Denník N

Harabin opäť rozhodol v prospech mafie. Sudcovia sa pýtajú, čo robia Žitňanská, Čižnár a Švecová

Štefan Harabin. Foto – TASR
Štefan Harabin. Foto – TASR

V piatok minulý týždeň opakovane rozhodol senát Štefana Harabina v prospech sýkorovcov. Ignoroval názor trestného kolégia, nerozhodol o námietkach zaujatosti. Sudcovia aj prokurátori si ťukajú na čelo a nechápu, ako je to v právnom štáte možné.

Špecializovaný trestný súd odsúdil Ivana Cuppera na doživotie za vraždy niektorých členov gangu diničovcov, no v septembri sa pravdepodobne dostane na slobodu. Skončí sa maximálna päťročná lehota na jeho väzbu. Jednu z vrážd údajne spáchal tak, že na obeť lial chemikáliu, až kým sa neudusila.

Cupper vyjde z väzenia vďaka konaniu senátu Najvyššieho súdu, ktorý vedie Štefan Harabin. Bývalému predsedovi Najvyššieho súdu pritom už kolegovia v pomere 12 k 5 povedali, že sa mýli, a rozhodli tak aj dva iné senáty Najvyššieho súdu. On to nerešpektuje a tvrdí si svoje.

Harabinovi kolegovia si kladú otázku, ako je niečo také v právnom štáte možné. „Čo robí Čižnár? Čo robí Žitňanská? Čo robí predsedníčka Najvyššieho súdu?“ pýtajú sa.

Doživotie pre sýkorovcov

Kauzu sýkorovcov prejednáva Špecializovaný trestný súd ako organizovaný trestný čin spáchaný zločineckou skupinou pod názvom Róbert Lališ (Kýbel) a spol. Obžalovaní zo siedmich vrážd sú okrem vodcu skupiny Lališa ešte Cupper, Jozef Roháč, Martin Bihari a Alojz Kromka.

Róbert Lališ, prezývaný Kýbel, na súde. Foto – TASR

Lališ, Cupper a Roháč si vlani na súde vypočuli najprísnejší verdikt, dostali doživotie. Kromku odsúdili, ale trest už nedostal, lebo je odsúdený na doživotie v inej veci. Bihari dostal 23 rokov. Rozhodol o tom senát Jozefa Šutku, jeho členmi sú aj Ján Hrubala a Ján Giertli.

Vo februári 2017 senát, ktorý vedie Harabin a jeho členmi sú ešte Martin Piovartsy a Pavol Farkaš (v senáte má menšinový názor), rozsudok špecializovaného súdu zrušil a povedal, že vec má rozhodovať iný senát, lebo Šutkov senát je zaujatý. Už nad týmto rozhodnutím sudcovia krútili hlavami.

V kauze prehovorilo niekoľko takzvaných „spolupracujúcich obvinených“. Ide väčšinou o členov mafiánskeho gangu, ktorí sa rozhodli svedčiť, a za to dostali menší trest, alebo pristupovali na dohody o vine a treste.

O jednej z takýchto dohôd rozhodoval aj senát sudcu Šutku, ktorý neskôr šéfov gangu poslal na doživotie za mreže. Harabin vyhlásil, že Šutkov senát je zaujatý, pretože už dopredu schválením dohody o vine a treste nižších členov gangu prejudikoval záver, že vinní budú aj ich šéfovia. Sudcovia nesúhlasili a tvrdili, že len postupovali podľa zákona o dohadovacom konaní.

Odvolací súd však treba rešpektovať. Harabinovo rozhodnutie, aby vo veci konal iný senát, preto prišlo do podateľne Špecializovaného trestného súdu. Predseda súdu Michal Truban zistil, že všetky senáty na Špecializovanom trestnom súde schvaľovali v kauze sýkorovci nejaké dohody a podľa Harabinovej logiky sú všetci sudcovia zaujatí.

Truban dal preto návrh na odňatie veci Špecializovanému trestnému súdu. O tomto návrhu rozhodoval senát Najvyššieho súdu, ktorému predsedá sudca Juraj Kliment a jeho členmi sú ešte Peter Hatala a Peter Szabo.

Tento senát rozhodol, že Harabin nemá pravdu, a vyhlásil, že vo veci môže konať pôvodný Šutkov senát. Klimentov senát skonštatoval, že Harabinova premisa „je absurdná“. Odvolal sa aj na judikatúru európskeho súdu, ktorá posudzovala rovnakú vec v Nemecku. Tam padlo rozhodnutie, že sudcovia, ktorí rozhodujú o dohodách o vine a treste a neskôr o vyšších členoch gangu, nie sú zaujatí. Harabin podľa Klimentovho senátu vôbec nepochopil štrasburskú judikatúru.

Klimentovo rozhodnutie tiež upozornilo, že obhajcovia vzniesli námietku zaujatosti voči Šutkovmu senátu ešte počas pojednávania. Odvolávali sa presne na to isté, na čo neskôr Harabin – ak ste rozhodovali o dohode o vine a treste, tak nemôžete konať ďalej vo veci. Túto námietku Najvyšší súd ešte počas hlavného pojednávania zamietol – o tom rozhodoval senát, ktorému predsedal sudca Peter Krajčovič.

Ministerstvo spravodlivosti a Najvyšší súd sa tiesnia v jednej budove. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď teda Harabin rozhodoval v odvolacom konaní, rozhodol úplne opačne ako Krajčovičov senát. Vec išla preto na trestné kolégium a to dalo v pomere 12 k 5 za pravdu Klimentovi, Krajčovičovi aj Špecializovanému trestnému súdu. Stalo sa tak 5. apríla 2017. Trestné kolégium tiež rozhodlo, že ak už raz bolo o námietke zaujatosti senátu rozhodnuté, nemôže sa o nej znovu rozhodovať.

Kliment vo svojom senáte upozornil aj na ďalšiu vec – tým, ako Harabin zdôvodnil svoje rozhodnutie zrušiť rozsudok Špecializovaného trestného súdu, vyvolal obavy z toho, že je zaujatý. Harabin totiž prejudikoval aj svoj názor na skutok samotný, nielen na „zaujatosť“ senátu.

Harabin sa napríklad v rozhodnutí podivuhodne vyjadril k vražde Alojza Házyho alebo k výpovedi svedka, ktorý o nej svedčí. „Z výsluchov svedka sekundárne vyplýva, že Házy mal byť najvýkonnejším Černákovým obzvlášť surovým vrahom, mimoriadne nebezpečným pre okolie a po smrti Eduarda Diniča pri preberaní jeho aktivít sa verejne mal prezentovať tým, že začne vojnu v podsvetí a všetky sýkorky zabije. Ak na podklade týchto poznatkov malo byť rozhodnuté o vražde Házyho, nemohlo by ísť o naplnenie obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky, lebo by išlo o preventívnu vraždu v snahe predísť konfliktu, k vyvolaniu ktorého sa vraj Házy verejne hlásil.“

Harabin vierohodnosť svedkov spochybňoval, Špecializovaný trestný súd pritom upozornil, že svedkovia usvedčujú nielen ostatných členov gangu, ale aj samých seba a často poskytli polícii dôkazy, ktoré doteraz nemala. Ich výpovede preto označil za vierohodné.

Doživotie na druhý pokus

Koncom apríla vo veci znovu rozhodoval Špecializovaný trestný súd a obžalovaným udelil rovnaké tresty.

Obžalovaní sa hneď na pojednávaní odvolali. Vzápätí podali prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel a aj advokát Daniel Lipšic, ktorý na súde zastupuje poškodených rodičov zavraždeného Romana Deáka, námietky zaujatosti voči Harabinovi aj voči celému senátu.

Lipšic namietal zaujatosť Harabina voči nemu, ktorá je roky známa z ich verejných vyjadrení.

Foto – TASR

Kysel namietal zaujatosť aj preto, lebo Harabin rozhodoval o niečom, o čom už bolo rozhodnuté senátom Petra Krajčoviča. Harabin toto rozhodnutie vo svojom zrušujúcom rozsudku odignoroval a vôbec ho nespomínal. „Čo navodzuje zdanie, že došlo k rozhodovaniu bez znalosti spisu a len na základe podaného odvolania Róbertom Lališom v jeho prospech a navyše spôsobom, ktorý je v rozpore s trestným poriadkom,“ napísal prokurátor v námietke.

Prokurátor Kysel vyčíta Harabinovi aj to, že jeho senát „si vopred vytvoril názor na časť skutkového stavu“. Harabin podľa neho berie do úvahy len obhajoby mafiánov, ale nie všetky dôkazy, ktoré sa prejednávali na súde. Judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva používa Harabin podľa prokurátora „vytrhnutú z kontextu“.

Kysel tiež v námietke upozorňuje, že Harabin je zaujatý voči všetkým sudcom Špecializovaného trestného súdu. Odvolal sa na rozhovor Harabina pre Slobodný vysielač, kde okrem iného povedal: „Špecializovaný súd nevznikol preto, aby bojoval s korupciou, vznikol preto, aby zastrašoval názorových a politických oponentov, presne ako Hitler, preto vznikol, kto bude kopírovať Hitlera, len tí, ktorým sú blízke fašistické názory.“

Harabin je častým respondentom v médiách ako Slobodný vysielač a Hlavné správy a na šírenie svojich názorov využíva aj sociálne siete. Kysel upozorňuje, že označovanie špecializovaného súdu ako fašistického je „nenávistným prejavom jednotlivca“ a vyvoláva to vážne pochybnosti o Harabinovej nestrannosti.

Čo malo nasledovať? O námietke zaujatosti mal rozhodnúť najprv samotný senát, ktorého sa týka – teda Harabin a následne by sa prokurátor mohol odvolať a vec by dostal na stôl iný senát.

Čo sa však stalo? Harabin jednoducho o námietkach zaujatosti nerozhodol, pretože podľa neho neboli podané bezodkladne. Kedy to je bezodkladne a prečo sa za bezodkladné nepovažuje moment, keď sa prokurátor aj advokát dozvedeli, že vec sa bude riešiť v odvolacom konaní, Harabin nevysvetlil.

V piatok 7. júla Harabin znovu zrušil celý rozsudok Špecializovaného trestného súdu. Vec zároveň odňal celému súdu a prikázal, aby o nej začal od začiatku rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici. Ignoroval tak nielen námietky zaujatosti, ale aj stanovisko celého trestného kolégia Najvyššieho súdu a dvoch iných senátov tohto súdu.

Sudcovia, prokurátori, aj právnici nerozumejú, ako je to možné. „Ak sudca Najvyššieho súdu povie, že preňho stanovisko trestného kolégia nie je záväzné, tak to je rozklad štátu. Takto predsa súdnictvo nemôže fungovať,“ povedal Denníku N jeden z nich. 

Podľa niektorých by už vo veci mal konať generálny prokurátor Jaromír Čižnár, aby preskúmal, či sa Harabin nedopustil trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa. Zároveň by sa podľa nich mali predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, aj súdna rada zaoberať možnosťou podať návrh na disciplinárne potrestanie Harabina.

Keď to dostaneme, pozrieme sa na to

Oficiálne nechce Harabinovo piatkové rozhodnutie zatiaľ nikto komentovať, ešte ho nedostali písomne na stôl.

„Len čo bude napísané rozhodnutie, určite vec preveríme v rámci našich kompetencií,“ reaguje hovorca ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej Peter Bubla.

„K dnešnému dňu nemôžeme k rozhodnutiu zaujať žiadne stanovisko, pretože ešte nie je vyhotovené. Po doručení rozhodnutia a  jeho preskúmaní sa k nemu vyjadríme,“ napísal aj Boris Urbančík, hovorca Najvyššieho súdu. Rovnako reaguje aj Špecializovaný trestný súd a Špeciálna prokuratúra.

Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová zvažuje, že Harabina preradí z trestnoprávneho kolégia. Foto – TASR

„Zdravím, milí priatelia, odchádzam na dovolenku, dole je link, „subscribe“ alebo „aktívny odber“ na priame sledovanie videí, ktoré natáčam. Šírením aj tohto kanála sa dá ľuďom, ktorí to samozrejme dobrovoľne chcú, otvárať očí. Všetko iba za situácie, že to budete považovať za vhodné,“ napísal po piatkovom rozhodnutí Harabin cez víkend na Facebook. Ešte predtým pre Markízu vyhlásil, že zákon treba rešpektovať, „keby išlo aj o tisícnásobného vraha“. „Nerešpektovali právny názor odvolacieho senátu, to je na trestné stíhanie,“ povedal o senáte sudcu Šutku Harabin. „To je odňatie občianskeho preukazu,“ dodal ešte.

Prípad sa teraz môže vyvíjať rôzne. Jednou z možností je, že Krajský súd v Banskej Bystrici vyvolá spor o príslušnosť a vo veci tak môže znovu rozhodovať niektorý zo senátov Najvyššieho súdu. Ak by rozhodol, že má konať pôvodný senát Špecializovaného trestného súdu, vec môže v odvolaní zase skončiť na stole u Harabina.

Jedine, že by predsedníčka Najvyššieho súdu Harabina preradila na iné kolégium, čo zvažuje, ale zatiaľ to neurobila. To isté totiž robil kedysi Harabin ako predseda Najvyššieho súdu aj svojim kritikom, keď ich šikanoval. Niektorí sudcovia však hovoria, že Harabin v tejto kauze ukázal nekompetentnosť a neschopnosť zaoberať sa trestným právom, preto by jeho preradenie bolo na mieste.

Jednou z možností je aj sťažnosť poškodených rodičov Deáka na Ústavný súd, že im bolo odopreté právo na spravodlivý proces. Ich právny zástupca Lipšic v stredu vyhlásil, že tak urobia. Minimálne jeden z prvostupňovo odsúdených vrahov to už bude sledovať na slobode.

Disciplinárky s Harabinom

Teraz najčítanejšie