Denník N

Dáiš stratil v Iraku metropolu, jeho ideológia však prežila

Iračania oslavujú znovuzískanie Mosulu v uliciach Bagdadu. FOTO – AP
Iračania oslavujú znovuzískanie Mosulu v uliciach Bagdadu. FOTO – AP

Iracká vláda vyhlásila koniec nadvlády islamistických teroristov nad druhým najväčším irackým mestom. Zďaleka to však nie je ich koniec.

Tri roky a pár dní po tom, čo vodca Dáišu Abú Bakr al-Bagdádí vyhlásil v mešite al-Núrí v Mosule kalifát, oznámil iracký premiér Heidar Abádí, že vláda krutých islamistov v meste sa skončila.

Iracká armáda podporovaná kurdskými bojovníkmi, šiítskymi milíciami a niektorými sunnitskými kmeňmi,ako aj spojeneckými leteckými útokmi o mesto bojovala deväť mesiacov. To prispelo k jeho takmer dokonanej skaze, aj k tomu, že okolo milióna jeho obyvateľov utieklo a tisíce prišli o život.

Mešita al-Núrí už tiež nestojí na svojom mieste. Bojovníci takzvaného Islamského štátu ju zničili len nedávno, aby iracká vláda nemohla celkom triumfovať. Nevyzerá to totiž dobre, ohlasovať víťazstvo v ruinách.

Hoci dobytie Mosulu je významné zo symbolického aj strategického hľadiska, neznamená kapituláciu Dáišu. „Strata Mosulu znamená, že Dáiš už nie je tým, čím býval. Už to nie je kvázi štát, ktorým chcel byť. Ale všetko, čo sa dosiahlo proti tejto skupine, je príliš krehké. Jej ideológia je ustavične prítomná, má potenciál oslovovať a stále existuje rozdelenie, ktoré Dáišu pomohlo k moci,“ povedal magazínu Slate analytik Hassan Hassan.

Iracké médiá síce v nedeľu vysielali, ako v Mosule premiér blahoželá vojakom za ich hrdinstvo, a s gratuláciami sa ponáhľali aj niektorí západní lídri, pravdou však je, že v tom čase sa ešte na niektorých miestach Mosulu bojovalo. Mesto ešte čaká očista od zvyškov odporu, pričom stále hrozia samovražedné útoky posledných bojovníkov islamistických fanatikov, domy „naložené“ výbušninami či iné prejavy sabotáže.

„Militanti sa stiahnu do podzemia a budú podnikať útoky v gerilovom štýle. V Mosule aj na mnohých iných miestach,“ píše BBC.

Vyhrať srdcia

Dobytie Mosulu nepredstavuje len výzvu pre armádu, ktorá sa nesmie nechať opantať triumfom, ale hlavne pre vládu a pre medzinárodné spoločenstvo. Mesto je v troskách, polovica predvojnového obyvateľstva je mimo neho, tí, čo zostali, sú vyhladovaní, chorí, psychicky vyčerpaní. Mnohých Dáiš mučil alebo im pozabíjal príbuzných. Žijú v polozrúcaných domoch, mesiace sú bez elektriny a často aj pitnej vody.

OSN odhaduje, že len na obnovenie základnej infraštruktúry bude treba miliardu dolárov. Na obnovu mesta ďalšie desiatky miliárd. Príklad východnej časti mesta, ktorú armáda vyslobodila od Dáišu už na začiatku roka, však ukazuje, že obnova ide nesmierne pomaly.

Obnova Mosulu bude stáť miliardy eur. FOTO – AP

To platí aj pre ostatné mestá oslobodené spod nadvlády teroristickej organizácie v minulom či predminulom roku. Príklady ako Ramádí, Tikrít či Fallúdža podľa analýzy, ktorú pre al Džazíru napísal americký vojenský historik Ibrahim al Marashi, ukázali, že „manažment centrálnej vlády pri rekonštrukcii a návrate obyvateľstva do týchto miest bol ad hoc letargický, čo spôsobilo nedostatok peňazí aj politickej vôle“.

Netreba zabúdať, že časť sunnitského obyvateľstva v týchto mestách spočiatku praktiky Dáišu podporovala, či proti  nim aspoň minimálne neprotestovala. Dominantne šiítska vláda v Bagdade na to nezabúda, čo môže byť tiež jedným z faktorov pomalej rekonštrukcie.

Ak sa však rovnaké chyby, vrátane toho, že vláda nezasiahne proti nezákonnému „vybavovaniu si účtov“, znovu zopakujú, hrozí, že ideológia Dáišu založená sa sektárskej nenávisti sa len tak nerozplynie.

Mosulčania

Rozbité mesto bez ciest, škôl, nemocníc, základných služieb je všetko, čo zostalo pre tých, čo v ňom stále bývajú. V Mosule je humanitárna kríza, mnoho ľudí, hlavne detí potrebuje aj psychologickú pomoc, pretože ich stále prenasledujú výjavy, ktoré v posledných mesiacoch videli.

„Pracujem v konfliktných zónach 25 rokov a videla som väčšinu z nich: Bosnu, Kosovo, Čečensko, ale nikde to nebolo také zlé ako tu,“ povedala humanitárna pracovníčka Sally Beckerová z mimovládnej organizácie Road to Peace pracujúcej hlavne s deťmi z vojnových oblastí.

Trpia však aj dospelí. V meste nie je prakticky rodina, ktorej členovia nezahynuli, neutiekli, neboli mučení Dáišom alebo sú stále nezvestní. Niektorí to nevedia uniesť a z oslobodeného mesta chcú odísť. „Odídem, lebo Mosul je zničené mesto. V každom rohu je nejaká spomienka a krv,“ zverila sa New York Times učiteľka Aiša Abdalláh.

Marwán Saíd žije v časti mesta, ktorá bola oslobodená už skôr. Jeho život sa za posledné mesiace zlepšil, ale nie je optimista. „Ak mám byť otvorený, tak sa desím budúcnosti. Dáiš zničil mentalitu ľudí, boje zničili infraštruktúru a my sme za to zaplatili vysokú cenu. Nie je nič také ako život po Dáiši. Je to mentalita a tá sa nedá zabiť len zbraňami.“

Dlhá cesta

Dáiš stráca pozície aj v Sýrii a hrozí, že príde aj o tamojšiu hlavnú baštu, mesto Rakka. „Pád Mosulu a prípade Rakky však ani zďaleka neznamená, že sme na konci,“ tvrdí americký brigádny generál Andrew A. Croft, ktorý spolupracuje s irackou armádou.

V tejto chvíli Dáiš v Iraku ešte ovláda mestá ako strategicky položený Tal Afar na hraniciach so Sýriou, tri mestá (Kaím, Rawa, Ana) v provincii Anbar či Hawídža blízko na ropu bohatého mesta Kirkúk. Iracká armáda posilnená víťazstvom v Mosule sa chystá dobyť aj tie, ale ešte ju čaká dlhá cesta.

Ani po strate posledného územia sa však nedá čakať, že sa Dáiš vyparí. Stále má veľa prívržencov na Blízkom východe, ale aj v západnom svete. Oslabí sa, ale jeho schopnosť podnikať či inšpirovať teroristické útoky bude ešte pretrvávať.

A hoci médiá opakovane opisovali, ako teroristi v strachu pred dolapením radšej skákali do rieky, neznamená to, že sa vzdajú jeho ideológie. Tí, čo prežili, sa pomiešajú medzi obyvateľstvo a budú čakať na svoju príležitosť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Boje v Iraku

Svet

Teraz najčítanejšie