utorok

Čo bolo pred Mečiarom a jeho amnestiami?

Zrušenie Mečiarových amnestií má väčší význam, než si v tejto chvíli uvedomujeme. Naplno potvrdzuje hviezdny fakt novembra 1989.

Foto - TASR

Autori sú spoluzakladatelia Verejnosti proti násiliu

Zrušenie Mečiarových amnestií skoncovalo so svojvôľou Vladimíra Mečiara a uvoľnilo cestu k spravodlivosti. Trvalo dlhých dvadsať rokov, kým sa presadilo presvedčenie ľudí, ktorí sa postavili od prvej chvíle proti amnestiám, že spravodlivosť môže zvíťaziť nad spupnosťou. Tým, čo sa podpísali pod prvý návrh zákona, tým, ktorí ho opakovane navrhovali v časoch, keď sa zdalo, že nemá šancu uspieť, až po tých, ktorí sa podieľali na jeho dnešnom zrušení, treba poďakovať. Je vecou historickej spravodlivosti povedať, že to boli v prvom rade poslanci KDH okolo Vlada Palka a v neposlednom dnešní ústavní právnici, ich podporovatelia, Anna Remiášová a celé jej okolie, ktoré vytrvalo poukazovalo a nedalo zabudnúť na vraždu Róberta Remiáša, opoziční poslanci, ktorí podali po voľbách v roku 2016 nový návrh, a v konečnom dôsledku aj koaliční poslanci okolo Petra Kresáka a sudcovia Ústavného súdu, ktorí sa zaslúžili o ich zrušenie.

Zrušenie Mečiarových amnestií však zároveň otvorilo otázku fungovania justície na Slovensku. Týka sa to bezprostredne kauzy Vladimíra Mečiara, Ivana Lexu a spol., lebo dnes je to už ich kauza. Takmer dvadsať rokov sa nám vysmievali rovno do tváre, istí si svojou beztrestnosťou. Dnes ich smiech prešiel. Týka sa to však aj ďalších káuz, kde sa nám smejú ich aktéri do tvárí. Sú to väčšinou vybavovači, sprostredkovatelia, poslovia a poslíčkovia politikov a podnikateľov, opierajúcich sa o politickú elitu štátu a pohybujúcich sa v priestore medzi hospodárskou a politickou kriminalitou. Zrušenie Mečiarových amnestií povedalo aj to, že politickému krytiu kriminality a kauzám všetkých tých bašternákovcov a kočnerovcov odbíja čas. Možno to ešte nevedia, môže to ešte trvať, ale brána času je už otvorená.

Posledné Mečiarovo mediálne vystúpenie na tému zrušenia amnestií bolo prehliadkou jeho úbohosti. To, čo bolo na ňom pred dvadsiatimi rokmi strašné, sa stalo karikatúrou hrôzy, a tou je komickosť. Jednoducho povedané, z Vladimíra Mečiara sa stal pre mladú generáciu „milý dedko“, pre ostatných vyžitý komik v dôchodku. To však vyvolalo rad otázok u tých, čo si nepamätajú alebo zabudli na des, ktorý okolo seba šíril. Dajú sa zhrnúť do jednej: Ako je možné, že Mečiar mal takú moc? Je to otázka, ktorú vyvolávajú všetci autokrati na smetisku dejín, bývalí, súčasní aj budúci.

Bizarné konštrukcie

A tak sa vynárajú stále nové a čoraz bizarnejšie konštrukcie, a to aj u priamych aktérov Novembra 1989. Nedávno poskytol Milan Kňažko Českému rozhlasu rozhovor. Tváril sa v ňom, že s Mečiarom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Mečiarove amnestie

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102296 z vás dostáva správy e-mailom