Ako si Donalda získal Voloďov uhrančivý pohľad

Vladimira Putina Donald Trump rešpektuje a má k nemu skutočne blízko, upozorňovali odborníci na politickú komunikáciu a reč tela po stretnutí oboch v Hamburgu. Voči Putinovi sa Trump správal skutočne srdečne, nebolo tam ani pamiatky po presadzovaní dominancie a agresívnom trasení rukou, ktorými sa vyznačovali jeho stretnutia s inými svetovými lídrami, napríklad s Angelou Merkelovou.

Chýbala aj tvrdá verejná kritika Ruska z Trumpovho prejavu vo Varšave. Putin z tohto stretnutia právom odchádzal ako víťaz. Propagandisticky z neho vyťažil, čo sa dalo, a sám Trumpovi nič nedal a v ničom neustúpil. Americký prezident predviedol presne to, čím u politikov Putinovho typu nedosiahnete vôbec nič.

Napriek tomu, napriek Trumpovým všetkým hlúpostiam, však nezaškodí pamätať si podstatné veci. Trump nie je Amerika, len jedna z položiek veľmi zložitého a z princípu slobodného a demokratického amerického vládneho systému. Predstava, že sa budeme spájať napríklad na ochranu voľného obchodu s Čínou proti Amerike, je absurdná.

Aj keby sa Trump išiel pretrhnúť, snažil predsadiť čokoľvek a aj keby v niečom uspel, budú Spojené štáty stále o triedu slobodnejšou ekonomikou ako Čína. Tá zostáva v podstate uzatvorenou, či skôr len veľmi selektívne sa otvárajúcou protekcionistickou národnou ekonomikou manuálne riadenou všadeprítomnou vládnucou stranou. A na tom sa napriek politickým deklaráciám Pekingu a čínskej propagande ešte veľmi dlho nič zásadné nezmení.

Takisto platí, že slepý hnev, frustrácia a agresivita nie sú politickým programom, ideológiou a už vôbec nie sú bojom za lepšiu budúcnosť. Pri násilných demonštrantoch z Hamburgu je to o to zaujímavejšie, že väčšina z nich je produktom konzumnej spoločnosti, proti ktorej sa búria. Bez jej relatívneho blahobytu a istôt by proste mali iné starosti a lepšie využitie pre svoj voľný čas.