Denník N

Nosič batožiny a predavač Nota bene prešiel osobným bankrotom a začína nový život

Nosič batožiny Laco dnes pracuje na železničnej stanici v Bratislave. S batožinou pomáhal aj na festivale Pohoda. Foto – Nota bene/Marcel Pazman
Nosič batožiny Laco dnes pracuje na železničnej stanici v Bratislave. S batožinou pomáhal aj na festivale Pohoda. Foto – Nota bene/Marcel Pazman

Na začiatku bola pôžička na bývanie, po chorobe chlap, čo sa nevie vyhrabať z dlhov, a na konci predavač Nota bene, ktorý prešiel osobným bankrotom a môže začať od nuly.

Dvetisícpäťsto eur. Toľko si Laco v banke požičal na zariadenie bytu, kde plánoval žiť s priateľkou. Cez agentúru pracoval v Bratislave vo Volkswagene a myslel si, že sa mu úver čoskoro podarí splatiť.

Robil nadčasy, pracoval aj cez víkendy. Stávalo sa, že nočným autobusom cestoval domov z jednej zmeny a o pol štvrtej ráno vstával na ďalšiu. V takomto tempe vydržal asi rok. Až kým sa raz nevrátil z nočnej a priateľka mu musela zavolať záchranku.

„Naložili ma, ale nevedeli, kam ma majú zaviezť, lebo vraj nie sú pripravení na také ťažké stavy. Do papierov mi napísali: totálne vyčerpanie z práce,“ hovorí Laco.

Trvalo mesiac, kým sa z toho dostal. Nikdy predtým nemaródil, ani dovolenku si nestihol vyčerpať.

Sklamanie z nedodržaných sľubov

„Keď som sa chcel vrátiť do práce, povedali mi, že na moju pozíciu už majú náhradu, a nech teda podám výpoveď. Keď som s tým nesúhlasil, nevpustili ma do závodu a vyhodili ma.“ Laco dodnes cíti krivdu.

Požiadal o zníženie alebo odloženie splátok. Úver mal poistený pre prípad ochorenia aj pre prípad straty práce. Očakával, že s tým nebude problém.

„Všetko mi zamietli, tak som chcel zrušiť poistenie úveru. Z ruky som tam všetko vyrovnal, ale to poistenie mi hneď nezrušili,“ opisuje Laco.

Po pár mesiacoch k nim začali chodiť exekútori. „Vôbec som na nich nereagoval, veď čo im dám? Pre mňa bolo prednejšie zaplatiť bývanie,“ hovorí Laco.

Problémy sa nabaľovali, až kým sa z Laca nestal predavač Nota bene. Predávala aj jeho priateľka. Dlh medzitým narástol až na 16 500 eur.

Osobný bankrot pomáha začať odznova

Ľudia z občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré prevádzkuje projekt Nota bene, videli, že Laco si aj z toho mála, čo zarobí, dokáže ušetriť.

Ponúkli mu prácu nosiča batožín na trvalý pracovný úväzok. Mal stabilný príjem a každodennú podporu sociálnych pracovníkov. Laco si začal splácať dlhy a v združení mu pomohli s osobným bankrotom.

Spolu s právnikom Martinom Provazníkom, ktorý ho pro bono zastupoval v celom procese oddlžovania, sa pozreli na Lacove dlhy.

„Len zistiť, koľko má človek dlhov, je náročné. Konzultácie s právnikom otvárali ďalšie a ďalšie úlohy pre sociálnych pracovníkov,“ hovorí Sandra Tordová, šéfredaktorka Nota bene. Sociálnych pracovníkov je málo a na pomáhanie v takýchto situáciách im nezostáva čas.

Spolupráca s právnikom znižuje riziko, že človek na nejaký dlh zabudne a neskôr bude jeho oddlženie zrušené, lebo ho nejaký veriteľ napadne pre nepoctivý zámer.

„Vinou dlhov sa život ľudí bez domova scvrkne na každodenné prežívanie. Dlhy im bránia sa zamestnať a vznikajú problémy s bývaním. Bokom ide všetko, čo sa netýka základného prežitia – kultúra, záľuby, návštevy priateľov. Teraz môžu začať odznova,“ hovorí právnik Ivan Lorenc z OZ Proti prúdu.

Po novom je oddlženie jednoduchšie. Podľa tohtoročnej novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii pomáha ľuďom v dlhoch Centrum právnej pomoci.

Šéfredaktorka Nota bene Sandra Tordová. Foto – Nota bene/Zuza Pohánková

Prvý krok je oddlženie

Laco skúšal osobný bankrot ešte predtým, ako preň v apríli 2017 začali platiť nové pravidlá. „Po starom boli náklady na oddlženie vyše dvetisíc eur len za to, že sa vôbec dalo vstúpiť do procesu oddlženia,“ hovorí Sandra. Po novom je to 500 eur, na ktoré si ľudia môžu žiadať pôžičku od Centra právnej pomoci.

„Je to krok dobrým smerom. Veci sa trocha posúvajú dopredu, ale dôležité je, aby nasledovali ďalšie systémové kroky, ktoré ľuďom pomôžu udržať sa na nule,“ vysvetľuje Sandra a na mysli má zabezpečenie bývania alebo príjmu.

Lacovi OZ Proti prúdu poskytlo nenávratnú pôžičku, aby sa mohol pokúsiť o oddlženie. Do procesu oddlžovania vyberajú ľudí, u ktorých vidia reálne predpoklady, že im nebudú vznikať nové dlhy.

„Začali sme s tými, ktorí sú zapojení do našich integračných projektov, teda buď sú nosičmi, alebo chodia na diskusie o bezdomovectve vo firmách a na školách. Prínosom je, ak sa už v minulosti zaujímali o oddlženie a sú schopní ušetriť si,“ hovorí riaditeľka OZ Proti prúdu Zuzana Pohánková.

V Lacovom prípade bol pokus o oddlženie úspešný a on je opäť na nule. „Je to úžasný pocit,“ hovorí.

Prestať piť a nájsť si prácu nestačí

„Zadlžení ľudia často už ani neuvažujú o tom, že by sa šli zamestnať,“ hovorí Sandra. „Z toho zvyšku, čo ľuďom s dlhmi po exekúcii zostane, čo je väčšinou okolo 200 eur mesačne, nemajú šancu zaplatiť si bývanie a žiť z toho. Tí ľudia sa teda snažia pretĺkať sa nejako inak a sú obeťami čiernych prác, kde ich zamestnávateľ zneužíva.“

Osobný bankrot teda môže ľuďom pomôcť nájsť si opäť prácu, z ktorej budú vedieť prežiť, a zaradiť sa do bežného života.

Podľa Sandry si ľudia myslia, že riešenie bezdomovectva spočíva v tom, že títo ľudia prestanú piť a nájdu si prácu. Ale tak to podľa nej nefunguje. Riešením je podľa nej dostupné bývanie.

Laco v uniforme nosiča. Foto – Vladimír Šimíček/Nota bene

Sú odkázaní na predražené ubytovne

„Za tých pätnásť rokov sme prišli na to, že ak chcú ľudia vo svojom živote urobiť zmenu, potrebujú stabilné a dôstojné miesto, kde môžu bývať. A to nocľaháreň alebo útulok rozhodne nie je,“ hovorí Sandra. Ľudia na ulici už podľa jej slov o vlastnom bývaní ani nesnívajú.

„Izbu na ubytovni vnímajú ako konečnú stanicu. Sú nútení žiť v predražených ubytovniach, kde si platia nejakých 160 eur za posteľ v izbe, v ktorej nie sú sami,“ hovorí Sandra.

Ak sa snažia abstinovať a o izbu sa delia s človekom, ktorí pije alebo je inak závislý, je to pre nich ťažká skúška, po ktorej môžu rýchlo skĺznuť späť.

Laco má dnes päťdesiat rokov a s pomocou OZ Proti prúdu býva v prenájme aj so svojou priateľkou, ktorá je vážne chorá.

Pracuje ako nosič batožiny, predavač Nota bene a osobný asistent pre ľudí so svalovou dystrofiou. S ťažkou batožinou pomáhal aj ľuďom na festivale Pohoda. „O pacientov sa starám, keď im treba niečo vybaviť na úradoch, u doktora alebo keď chcú ísť na kávičku alebo do kina,“ hovorí.

Dostupné bývanie aj pre dôchodcov a osamelé matky

Človeka, ktorý má problém s bývaním, si netreba predstavovať ako muža, ktorý leží v meste na lavičke. „Týka sa to aj seniorov, ktorí sa rozhodujú medzi tým, či si zaplatia bývanie, alebo budú mať čo jesť. Osamelých matiek s deťmi. Treba zmeniť pohľad na sociálne bývanie, aby k nemu ľudia mali prístup. Pre štát je lacnejšie a rozumné udržať ľudí v bývaní, než potom riešiť problémy ľudí bez domova,“ presviedča Sandra.

V Bratislave dnes podľa sčítania ľudí bez domova žije na ulici 2000 ľudí, z toho 40 percent z nich je na ulici 10 a viac rokov.

Je to aj dôsledkom toho, že pre ľudí nie je dostatok dostupného bývania. V Bratislave pracujú aj ľudia, ktorí dostávajú minimálnu mzdu. Mestských alebo lacných bytov je v Bratislave veľmi málo.

Úspechom je aj splátkový kalendár

Nota bene predáva aj dvadsaťsedemročný Vlado. Jeho dlh bol nižší ako Lacov, no tiež išlo o niekoľko tisíc eur. Za pokus o oddlženie by musel po starom zaplatiť ďalších dvetisíc eur, a tak sa rozhodol, že to radšej skúsi splatiť.

Podarilo sa mu vybaviť splátkový kalendár, podľa ktorého mal platiť šesťdesiat eur mesačne. Tridsať si šetril on, tridsať mu dokladalo OZ Proti prúdu.

„Už len dostať splátkový kalendár je vlastne úspech. Lebo inak by to musel splatiť v deviatich splátkach, čo je nereálne,“ vysvetľuje Sandra, ktorá má pocit, že od zadlžených ľudí systém očakával nesplniteľné a bránil im tak platiť svoje dlhy.

OZ Proti prúdu vďaka projektu Nosiči Nota bene zamestnalo 12 predajcov na trvalý pracovný úvazok. Doteraz sa im vďaka tomu podarilo splatiť viac ako 15-tisíc eur dlhov. Štyria už dlhy splatili takmer úplne a piati si našli novú prácu.

Vladovi sa podarilo nájsť si prácu skladníka. „Túžil vykladať z kamióna, bavila ho celá tá logistika,“ hovorí Sandra.

Po pol roku na dohode tam už dva mesiace pracuje na trvalý pracovný pomer, a ak všetko pôjde dobre, do konca roka sa mu podarí dlh splatiť.

Teraz najčítanejšie