Denník N

Neodídeme, kým sa ťažba vzácnych stromov v poľskom rozprávkovom lese neskončí, hovorí česká aktivistka

Žaneta Gregorová vyštudovala humanitnú environmentalistiku na Katedre environmentálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Pracuje ako vedúca tímu individuálneho fundraisingu v environmentálnej neziskovej organizácii Hnutí DUHA. Foto – Martin Procházka
Žaneta Gregorová vyštudovala humanitnú environmentalistiku na Katedre environmentálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Pracuje ako vedúca tímu individuálneho fundraisingu v environmentálnej neziskovej organizácii Hnutí DUHA. Foto – Martin Procházka

Aktivisti bránia v ťažbe poľského Bielovežského pralesa sústavnými blokádami z vlastných tiel. Jedna z aktivistiek Žaneta Gregorová neprestáva veriť v dobrý koniec lesa bratov Grimmovcov.

Keď sa dopočula, že normy výrubu stromov boli prekročené trojnásobne a že k zemi padajú aj dvesto rokov staré duby, a teda nielen lykožrútom ohrozené smreky, ako tvrdí poľská vláda, zbalila si batoh a pridala sa k českej výprave aktivistov smerujúcich k poľsko-bieloruským hraniciam.

,,Bolo mojím snom pomaly sa prechádzať pôvodným pralesom a možno aj zahliadnuť zubry,“ hovorí česká aktivistka Žaneta Gregorová, ktorej návšteva Bielovežského pralesa rozprávkovú predstavu veľmi nepripomína. V dobrý koniec však aktivistka veriť neprestáva.

Aj napriek tomu, že Výbor Svetového dedičstva UNESCO na konferencii v Krakove 5. júla vyzval poľskú vládu a lesnú správu, aby zastavili ťažbu v najstarších častiach Bielovežského pralesa, zvuk motorových píl neutícha.

V závere konferencie výbor tiež poľskej vláde pohrozil, že ak sa neprestane ťažiť v blízkosti starých stromov, ocitne sa Bielovežský prales v ohrození.

Zákon tu neplatí

Žaneta sa spolu s ďalšími Čechmi a Češkami v rámci medzinárodnej spolupráce zúčastnila už v poradí siedmej blokády v poľskom pralese.

„Neodídeme, kým neprestanú ťažiť,“ vysvetľuje aktivistka, ktorá sa priamych protestov zúčastnila už po druhýkrát. Výpravy aktivistov sa po niekoľkých dňoch či týždňoch obmieňajú.

Po konferencii UNESCO dúfali, že ťažba vzácnych stromov sa skončí, no lesníci aj za cenu zničenia plotu či ohrozenia aktivistov, ktorí sa okolo neváhajú postaviť do ľudskej reťaze, neprestávajú hľadať cesty, ako stroje dostať do pralesa.

Každý deň, keď stroje nepracujú, sa podľa aktivistky počíta, pretože k zemi nepadne ďalších dvesto stromov.

Aby sa aktivisti a aktivistky dostali ku ťažiarskym strojom, ktoré majú vytypované, čaká ich niekoľkohodinové brodenie sa cez nížinný prales. Namiesto veľkého stroja však už vidia iba to, čo po sebe zanechal – ďalšiu zbytočne spustošenú časť pralesa.

Na zemi leží veľké množstvo kmeňov, z inak zdravých stromov, čo slúži ako ďalší dôkaz do série nevypočutých argumentov voči lykožrútovi.

Frustráciu strieda nečakaný pohľad na zubry, ktoré odpočívali v hustom poraste len niekoľko metrov od nich. Pre ne je Bielovežský prales jedným z posledných miest, kde môžu žiť vo voľnej prírode.

Foto – Hnutí DUHA

Výjazd strojov blokovala skupina asi dvadsiatich piatich ľudí, ktorí sa striedajú pri bareloch z betónu, rúrok a vlastných tiel.

Počas uplynulého víkendu, kým Žaneta spala, aby hneď ráno vystriedala nočnú blokádu, polícia nadránom barelovú reťaz rozpustila.

Motiváciu aj napriek sklamaniu aktivisti a aktivistky nestrácajú a nechcú sa vzdať, podľa Žanety táto blokáda ukazuje rastúcu silu odporu proti výrubu lesov.

Z knižnice do lesa

Pre aktivistku Žanetu je blokáda s barelmi už druhým protestom v poradí. Prvýkrát priamy aktivizmus okúsila v júni, keď strávila 35 hodín v ľudskej reťazi okolo kolesa obrovského harvestora.

„Nikdy som si o sebe nemyslela, že by som niečoho takého bola schopná,“ hovorí Žaneta, ktorá ešte počas environmentálnych štúdií trávila čas poctivým teoretickým štúdiom.

Keďže je však katedra popretkávaná aktivizmom, iniciatívy svojich spolužiakov fascinovane sledovala, zatiaľ z bezpečia fakultnej knižnice.

„Zvládneš to, pretože je to potrebné,“ znela mantra českej aktivistky Žanety. Foto – Martin Procházka

Až keď začala pracovať v českej environmentálnej neziskovej organizácii Hnutí DUHA, ocitla sa medzi ľuďmi, ktorých prácou a záľubou je byť aktívnymi občanmi, a ona si uvedomila, že túži robiť viac.

V tom čase totiž prebiehala blokáda na Šumave, ktorej príbeh pripomína práve ten zo susedného Poľska.

Aktivizmus na vzostupe

„O environmentálnych problémoch treba predovšetkým hovoriť, pokojne aj pri pive,“ hovorí Žaneta, pre ktorú je dôležité, aby jej aktivity chápala predovšetkým jej mama a okolie.

O environmentálnych aktivistoch kolujú najrôznejšie fámy a vtipy, tie sa snaží Žaneta vyvracať.

„Špinaví eko-teroristi“, tak znie podľa aktivistky jedno z najčastejších prirovnaní environmentálnych aktivistov. Niektorí ľudia si podľa nej neuvedomujú, že drvivá väčšina aktivistov a aktivistiek sú inteligentní, vzdelaní ľudia z rôznych oblastí.

Výpravy sa dočkali veľkého ohlasu zo strany dobrovoľníkov. Foto – Martin Procházka

Určitá časť spoločnosti tento typ akcie nepochopí nikdy, to je podľa Žanety úplne v poriadku. Stále je však dôležité počúvať druhú stranu, kde sa aj v úplne odlišnom názore môže nakoniec nájsť spoločný prienik tém.

Nemyslí si však, že priamy aktivizmus je jedinou možnou formou, ako môže byť jedinec občiansky angažovaný.

,,Každý sa nepôjde pripútať k harvestoru, ale stále môže pomôcť,“ vysvetľuje aktivistka. Rovnako tak sú dôležité demonštrácie v uliciach Varšavy či priamo v pralese, na ktorých sa zúčastňujú aj Slováci a Slovenky.

„Robiť dobro a byť súčasťou niečoho väčšieho je čím ďalej, tým viac cool,“ opisuje pocity zo súčasného aktivistického prostredia v Česku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie