Denník N

Ficova debata o jadre je dymová clona

Je množstvo skutočných problémov, o ktorých sa v Únii diskutuje, ale u nás sa im takmer nikto nevenuje, pretože pán Fico zamestnáva celý národ akýmsi „jadrom“.

Autorka je poslankyňou OĽaNO

V poslednom čase je najpretriasanejšou témou v oblasti zahraničnej politiky diskusia o jadre Európskej únie. Fico chce jadro, Sulík jadro nechce, respektíve pýta sa, čo jadro vlastne je.

Slovensko v jadre EÚ dávno je. Sme v Schengenskom priestore, hranice sme otvorili v roku 2007. V januári 2009 sme vstúpili do eurozóny. Toto sú dve najdôležitejšie iniciatívy užšej spolupráce niektorých členských štátov a v oboch iniciatívach je Slovensko prítomné. Pán Fico sa nám snaží nahovoriť, že by sme mali byť v jadre, v ktorom už desať rokov sme.

Celá diskusia o jadre je bezobsažná, zbytočná a hlavne je to výborná zásterka na skutočné problémy, pred ktoré je postavené Slovensko v rámci EÚ. No o týchto otázkach nik nediskutuje, pretože pán Fico zamestnáva celý národ akýmsi „jadrom“.

O čom by sme diskutovať mali, no vláda mlčí

Oveľa dôležitejšieho ako jadro sú otázky, o ktorých sa teraz intenzívne diskutuje na pôde Únie. Napríklad revízia smernice o vysielaní pracovníkov. Celú diskusiu odbavil pred niekoľkými dňami minister Richter nenápadným stanoviskom v médiách, že Slovensko nebude mať výhrady k tejto eurosmernici a k zmenám v odmeňovaní. Po novom by totiž mala platiť podmienka, že zamestnávateľ, ktorý pošle svojho zamestnanca do inej krajiny, bude musieť dodržiavať nielen platové zvyklosti danej krajiny, ale aj kolektívne zmluvy. Pre naše podniky to môže predstavovať veľkú záťaž a množstvo byrokracie. Tento prístup sa snaží presadzovať napríklad Francúzsko, hovoril o tom aj prezident Macron vo svojich predvolebných diskusiách. Toto opatrenie sa dotkne najmä malých a stredných podnikov, ktoré väčšinou nemajú kapacity, aby sledovali, ako sa zmenili kolektívne zmluvy v každom z 27 štátoch EÚ a v jednotlivých odvetviach hospodárstva.

Alebo iný problém – spoločné požičiavanie peňazí na financovanie vládneho dlhu jednotlivých krajín v rámci eurozóny, takzvané eurobondy. V máji vydala Európska komisia správu o budúcnosti eura, kde navrhuje vytvorenie nového finančného nástroja. Do jedného balíka by boli zviazané vládne dlhopisy viacerých krajín emitované v eurách, s cieľom pomôcť hlavne krajinám s vysokým dlhom a so slabou ekonomikou. Tento nástroj podporujú najmä krajiny, ktoré majú vysoké dlhy a dlhodobo ich nevedia znížiť, napríklad Francúzsko či Taliansko. No vnútorné problémy krajín by sme nemali riešiť na európskej úrovni a už vôbec nie takýmto spôsobom. Na Slovensku sme si po vláde Mečiara a SNS museli dať do poriadku rozvrátené hospodárenie a financie. Museli sme urobiť reformy, ktoré mnohých boleli, museli sme uťahovať opasky. Nakoniec sme to zvládli, no to isté však očakávam od ostatných krajín, najmä od tých, ktoré majú vysoký dlh (Slovensko má dlh okolo 51 percent HDP, Grécko 179, Taliansko 132, Portugalsko 130, Francúzsko 96 percent). Únia za nich tento problém riešiť nemôže a nemá.

Alebo návrh, ktorý momentálne pretláča Francúzsko – vytvorenie ministra financií a spoločného rozpočtu eurozóny. Vytvorenie „ministerstva financií“ Únie by znamenalo znásobenie byrokratického aparátu, vytvorenie veľkej administratívy, vybudovanie nového sídla, skrátka to isté, čím disponuje Donald Tusk alebo Federica Mogheriniová, šéfka európskej diplomacie. Inštitúcia, ktorej šéfuje Mogheriniová,  bola vytvorená pred šiestimi rokmi, zamestnáva takmer 5000 ľudí a ide na ňu 602 miliónov eur. Chceme vytvárať ďalšie byrokratické štruktúry v rámci Únie s ďalšími výdavkami?

Som presvedčená, že momentálne to nie je potrebné, eurozóna sa bez ministra financií zaobišla 15 rokov, okrem toho už dnes máme funkciu predsedu euroskupiny. Oveľa dôležitejšie je to, aby štáty dodržiavali Maastrichtské kritériá (výška dlhu, deficit verejného rozpočtu, verejné financie, cenová stabilita). Skôr, ako začneme diskutovať o ďalšom nafukovaní administratívy, by si mali štáty urobiť poriadok vo svojich financiách.

To isté platí o spoločnom európskom poistení v nezamestnanosti, ktoré by mohlo pomôcť krajinám postihnutým krízou – napríklad v Španielsku majú stále nezamestnanosť 18 a v Grécku viac ako 22 percent. V hnutí OĽaNO nie sme zásadne proti, ale tieto krajiny si musia v prvom rade pomôcť samy a robiť rázne reformy, aké sme museli robiť aj my okolo roku 2000.

Harmonizácia daní

Hoci sa o tom veľa hovorí, neverím, že harmonizácia firemných daní nakoniec skončí pri nejakej spoločnej rovnakej sadzbe dane. Okrem toho Slovensko má po Rakúsku v regióne druhú najvyššiu sadzbu dane. Ťažko sa môžeme obávať, že nám niekto zakáže nízke dane, keď máme dane vysoké. Naopak, dohoda na rovnakom základe dane a na lepších pravidlách zdaňovania môže byť užitočná pri nadnárodných firmách. Zisky aj náklady si presúvajú po celom svete, ako sa im to hodí. Je dôležité, aby sme v rámci Únie presadzovali férové zdaňovanie týchto veľkých firiem.

Byť v prvej lige neznamená na všetko kývnuť hlavou

Robert Fico sa nás vyhláseniami o jadre zrejme snaží pripraviť na to, že si v Únii nebude vedieť presadiť nič. Že v mene nejakého jadra Slovensko pristúpi na všetky návrhy, napriek tomu, že na ne nie sme pripravení (smernica o vyslaných pracovníkov) prípadne poškodzujú naše záujmy. V každom prípade si nemyslím, že keď sa niektoré členské krajiny do konkrétneho druhu hlbšej integrácie alebo iniciatív nezapoja, stanú sa z nich automaticky outsideri. História EÚ je plná výnimiek, ktoré si vydobyla tá či oná krajina, nie je to nič nové. Nie všetky krajiny prijali euro, nie všetky krajiny sú v schengenskom priestore bez vnútorných hraníc, výnimku zo spoločnej azylovej politiky zas majú Írsko, Dánsko a Veľká Británia. Musíme si preto dať pozor, aby sme bezhlavo nepristupovali na všetky návrhy.

Na druhej strane nechceme, aby bolo Slovensko na okraji Európy, chceme Úniu ovplyvňovať a presadzovať jej reformu. Mnohé osobnosti, ktoré mali veľký vplyv na chod Únie, pochádzali z menších krajín ako Luxembursko, Portugalsko či Belgicko. Verím preto, že o výrazné zmeny EÚ sa raz zaslúži aj niekto zo Slovenska.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie