Denník N

Ministerstvo školstva dalo eurofondy na výskum a inovácie aj pivovarom a liehovarom

Minister školstva Peter Plavčan. Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister školstva Peter Plavčan. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ministerstvo školstva rozdeľovalo eurofondy aj v iných výzvach, pomoc dostali aj pivovary či výrobca liehovín. Z eurofondov platia aj vstup do vedeckých databáz, ktoré výskumníci potrebujú k svojej práci.

Rektori výskumných univerzít sa ozvali preto, že z 300-miliónového balíka na dlhodobý a strategický výskum nedostali žiadne peniaze. Ich projekty neschválili. Akademici však upozorňujú, že táto výzva nie je jediná problematická. Napríklad cez ministerstvo šla aj iná výzva na prepojenie podnikov a škôl alebo projekty na inovácie. Žiadať si mohli prevažne firmy.

„Majú byť eurofondy z ministerstva školstva určené primárne firmám? Je dôležité spolupracovať s priemyslom, ale nechajte univerzity, aby si našli partnerov, ktorých nakoniec často už majú. Je to určite lepšie, ako keď je prijímateľom súkromná firma, o ktorej často ani nevieme, ako dlho existuje. Bolo medializované, že to dostali aj neznáme firmy z paneláka a podobne!“ povedal v rozhovore Denníku N prorektor Slovenskej technickej univerzity Oliver Moravčík.

Pozreli sme sa na projekty, ktoré už v programe Výskum a inovácie ministerstvo schválilo. Tieto projekty sú často na podporu inovácií v podnikoch a mnohé z nich vyhlasovalo ministerstvo hospodárstva, ale peniaze išli z ministerstva školstva.

Podporili pivovary

Pivovary reagovali na výzvu ministerstva hospodárstva, ale peniaze im poslalo ministerstvo školstva. Napríklad podnik PROTO z Banskej Bystrice dostal takmer 900-tisíc eur, aby si zriadili minipivovar. Takto chcú rozšíriť svoju činnosť. Celkovo má byť projekt za 1,6 milióna, podnik tak dá menej, ako ide z eurofondov.

Pivovar Martins z Martina zasa z eurofondov dostane 1,4 milióna z celkovej sumy projektu 2,6 milióna eur na „zvýšenie výroby, pružnosti a efektivity“. Prevádzkareň bude v Turčianskej Štiavničke. Po investícii by sa mali znížiť náklady na výrobu litra piva, spotreba energie a pivovar sľubuje zvýšenie efektívnosti výroby. „Výstupom bude pivo v sudoch a aj fľaškové pivo. Novým výrobným procesom dosiahneme výrobu 30-tisíc hektolitrov piva, čo predstavuje trojnásobok súčasnej výroby,“ napísal pivovar.

Eurofondy dostane aj Banskobystrický pivovar – takmer pol milióna na robotizáciu, z toho 600-tisíc doplatil podnik.

Aj pivovar Karpat dostal príspevok na to, aby začal vyrábať cider a sladový nápoj. Na rozšírenie ponuky dostane od ministerstva školstva 3,6 milióna eur, pivovar doplatil 4,4 milióna eur.

Trenčiansky pivovar Lanius získal 300-tisíc z eurofondov a zaplatí za to inovácie na „zušľachťovanie vyrobeného pivného základu špeciálnym, unikátnym postupom vymrazovania, vyvinutým v spoločnosti“. Z peňazí chce nakúpiť novú technológiu. Firma doplatí takmer 400-tisíc eur.

 

Inovácie vo firmách

Podporu inovácií vo firmách z eurofondov dostávajú aj iné firmy v potravinárstve.

Napríklad Tatranská mliekareň dostala od ministerstva školstva 1,3 milióna eur z celkovej investície troch miliónov na technologické zariadenie na zvýšenie kvality hrudkového tvarohu, na automatizovanú výrobu syroviny pre výrobu syrov s modrou plesňou či na linku na balenie a triedenie syru typu camembert.

Ale napríklad aj Pekáreň a cukráreň Rusina dostala takmer 300-tisíc eur na to, aby mohla vyrábať nové, jemné pečivo. Firma doplatila takmer 350-tisíc. Firmy reagovali na výzvu ministerstva hospodárstva, ale peniaze im poslalo ministerstvo školstva.

Peniaze pre najväčšieho výrobcu liehovín

St. Nicolaus vyrába vodku či Demänovku a z eurofondov dostali milión eur, aby si zriadili novú výrobnú linku. Celá by mala stáť 2,3 milióna eur. Uvedenie projektu do praxe má firme pomôcť reagovať na sprísňovanie pravidiel pre kvalitu a označovanie výrobkov a na lepšiu konkurencieschopnosť.

Aj regionálna likérka a ovocný liehovar Vanapo dostal peniaze z eurofondov. Za ne zavedie inovatívne technológie, ako proces dekorovania fliaš, uzáverov, proces potlače a značenia kartónov či proces kartónovania fliaš.

Z eurofondov na to dostane 500-tisíc, firma si 400-tisíc eur doplatí.

Firmy reagovali na výzvu ministerstva hospodárstva, ale peniaze im poslalo ministerstvo školstva.

Na základnú databázu pre vedcov

Začiatkom roka vypukol škandál, keď ministerstvo školstva nezaplatilo slovenským vedcom prístupy do svetových vedeckých databáz, ktoré potrebujú na svoju každodennú prácu. Ide o svetové databázy ako Scopus či Reaxys, vďaka ktorým jednoducho nájdu potrebné znalosti, ale aj plné verzie zahraničných odborných textov z vedeckých časopisov, ktoré sú dostupné online.

Teraz štát vstup do databáz platí, ale aj keď ide o základnú vec, ktorú vedci potrebujú k svojej práci, platia to z eurofondov. Z eurofondov na to ide viac ako 41 miliónov eur.

„Vedecké databázy a prístup k nim sú súčasťou národného projektu,“ reaguje ministerstvo školstva. Z hľadiska oprávnenosti financovania bol spolu s celým operačným programom podľa ministerstva schválený Európskou komisiou ešte v októbri 2014. „Je možné ich teda financovať z týchto prostriedkov, čo je výrazná pomoc aj pre samotný štátny rozpočet,“ napísalo ministerstvo.

Vzdelávanie a technické zabezpečenie

1,3 milióna eur išlo na zaplatenie materiálno-technického vybavenia pre zamestnancov, ktorí majú na starosti operačný program Výskum a inovácie, na ich kvalitné priebežné vzdelávanie a na zabezpečenie prípravy, riadenie a monitorovanie operačného programu a sú v tom peniaze aj na ukončenie tohto eurofondového projektu.

Za rok 2016 na to ministerstvo školstva dostalo ďalší milión eur.

Teraz najčítanejšie