štátu reagovala slovami, že policajná operácia bola starostlivo naplánovaná a samit sa mohol konať.

Teraz najčítanejšie