Denník N

Michail Zygar: Putin nie je najmocnejší na svete, to je fake news

Michail Zygar a jeho úspešná kniha Všetci mocní Kremľa. Foto – Twitter/Absynt

Bez falošných správ a konšpirácií by neuspela ani boľševická revolúcia pred sto rokmi, hovorí ruský novinár a spisovateľ Michail Zygar.

Keď mu v Rusku vyšla kniha o Putinovej ére, Všetci mocní Kremľa, stala sa okamžite hitom. Taká presná analýza ruského režimu a jeho kľúčových ľudí sa dovtedy neobjavila. „O chvíľu mi vyjde nová kniha o revolúcii v roku 1917 a bude podľa mňa ešte lepšia a dôležitejšia,“ hovorí ruský novinár Michail Zygar. Rozprávali sme sa na festivale Pohoda, kam ho dotiahlo vydavateľstvo reportážnej literatúry Absynt.

Okrem iného hovorí:

  • či má Putin pripraveného nástupcu
  • kto nariadil hackerské útoky na Spojené štáty a vyvolal vojnu na Ukrajine
  • prečo Putina nepovažuje za takého mocného politika, ako ho vykresľujú veľké svetové médiá
  • prečo sa Krym nemôže vrátiť Ukrajine
  • a ako konšpiračné teórie a „fake news“ hýbali politikou už pred sto rokmi 

Spisovateľ Viktor Jerofejev mi raz povedal, že prezident Vladimir Putin je v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom Ruska ešte liberál. Ako to je?

To je úplná hlúposť. Je to sovietsky muž, ako ktokoľvek iný. A čo sa týka Putinovho KGB-áckeho pozadia a imidžu Jamesa Bonda, to sa tiež veľmi preceňuje. Putin bol obyčajným sovietskym byrokratom, ktorý náhodou vyštudoval kágebácku školu a potom ho vyslali do východného Nemecka. Ruská spoločnosť je však veľmi rozmanitá. Samozrejme, veľa ľudí je veľmi apatických, chcú mať od všetkého pokoj a nechcú mať nič spoločného s politikou.

Aj preto ma v roku 2011 v Moskve prekvapilo, ako tisíce ľudí kričali v uliciach: „Rusko bez Putina!“ Režim tieto protestné hlasy načas umlčal, ale tento rok zase tisíce mladých ľudí v uliciach riskovali zatknutie na protikorupčných protestoch. Deje sa niečo?

V Rusku žijú ľudia, ktorí veria v demokratické hodnoty; zrejme sú menšina, no veľmi viditeľná a vplyvná. Tie veľké protesty v marci aj júni ukázali, že Rusko nie je jednoliata masa rovnako zmýšľajúcich ľudí. Nie som naivný ani optimista, že by som teraz očakával zmenu. Je to znak toho, že prišla nová mladá generácia. Pre mladých je normálne protestovať; títo sú prvou, možno druhou generáciou, ktorá vôbec nie je sovietska. Tá prvá si možno niečo ešte pamätá zo sovietskych čias, ale väčšina tých mladých od rodičov nikdy nepočula, že by sa mali dostať do problémov, ak budú protestovať. Nemali ten sovietsky komplex od začiatku svojho života, na rozdiel od väčšiny ostatných. Nie sú to typickí Rusi.

O čo im ide?

Nedá sa napríklad povedať, že by boli v prvom rade proti Putinovi, preto ani nie sú považovaní za priamu hrozbu pre režim. Protest je veľmi emotívny a je veľmi zábavné a zároveň múdre, že si Alexej Navaľnyj (protikorupčný bloger a líder opozície – pozn. red.) vybral za svoj cieľ práve premiéra Dmitrija Medvedeva. Je jasné, že Medvedev nie je najskorumpovanejší politik v krajine; je síce súčasťou Putinovho úzkeho kruhu, ale rozhodne nie je tým najhorším človekom. Medzi mladými ľuďmi je však známy – okrem neho a Putina nepoznajú nikoho iného. Taký Vladimir Jakunin či Igor Sečin im nič nehovorí. Putina vidia ako toho silného a Medvedeva ako toho, ktorý otvára olympijské hry a na ktorom sa smejú.

Ruský novinár Michail Zygar. Foto – Mišenka Plantážnik

Podľa toho vyzerajú aj prieskumy z Levadovho centa: Putin je stále nesmierne populárny, ale keď ide o vládu či premiéra, hodnotenie je oveľa slabšie.

Putina vnímajú ľudia ako politika zodpovedného za zahraničnú politiku a zdá sa, že z toho pohľadu je Rusko na medzinárodnej pôde podľa nich silné, no z domáceho hľadiska je to veľmi zlé. Ľudia nemajú peniaze, a z toho už vinia Medvedeva. To je ten paradox – Medvedev je zodpovedný za zlyhania a Putin za úspechy.

Dá sa vôbec pochybovať o tom, či bude Putin v roku 2018 štvrtý raz zvolený za prezidenta?

Ide o budúcnosť, takže nikdy si nemôžeme byť na sto percent istí, ako to dopadne. Ale vieme, že plánuje kandidovať a chce byť znovu zvolený – o tom niet pochýb. Kremeľ sa na to pripravuje a nie je nik, kto by preňho predstavoval reálnu hrozbu. Ani keby Navaľnyj nakoniec kandidoval, zrejme by nevyhral. A ísť proti Putinovi ani nie je v jeho pláne; snaží sa robiť, čo môže, a aj veľké protesty, ktoré vyvolal, ho museli celkom zaskočiť. Chce byť politikom, takže musí niečo robiť.

Bol by lepší prezident ako Putin? Niekedy aj on vystupuje ako nacionalista či populista.

Je veľmi ťažké byť populistom v Rusku. Aj keby ste sa ním chceli stať a boli tou najcynickejšou osobou, ktorá kalkuluje, ako byť populárny, tak v Rusku je to problém. Autority sa totiž do tohto priestoru už dávno dostali. Je ťažké byť väčší populista než Putin. Držia si pozície, aby zostali najpopulistickejšou silou v krajine. Ani Vladimir Žirinovskij (nacionalista z Liberálnodemokratickej strany Ruska – pozn. red.) už nemôže byť väčší populista. Navaľnyj sa tvrdo snaží, a veľmi úspešne, aby zostal decentným politikom. Nikdy nepovedal nič hrozné, na rozdiel od iných politikov.

Ale ani on napríklad nejde proti anexii Krymu. To by bola politická samovražda?

Navaľnyj pripúšťa, že anexia Krymu bola zlá vec, ale zároveň hovorí, že je nemožné Krym Ukrajine vrátiť. To je pravda a veľký problém, pretože je neodškriepiteľný fakt, že išlo o porušenie medzinárodného práva. Zároveň však anexiu polostrova pozitívne vnímalo väčšinové obyvateľstvo Krymu a bolo by veľmi ťažké vysvetliť mu, že pôjdu naspäť. Rovnako by sa to veľmi ťažko vysvetľovalo Rusom vo všeobecnosti, u ktorých si anexia získala obrovskú podporu.

Vo svojej knihe Všetci mocní Kremľa mapujete celú Putinovu kariéru. V akej kondičke je teraz podľa vás? Počas svojej štvorhodinovej relácie Priama línia vyzeral nedávno akosi vyčerpane, bez espritu. 

Dôvod, prečo je najpopulárnejší, je ten, že je to jediný človek, ktorého ukazujú v televízii – a to vysvetľuje všetko. Nikto druhý tam nie je. Zoberte si Emmanuela Macrona, ktorý je vo francúzskej politike pomerne krátko a podarilo sa mu vyhrať prezidentské aj parlamentné voľby. Mohol totiž vstúpiť do politického procesu a niečo dosiahnuť. V Rusku takéto možnosti nie sú. A čo sa týka Putinovej únavy, nikdy nevieme naisto, či len starne alebo je znudený z toho, že dosiahol všetko a považujú ho za jedného z najmocnejších ľudí na svete.

Čo keby náhodou museli v Kremli zaňho hľadať náhradu?

Netvrdím, že by som vývin dokázal predvídať, to by bolo nezodpovedné. Môžem len povedať, že systém je skutočne oveľa väčší ako samotný Putin. Byrokratická mašina je najmocnejšia vec v Rusku. Nedá sa zreformovať, a Putin to vzdal počas svojho prvého volebného obdobia. Snažia sa z času na čas dosadiť do funkcie niekoho progresívneho, ako napríklad Ellu Pamfilovovú, aby viedla centrálnu volebnú komisiu, ktorá dohliada na všetky voľby. Nikto však nemôže zmeniť zabehaný systém. Všetci vedia, odkiaľ im chodí plat, a chcú, aby to tak zostalo.

Ako ste povedali, Putina doma vnímajú ako medzinárodného hráča. Nariadil hackerom, aby ovplyvnili americké voľby?

Myslím si, že do amerických volieb zasiahli ruské súkromné spoločnosti, ktoré chceli zaujať Kremeľ a získať od neho zákazky a finančnú podporu. Dali to Putinovi ako darček. Nemyslím si, že išlo o ruské tajné služby ako FSB a podobne.

Teda niečo ako „vlasteneckí hackeri“, ako nakoniec pripustil aj sám Putin?

Naozaj to znie smiešne. Sú to súkromné skupiny, ktoré chcú od vlády peniaze. FSB sama osebe po technickej stránke veľmi zaostáva. Vo svojom sídle na Lubjanke ani len nemajú internet – majú ho zakázaný. Nedokážete si predstaviť, ako veľmi sú zaostalí. Je vylúčené, aby toho bola schopná vládna agentúra.

Je možné, aby v Putinovom režime, vzhľadom na všetku cenzúru internetu, tajné služby nemali pod kontrolou hackerov?

Putinov režim je veľmi chaotický, nie je riadený dekrétmi, ale na základe predpokladaných očakávaní, ktoré vzbudzuje Putin. Dobrým príkladom by mohol byť Konstantin Malofejev, ktorý začal vojnu na východe Ukrajiny. Dostal príkaz od Kremľa, aby najal jednotky, ktoré napadli Slavjansk, a Igora Strelkova, aby začal vojnu a napadol nezávislú krajinu? Nie. To bola súkromná iniciatíva, súkromne financované dobrodružstvo. Ten oligarcha si bol na sto percent istý, že koná v súlade so želaniami Kremľa.

Neskôr však do vojny zasiahli regulárne jednotky ruskej armády…

Áno, to bolo v auguste, ale teraz hovoríme o apríli. Od apríla do leta tam ruské jednotky aktívne neboli. Až neskôr, keď nad Donbasom padol boeing MH17. Ukrajinská strana takmer dobyla Doneckú ľudovú republiku, preto tam boli vyslané ruské jednotky. Zo začiatku bolo myšlienkou konať podľa Putinových túžob. Určite sa mu tá myšlienka páčila, ale nebola to jeho misia.

Nebola to pre Putina situácia „win-win“? Neplatil za to a z jeho pohľadu ho za rozpútanie vojny nemohli viniť…

Vôbec nie. Situácia „win-win“ by to bola vtedy, keby tá kampaň prebehla úspešne, ale bolo to úplné fiasko. Úspech by to bol, keby to dopadlo ako na Kryme, že by do mesiaca prebehlo referendum a väčšina obyvateľov by bez nejakého veľkého úsilia z druhej strany hlasovala za nezávislosť. Ale bola to vojna, a teda veľké zlyhanie. Zaplatili za to priveľa. Zo začiatku, keď bolo jasné, že situácia je veľmi zlá, vyslali Vladislava Surkova (bývalú šedú eminenciu Kremľa – pozn. red.), aby konflikt zamrazil. Teda aby ho tam udržal ako páku na Ukrajinu. Nikto to však nepovažoval za úspešnú operáciu. Putin nenávidí škandály; všetko, čo ide hladko, je úspešné, ale toto nebolo.

Z Donbasu sa im však zamrznutý konflikt bez fungujúceho prímeria urobiť podarilo, nie?

Bohužiaľ, a s tým sú spokojní, to je plán, nechcú cestu von. Chcú, aby Ukrajina bola zlyhávajúcim štátom. Myslím si však, že aj ukrajinského prezidenta Petra Porošenka to teší – bez konfliktu na Ukrajine by už možno skončil v opozícii. Pre Putina je oveľa väčším problémom Sýria. Rusi majú priamo v Sýrii svoje jednotky, míňajú tam svoje peniaze a buď tam zostanú, alebo odídu. Putin chcel mať svoj hlas vo svete a byť uznávaný ako vplyvný líder.

Ide mu o vytvorenie nového medzinárodného systému, kde by o ostatných rozhodovali regionálne veľmoci?

To nie je teória, to si naozaj myslí a opakovane to spomína vo svojich prejavoch. O tom píšem aj vo svojej knihe. Chce Jaltu 2, nový svetový poriadok. Staré pravidlá sú podľa neho zastarané, také OSN neberie nikto vážne.

Môže niečo dosiahnuť?

Ruská ekonomika mu neumožňuje, aby nás považovali za skutočne veľkolepú krajinu a mocnosť. Podľa svetových médií je Putin najmocnejším politikom na svete, ale to nie je pravda, je to „fake news“. (smiech) Ruské hospodárstvo je vo veľmi žalostnom stave.

Jedným z vašich nových projektov je mapovanie udalostí roka 1917 minútu po minúte, o boľševickej revolúcii ste napísali knihu, ktorá sa chystá do tlače. Ani táto revolúcia by zrejme nevznikla bez „fake news“, však?

Presne tak – dôvody tej revolúcie boli konšpiračné teórie a „fake news“. Celá krajina bola presvedčená, že de facto vládca krajiny cárovná Alexandra je Rasputinovou milenkou a on je nemecký špión. Úplný „fejk“ – nebola jeho milenkou a Rasputin nebol špiónom, bol akurát tak skorumpovaným človekom. Keď ľudia robia chyby a zlyhávajú, vždy sa to snažia nejako logicky zdôvodniť a často hľadajú konšpiračné teórie.

Vladimir Putin

Teraz najčítanejšie