Denník N

Slovenská družica má krátko po štarte problémy, nepracujú jej viaceré systémy

Vizualizácia družice skCube.
Vizualizácia družice skCube.

Štát vynaložil na družicu skCube 370-tisíc eur, niekoľko dní po štarte hrozí, že nebude môcť robiť fotky Zeme ani využívať svoje senzory.

Zhruba dva týždne po štarte prvej slovenskej družice priznávajú tvorcovia, že satelit skCube nepracuje, ako by mal. Podľa Jakuba Kapuša z občianskeho združenia SOSA, ktoré stojí za celým projektom, nedokáže zaktivovať viaceré svoje prístroje.

Ak sa problémy nepodarí odstrániť, družica nebude môcť plniť svoje úlohy – monitorovať správanie takzvaných nadoblačných bleskov, čo mal byť jej hlavný vedecký prínos, alebo posielať fotky Slovenska z vesmíru. Tie mali slúžiť na spropagovanie vesmírneho výskumu medzi verejnosťou.

Družica podľa Kapuša komunikuje, takže rádioamatéri môžu zachytávať jej signály. „Na riešení problémov v súčasnosti intenzívne pracujeme,“ hovorí. Čo presne zatiaľ zlyháva, stále zisťujú.

Na problémy družice ako prvý upozornil server Dsl.sk. „Na družici na začiatku neboli podľa dostupných informácií aktivované doplnkové subsystémy, ako komunikácia v pásme 2,4 GHz, fotenie a prítomný fyzikálny experiment, plnila si len základné úlohy potrebné na fungovanie družice,“ informoval Dsl.sk.

Štát na vývoj družice vynaložil viac než 370-tisíc eur. Väčšinu z týchto peňazí získalo občianske združenie SOSA bez toho, aby o ne muselo súťažiť.

Napríklad premiér Robert Fico mu venoval zo svojej rezervy viac než 100-tisíc eur na vynesenie družice na obežnú dráhu. Ministerstvo školstva zase pridelilo niekoľko dotácií na dokončenie družice a na vybudovanie a prevádzku pozemnej stanice. Tú SOSA umiestnila neďaleko Šamorína na súkromný pozemok, ktorý patrí členovi združenia Róbertovi Lászlovi.

Do projektu bola spočiatku zapojená Žilinská univerzita, na ktorej pôde mala byť pôvodne aj primárna pozemná stanica. Neskôr sa ale jej pracovníci rozhádali s členmi SOSA a občianske združenie si ako hlavného partnera prizvalo Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave.

Projekt družice sa postupne stal celospoločenskou témou. Chválili ho celoštátne médiá, podporili ho aj viacerí politici – napríklad minister a bývalý predseda parlamentu Peter Pellegrini alebo prezident Andrej Kiska. „Dúfam, že už čoskoro pošle družica na Slovensko prvé selfie našej krajiny z vesmíru,“ hovoril Kiska minulý týždeň pri návšteve členov SOSA.

Projekt, naopak, kritizovali niektorí vedci s tým, že je zbytočne preceňovaný. „Politicky možno družica Slovensku niečo prinesie, ale vedecky neprinesie vôbec nič. Vo svete takúto kocku robia pod odborným dohľadom aj 14-ročné deti,“ opakoval bývalý šéf Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici Aleš Kučera.

Kapuš tvrdí, že ak by aj sa prístroje na družici nepodarilo rozbehnúť, projekt splnil svoj účel. „Jeho hlavným prínosom je popularizácia a získanie cenných skúseností. Máme množstvo dát o tom, ako sa družica správala po vynesení na obežnú dráhu, ktoré budeme analyzovať.“

Životnosť dva až tri roky

Slovenskú družicu vyniesla koncom júna indická raketa spolu s desiatkami ďalších miniatúrnych satelitov. Vo vesmíre mala fungovať dva až tri roky, potom mala začať postupne klesať a zhorieť v atmosfére.

Za tento čas mala vysielať signály o svojej polohe, ktoré môžu zachytávať rádioamatéri, posielať fotky Zeme a vykonávať jednoduchšie merania. O tie prejavila záujem Česká akadémia vied, čo SOSA využívala ako argument voči svojim kritikom, že družica bude mať aj vedecký prínos.

„Na družici je inštalovaný prijímač, vďaka ktorému budeme monitorovať rôzne udalosti, ktoré sa dejú v našej atmosfére a generujú veľmi zaujímavé a vcelku neprebádané signály,“ píše SOSA na svojich stránkach.

Vtedajší predseda občianskeho združenia SOSA a hlavná tvár projektu skCube Jakub Kapuš predvádza v januári 2016 šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu hotovú družicu. Foto N – Tomáš Benedikovič

SOSA: nádej ešte žije

Ešte v piatok podľa Kapuša všetky systémy pracovali správne. Tento týždeň preto operátori plánovali aktivovať kameru a meracie prístroje. V sobotu ráno počas prvého preletu družice ponad Slovensko však už narazili na problémy. „Družica síce komunikovala, ale neposielala nám informácie z palubného počítača,“ hovorí Kapuš.

To znamená, že rádioamatéri ju na Zemi dokážu zachytiť, ale nefunguje už komunikácia vo vnútri družice medzi vysielačkou a palubným počítačom. „Pokiaľ túto komunikáciu nerozbehneme, nemôžeme spustiť kameru ani merania,“ vysvetľuje.

Operátori posielajú družici príkazy, ktorými sa snažia jej prístroje naštartovať. „Máme k dispozícii množstvo príkazov, ktorými sme schopní tie systémy zresetovať. Niektoré povely sme už vyslali, zatiaľ neúspešne,“ hovorí Kapuš.

Problémy sa SOSA bude snažiť riešiť aj pomocou repliky družice, ktorú si nechala pred štartom vyrobiť. Na nej sa podľa Kapuša budú snažiť nasimulovať stav, ktorým prechádzala skCube na obežnej dráhe. „Pomocou toho modelu budeme hľadať príčiny,“ dodáva.

Malá družice na e-shope

Denník N v máji upozornil na to, že projekt slovenskej družice sa oproti pôvodným sľubom predražil o štvornásobok. Ešte v roku 2013, keď ho Kapuš prvýkrát predstavil, sa počítalo s tým, že všetky náklady pokryje grant na 90-tisíc eur, ktorý vtedy získala Žilinská univerzita.

Keby napríklad pozemná stanica zostala na jej pôde, ako sa pôvodne počítalo, odpadli by investície vo výške desiatok tisíc eur, za ktoré si SOSA zriadila náhradné pracovisko pri Šamoríne.

Na čo všetko pridelené peniaze išli, nie je verejné známe – SOSA doteraz neukázala detailné vyúčtovanie, z ktorého by bolo jasné, od koho kupovala technológie a za aké sumy.

Najjednoduchšie verzie družíc, ktoré sú schopné fotiť a vysielať údaje o svojej polohe, sa dajú objednať aj cez internet za desaťtisíc dolárov. Združenie ale zdôrazňuje, že tieto základné modely sa nedajú porovnávať s skCube, ktorá je podstatne sofistikovanejšia.

 

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie