utorok

Tak, aké dieťa si želáte?

Občas stačí málo. Pochopiť, že dieťa čakajúce na adopciu možnosť výberu nemá.

Chcú dieťa. A sú pripravení byť rodičmi dieťaťu, ktoré splodili iní ľudia. Lenže aké vybrať? Ako dlho čakať? Dievčatko, či chlapčeka? Svetlé, či aj tmavé môže byť? Zdravé, či môže byť aj s postihnutím? Otázky, ktoré pri vlastnom dieťati rodič nerieši. No ak je možnosť vybrať si, tak...

Pred sedemnástimi rokmi

„Ste Rómka. Hm, tak o aké dieťa by ste mali záujem?“

Tá otázka od panej z úradu ma zaskočila. Jasné, že premýšľam aké. Ale takto na plné ústa mám výčitky svedomia. Voči všetkým tým deťom, ktoré na adopciu čakajú a „nespĺňajú“ moje kritérium. Po krátkom zaváhaní odpovedám: „Dievčatko. Rómske. Ideálne okolo troch rokov, aby som nemusela byť na materskej. A – zdravé. Viete, syn je silný diabetik.“ To o tom diabete som hovorila skôr kvôli sebe než kvôli panej. Akoby som potrebovala nahlas počuť argument, čo mi dáva dôvod žiadať o zdravé dieťa. Áno, hrýzlo ma svedomie. Silno a intenzívne. Že som si vôbec dovolila nejaké kritérium pri adopcii zadať.

„Aha, takže ani biele dieťa, ani bábätko nemusí byť? Tak to bude rýchle.“

Bolo. Do štyroch mesiacov som mala dievčatko, presne tak, ako som chcela. No to bolo vlastne jediné „kritérium“, ktoré sa naplnilo. Namiesto Rómky som mala doma

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103885 z vás dostáva správy e-mailom