V Scrabble je taký dobrý, že vás porazí i v jazyku, ktorým nerozpráva

Píše Elahe Izadiová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Nigel Richards nevie po francúzsky ani slovo. Napriek tomu zvíťazil na majstrovstvách sveta v Scrabble vo francúzskom jazyku.

Rodený Novozélanďan je stálicou sveta súťažného Scrabble, vyhral viacero severoamerických i medzinárodných súťaží. No zdá sa, že mu pomaly začala dochádzať motivácia. Rozhodol sa preto vyhrať súťaž v jazyku, ktorý vôbec neovláda.

Richards začal s prípravou na zisk frankofónneho svetového titulu, ktorý udeľuje Francúzska federácia Scrabble, dva mesiace pred súťažou. V rámci tréningu sa naučil naspamäť zoznam povolených francúzskych slov. Podľa BBC, ktorá o jeho slávnom víťazstve z roku 2015 písala, mu to zabralo približne deväť týždňov.

„Nemyslím si, že sa za mojím úspechom skrýva nejaké zvláštne tajomstvo,“ povedal Richards v roku 2011, po tom, čo vyhral jeden zo svojich svetových titulov v angličtine. „Záleží len na tom, či ste schopný zapamätať si slová.“

Význam nehrá úlohu

Vyštudovaný inžinier žije v Malajzii. Jeho známy Liz Fagerlund, bývalý prezident novozélandskej scrabblovej asociácie, povedal pre New Zealand Herald, že Richards naozaj nevie povedať po francúzsky ani slovo a jednoducho sa iba naučil všetky slová naspamäť. „Nemá ani potuchy, čo tie slová znamenajú, nemyslím si, že by dokázal konverzovať po francúzsky.“

Stefan Fatsis, scrabblový expert a autor známej knihy Word Freak, vysvetľuje, že laikovi sa môže zdať neuveriteľné hrať slovnú hru v neznámom jazyku, no pre profesionálnych hráčov Scrabble je dôležitejšia pamäť a stratégia. „Scrabble je hra, v ktorej význam slov nehrá žiadnu rolu,“ vraví Fatsis. „Jediné, na čom záleží, je poradie písmen, ktoré sa v slove objavia.“

Na to, aby ste excelovali v Scrabble, naozaj nie je potrebné ovládať jazyk. Thajskí hráči Scrabble, ktorí poznajú z angličtiny iba základy, už získali viacero svetových titulov. Okrem toho je Richards výnimočný hráč, ktorý dlhodobo dosahuje výborné výsledky a jeho zápasová úspešnosť je pozoruhodná. Fatsis ho dokonca považuje za „najlepšieho hráča všetkých čias“.

„Nigel má mimozemský mozog, ktorý mu umožňuje vstrebávať slová, pamätať si ich a vybaviť si ich v tom správnom okamihu. Dokázal uchopiť cudzí jazyk a zúžiť ho na reťazce písmen,“ vraví Fatsis. „Prekvapuje ma skôr to, že sa za pár týždňov dokázal nabifľovať toľko slov, aby mu to stačilo na zisk svetového šampióna. To je naozaj zarážajúce.“

Asketický génius

„Nigel je tak trochu prchká, pomerne excentrická postavička, no zároveň je to sympatický chlap príjemnej povahy s výborným zmyslom pre humor,“ opisuje 40-ročného novozélandského génia Fatsis.

Richards sa hru naučil od svojej mamy, ktorá pracovala ako sekretárka. Mal vtedy 28 rokov. Len zriedkavo poskytuje rozhovory a jeho bystrú tvár zakrýva ohromná brada. Novinári o ňom napriek tomu zistili zopár zaujímavostí. Richards je vášnivým cyklistom a kedysi pracoval na Novom Zélande pre vodárenskú spoločnosť ako opravár čerpadiel.

Neskôr si našiel prácu v malajzijskej bezpečnostnej firme, monitoroval bezpečnostné kamery. Presťahoval sa do Kuala Lumpuru a zastupoval Malajziu na rôznych medzinárodných podujatiach. Vie sa o ňom, že vedie asketický život – nefajčí, nepije, dokonca nevlastní televízor, ani rádio.

Chris Cree, prezident Severoamerickej asociácie hráčov Scrabble (NASPA), nedávno opisoval jeden zo svojich zriedkavých rozhovorov s Richardsom. Po turnaji v Las Vegas Richards povedal Creemu, že sa v meste ešte chvíľu zdrží. Na otázku, čo bude v Las Vegas robiť, odvetil: „Majú tu veľmi dobrú knižnicu.“

Definície ignoruje

Podľa Fatsisa pritom Richards nevyzerá, že by ho trápili umiestnenia na turnajoch. Donekonečna však listuje stránkami slovníka, prechádza si hrubo zvýraznené slovíčka a celkom ignoruje definície, ktoré sú mu pri súťažnom Scrabble nanič.

Keď sa ho pýtali, či mu pomáha fotografická pamäť, odpovedal svojsky. „Myslím, že existuje asi 28-tisíc definícií fotografickej pamäti. Ľahko si dokážem vybaviť obrázok, no nedokážem ho zaradiť do kontextu. Zapamätám si ho, no netuším, kde som ho predtým videl. Tak to funguje aj so slovami, ak nejaké uvidím napísané, dokážem si ho opäť vybaviť. No ak by som to slovo iba počul alebo vyslovil, nefungovalo by to.“

Na to, aby sa naučil francúzske slovíčka, mu stačilo, aby ich videl zoradené za sebou. Márne by ste od neho čakali, že prehovorí po francúzsky. „Potrebuje nejakú výzvu,“ vraví Fatsis. „Predstavujem si, že v jeho mozgu to vyzerá nejako takto: ‚Už som sa naučil všetky anglické slová, možno by som mal skúsiť niečo nové.‘ Ktovie, čím nás Nigel prekvapí nabudúce. Možností má neúrekom.“