Denník N

Rozpustiť ĽSNS? Kto je za a kto proti

Úplne iný Kriváň. Zdroj – Facebook ĽSNS Bratislava
Úplne iný Kriváň. Zdroj – Facebook ĽSNS Bratislava

Kotlebovci priťahujú najmä mladých používateľov sociálnych sietí.

Autorka je sociologička, Inštitút pre verejné otázky

Keď generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal na Najvyšší súd podnet na rozpustenie ĽS Naše Slovensko, vyvolalo to v médiách rozličné reakcie.

Najhlasnejšie zazneli pozitívne ohlasy. Napokon, od volieb v marci 2016 o tento krok generálneho prokurátora prostredníctvom individuálnych listov či petície požiadalo niekoľko desiatok tisícov občanov. Ideologický profil pravicovo-extrémistickej ĽSNS a jej postoje vyvolávali veľké znepokojenie už pred jej zvolením do parlamentu. V povolebnom období jej predstavitelia spochybňovali základy demokratického štátu, otvorene šírili rasizmus a antisemitizmus, zastrašovali politických oponentov. Poskytovali priestor tým svojim prívržencom, ktorí zverejňovali škandalózne výzvy na násilie voči osobám nesúhlasiacim s ich politikou. Dávali demonštratívne najavo, že dodržiavanie zákonov Slovenskej republiky sa ich netýka. Činnosť ĽSNS sa tak dostávala do rozporu s ustanoveniami zákona o politických stranách.

Verejná diskusia v nasledujúcich týždňoch však ukázala, že zďaleka nie všetci tento krok generálneho prokurátora schvaľujú. Medzi nimi boli aj kritici ĽSNS, ktorí však mali obavy z nežiaducich politických následkov. Varovali, že rozpustenie ĽSNS dodá jej predstaviteľom nimbus martýrov a povedie k preliatiu voličskej podpory do novej strany, ktorej založenie majú kotlebovci v zálohe ako núdzové riešenie. Upozorňovali, že okruh podporovateľov extrémizmu v politike sa môže ešte rozšíriť. Pripomínali, že samotný zákaz na obhajobu demokratických hodnôt nestačí.

Ako by na eventuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu rozpustiť ĽSNS reagovala slovenská verejnosť? Odpoveď na túto otázku priniesol nedávny reprezentatívny výskum Inštitútu pre verejné otázky. Zber údajov realizovala v dňoch 31. 5. – 4. 6. 2017 na vzorke 1 012 respondentov agentúra FOCUS.

Váhavé „áno“

Verejnosť prijala krok generálneho prokurátora pomerne zdržanlivo: názor, že Najvyšší súd by mal ĽSNS rozpustiť, zastáva 50 percent občanov, kým 38 percent by takéto rozhodnutie neschvaľovalo a 12 percent nevie zaujať stanovisko.

Ako sa dalo očakávať, názory na túto otázku sú vo výraznej miere formované politickými preferenciami. Na jednom póle sa umiestňujú prívrženci ĽSNS, ktorí sa pochopiteľne stavajú prakticky unisono proti rozpusteniu svojej strany (97 percent z nich). Na opačnom póle, aj keď menej ostro vyhranenom, sa nachádzajú priaznivci väčšiny ostatných relevantných politických strán: od KDH (podporovatelia vs odporcovia zrušenia ĽSNS 63 percent : 20 percent), SNS (63 : 22), Mosta-Híd (61 : 25), SaS (60 : 31) a Smeru-SD (59 : 32) až po váhavejších priaznivcov Sme rodina (52 : 40) a OĽaNO (47 : 41), u ktorých podpora rozpustenia iba mierne prevažuje nad jeho odmietaním.

Pokiaľ ide o jednotlivé sociálno-demografické skupiny, podporné stanovisko k rozpusteniu ĽSNS prevažuje nad odmietavým postojom u mužov i u žien, ako aj vo všetkých vzdelanostných skupinách. Prevažuje tiež u občanov slovenskej i maďarskej národnosti, vo všetkých krajoch Slovenska.

Toto konštatovanie však neplatí pre najmladších respondentov (18- až 24-ročných), ktorí sa stavajú k rozpusteniu ĽSNS prevažne odmietavo, ani pre skupinu 25- až 34-ročných, kde je pomer medzi podporovateľmi a odporcami takmer vyrovnaný. S pribúdajúcim vekom sa náskok podporovateľov rozpustenia ĽSNS zvyšuje.

Virtuálna komunikácia a názory na rozpustenie ĽS Naše Slovensko

Okrem veku je významným faktorom ovplyvňujúcim postoj občanov k rozpusteniu ĽSNS aj frekvencia ich komunikácie na internete a sociálnych sieťach.

Ako ukazuje Tabuľka 3, u každodenných používateľov internetu je súhlasný a nesúhlasný postoj k rozpusteniu ĽSNS v rovnováhe (45 % : 45 %). U každodenných používateľov sociálnych sietí nesúhlasný postoj dokonca jasne prevažuje (39 : 51).

Naopak medzi ľuďmi, ktorí vôbec nepoužívajú internet, dominuje súhlas s rozpustením ĽSNS (61 : 25) a podobné je aj rozloženie názorov v skupine ľudí, ktorí vôbec nekomunikujú na sociálnych sieťach (58 : 29).

Kým si tieto prekvapujúce zistenia bližšie rozoberieme, pripomeňme, že podľa aktuálnych údajov agentúry FOCUS na Slovensku internet používa každý deň 51 percent obyvateľov, zriedkavejšie 29 a vôbec nik­dy 20 percent. Intenzita komunikácie na sociálnych sieťach je o čosi nižšia: pomer medzi ich každodennými používateľmi, občasnými používateľmi a ľuďmi, ktorí na sociálnych sieťach nekomunikujú, dosahuje 34 % : 35 % : 31 %.

Je všeobecne známe, že frekvencia používania internetu a sociálnych sietí sa výrazne líši podľa veku. Kým v najmladšej skupine 18- až 24-ročných tvoria každodenní používatelia internetu 87 percent a každodenní používatelia sociálnych sietí 82 percent, s postupujúcim vekom sa tento podiel znižuje, až napokon vo vekovej skupine 65+ výrazne prevažujú ľudia, ktorí vôbec nepoužívajú internet (68 percent) a sociálne siete (až 84 percent).

Z existencie vekovo špecifických komunikačných vzorcov vyplýva, že rovnica „čím častejšia je komunikácia na internete a sociálnych sieťach, tým rezervovanejší je postoj k rozpusteniu ĽSNS“ sa vzťahuje predovšetkým na mladých ľudí.

Na ilustráciu: medzi respondentmi vo veku 18 až 24 rokov, ktorí každodenne komunikujú na sociálnych sieťach, sú podporovatelia rozpustenia ĽSNS oproti odporcom v menšine (38 : 54), kým medzi ich rovesníkmi, čo internet vôbec nepoužívajú, majú výraznú väčšinu (61 : 39). Podobne vysoký je aj názorový rozdiel medzi každodennými používateľmi internetu v skupine 25- až 34-ročných. Vo vyšších vekových skupinách názorový vplyv internetu a sociálnych sietí slabne až zaniká.

Živná pôda

Toto zistenie má svoju „logiku“ – neúprosnú a alarmujúcu. Prvý raz ju konštatoval exit poll agentúry FOCUS uskutočnený v deň parlamentných volieb v marci 2016. Odvtedy vieme, že prítomnosť ĽSNS v parlamente je do značnej miery výsledkom voličskej mobilizácie nemalej časti mladých ľudí znechutených z fungovania „klasických“ politických strán a túžiacich po zmene. S odstupom času sa zdá, že označovanie kotlebovcov ako fašistov, ich ostrakizácia, trestné stíhanie, verejná kritika ich prešľapov, šafárenia s verejným majetkom, rodinkárstva, odsudzovanie ich otvorenej propagácie kultu bielej rasy, antisemitizmu či konšpiračného videnia sveta – vo výpočte negatívnych reakcií na ĽSNS by sme mohli pokračovať – nemajú na týchto jej podporovateľov odstrašujúci účinok. Skôr v nich vyvolávajú vzdorovitú lojalitu.

Júnový prieskum agentúry FOCUS, v ktorom by ĽS Naše Slovensko získala celkovo takmer 11 percent hlasov rozhodnutých voličov, teda viac ako vo voľbách 2016 (8 percent), ukazuje, že mladšie ročníky sa nevzdali tejto podpory ani dnes: obyvatelia vo veku 18 do 35 rokov tvoria až 61 percent priaznivcov ĽSNS, kým v populácii predstavujú iba 34 percent.

Keby sa v súčasnosti konali parlamentné voľby, v skupine 18- až 24-ročných by ich s náskokom vyhrala práve táto strana.

Zároveň ĽSNS ostáva aj „najmužskejšou“ spomedzi strán: jej elektorát tvorí 61 percent mužov a 39 percent žien.

Zápas o dušu: sociálne siete ako kľúčový terén

ĽSNS si na udržanie okruhu podporovateľov úspešne „osedlala“ nové médiá, ktorými priam hmatateľne šíri extrémizmus. Platí tiež, že spomedzi všetkých parlamentných strán je medzi prívržencami ĽSNS najviac každodenných používateľov internetu (78 percent) i najviac každodenných používateľov sociálnych sietí (67 percent).

Keby sa dnes konali parlamentné voľby, medzi každodennými používateľmi sociálnych sietí by suverénne vyhrala ĽSNS.
Na druhej strane medzi ľuďmi, ktorí komunikujú na sociálnych sieťach zriedkavejšie, nie sú šance ĽSNS zďaleka také oslňujúce. Vzhľadom na dynamizmus rozvoja virtuálnej komunikácie najmä medzi mladými ľuďmi však toto zistenie nemôže byť útechou, a už vonkoncom by nemalo viesť k sebauspokojeniu. Zápas s extrémizmom sa totiž odohráva – a čoraz väčšmi sa aj bude – práve na sociálnych sieťach. Je súčasťou informačnej vojny, ktorá sa vedie o dušu najmä našich mladých. To je, okrem iného, výzva nielen pre rodičov a učiteľov, ale aj pre populárnych umelcov, youtuberov, športovcov, ľudí z IT či z iných prostredí, ktorí si toto nebezpečenstvo začínajú uvedomovať.
Od toho, ako táto vojna dopadne, bude v nemalej miere závisieť aj perspektíva našej demokracie.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný Inštitút pre verejné otázky (prezident IVO – PhDr. Grigorij Mesežnikov)

Teraz najčítanejšie