Do župných volieb zasiahnu prieskumy, s číslami sa manipuluje už teraz

Kto bude hlavným súperom Mariana Kotlebu v Banskobystrickom kraji? Môže v Bratislave pri veľkom počte pravicových kandidátov zvíťaziť niekto iný než bývalý primátor s podporou Smeru Milan Ftáčnik? Má šancu uspieť v nitrianskych župných voľbách ďalší kotlebovec, Milan Uhrík?

Odpovede na tieto otázky môžu voličovi pred novembrovými voľbami naznačiť  iba prieskumy verejnej mienky. Keďže pôjde o kľúčové otázky, podľa ktorých sa budú rozhodovať voliči aj kandidáti, mohli by práve prieskumy výsledok volieb zásadne ovplyvniť. Kandidáti to veľmi dobre vedia.

Dvadsať percent v ankete

„Hoci ma 20 percent a vedúca pozícia v tomto prieskume tešia, je mi jasné, že prídu aj ďalšie, v ktorých budem mať percent menej (a v niektorých možno aj viac),“ napísal pred víkendom na Facebooku kandidát SaS, OĽaNO, Juraj Droba. Nezdieľal pritom prieskum verejnej mienky, ale internetovú anketu webu dnes24.sk, v ktorej hlasy dávajú anonymní čitatelia. Nie je z nej jasné, koľko hlasov kto získal, a či v nej vôbec môžu hlasovať len ľudia z Bratislavského kraja, starší ako 18 rokov, alebo ktokoľvek a aj opakovane.

Ako rozoznať seriózny prieskum

Prieskum by mal okrem výsledku obsahovať údaje o veľkosti skúmanej vzorky respondentov, čase zberu údajov, presnú otázku, ktorú im agentúra položila, a metódu, akou sa prieskum robil (telefonicky, či formou osobného kladenia otázok).

Mala by ho robiť agentúra, ktorá sa prieskumom verejnej mienky dlhodobo venuje. Členstvo v Slovenskej asociácii výskumných agentúr či medzinárodnej asociácii prieskumných agentúr ESOMAR ukazuje, že agentúra spĺňa základné profesionálne kritériá.

Podvodné či neseriózne prieskumy sa dajú často rozoznať na prvý pohľad. Môžu obsahovať otázku, ktorá respondenta navádza na odpoveď, prípadne ho od niektorých odpovedí odrádza, prípadne ukážu podozrivo prekvapivé výsledky oproti iným prieskumom. Ak ide o internetovú anketu, tak takýto údaj nemá žiadnu výpovednú hodnotu a nedá sa vôbec považovať za prieskum. 

Droba si zdieľanie statusu s touto anketou na Facebooku platil, jeho „20-percentný výsledok“ tak mohli vidieť aj desaťtisíce ľudí. Ako sponzorovaný odkaz anketu zdieľal aj predseda SaS Richard Sulík, ktorý však už slovo prieskum nepoužil. Sulík má takmer 86-tisíc odberateľov. Stav ankety sa po víkende zmenil a Droba v ňom už mal porovnateľne veľa hlasov ako súčasný župan Pavol Frešo a Ján Mrva (všetci tesne pod 20 percent), zatiaľ čo favorit župných volieb Milan Ftáčnik mal podporu zanedbateľných troch percent respondentov.

Zabávač dôchodcov s falošným prieskumom

Prieskumom sa oháňal aj ďalší kandidát na bratislavského župana – zabávač Martin Jakubec. Vyšlo z neho, že je na druhom mieste za Ftáčnikom. Nebolo ťažké odhaliť, že nejde o profesionálne uskutočnený prieskum, ale výmysel. Súčet preferencií všetkých kandidátov spolu s nevoličmi, nerozhodnutými a neochotnými odpovedať nie je 100, ale len 97,2 percenta. Jakubec najprv na Facebooku písal, že ide o prieskum známej agentúry AKO. Keď sa agentúra ohradila, Jakubec „zdroj“ zmazal, falošný prieskum však na jednej z viacerých svojich facebookových stránok ponechal.

Jakubec priznáva, že on a jeho tím naleteli. Vraví, že obrázok s tabuľkou údajného prieskumu AKO našiel niekto z jeho ľudí v diskusii pod istým blogom. „Tvárilo sa to úplne dôveryhodne a ja som tomu tiež uveril, keď mi to poslali. Tak som sa aj potešil, potom som však zistil, že zbytočne.“ Tvrdí, že si teraz dal sám spraviť dva ďalšie prieskumy, ktoré sa momentálne spracúvajú.

Falošné či podozrivé prieskumy sa objavujú pred takmer každými parlamentnými voľbami a prichádzajú s nimi zväčša nové a menej známe strany či kandidáti. V prípade jesenných župných volieb by však mohli zásadne ovplyvniť výsledok hlavne prieskumy serióznych agentúr.

Zatiaľ len dve agentúry

K župným voľbám seriózne agentúry doteraz zverejnili len málo prieskumov. Prvým bol prieskum agentúry AKO, ktorý spravila ešte začiatkom roka pre kandidáta na banskobystického župana Stanislava Mičeva (ukázal víťazstvo Mariana Kotlebu pred Mičevom), a druhým sondáž agentúry Focus pre Mičevovho protikandidáta Jána Luntera (víťaz Kotleba, druhý Lunter).

Podľa informácií Denníka N nešlo o jediné prieskumy Focusu a AKO k župným voľbám. Prieskumy robili pre župných kandidátov zrejme aj niektoré call centrá. Ďalšie známe agentúry sa buď prieskumami nepochválili, alebo ich nerobili.

Sondáže sa zrejme budú objavovať aj na konci prázdnin a hlavne v septembri a v prvej polovici októbra. Aj v župných voľbách, podobne ako v parlamentných, platí moratórium na prieskumy – ich zverejňovanie je dva týždne pred hlasovaním zakázané.

Martin Slosiarik z Focusu hovorí, že prieskumy by mohli ovplyvniť výsledky volieb najmä v Banskobystrickom, Bratislavskom, Nitrianskom a Prešovskom kraji. V Banskej Bystrici sa podľa výsledkov sondáží (zrejme oboch spomínaných agentúr) budú rozhodovať Lunter, Mičev aj kandidát opozície Martin Klus. Predbežne sa dohodli, že dvaja z nich sa vzdajú v prospech najvážnejšieho súpera Kotlebu. Verdikt, kto to bude, by mal padnúť v druhej polovici septembra. Podľa Slosiarika bude dôležité, aký rozdiel od seba budú traja kandidáti považovať za dosť veľký na to, aby z volieb odstúpili. Táto hranica v ich dohode ani podľa slov samotných politikov zatiaľ zadefinovaná nie je.

Výkonný riaditeľ AKO Václav Hřích vraví, že aj v Bratislave by budúce prieskumy mohli mať vplyv na rozhodnutie viacerých kandidátov. V hlavnom meste okrem Ftáčnika a Drobu uvažuje o kandidatúre viac pravicových politikov, ktorí by si mohli konkurovať. Okrem súčasného župana Pavla Freša je to aj poslanec Boris Kollár či komunálni politici Rudolf Kusý, Ján Mrva, či Jozef Uhler.

V Nitre by podľa Slosiarika mohol prieskum naznačiť, či má šance stať sa županom kotlebovec Milan Uhrík, v Prešove ide o to, či by sa primátor Levoče Milan Majerský z KDH mohol stať vážnym súperom pre dlhoročného župana za Smer Petra Chudíka.