Denník N

Kým som neochorel, o dieťati som neuvažoval a teraz je už možno neskoro

Foto: Flickr.com/cafetw
Foto: Flickr.com/cafetw

Americký novinár nikdy nad dieťaťom nepremýšľal. Jeho pohľad na život zmenila až vážna choroba. Dnes by starostlivosť o potomka nezvládol, no ako vraví, že ak by dostal príležitosť, už by ju určite neodmietol.

Píše Jamison Hill, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Nápad stať sa rodičom bol pre mňa vždy len hmlistou predstavou. Dlho som to vnímal ako niečo, čo príde na rad, keď dospejem a dosýta si užijem roky vysokoškolského štúdia. Keď som sa stal dospelým, začal som túto možnosť reálne zvažovať. Ani vo sne by mi nenapadlo, že o toto privilégium môžem len-tak prísť.

Pred šiestimi rokmi mi diagnostikovali myalgickú encefalopatiu, čiže chronický únavový syndróm, ktorý výrazne tlmí metabolické procesy v tele. Táto choroba ma vyradila z obehu na viac než rok. Často som nebol schopný rozprávať a prijímať tuhú stravu.

V istom momente, medzi tým ako sa choroba začala prejavovať a ako naplno prepukla a mňa pripútala na lôžko, som si uvedomil, že chcem mať dieťa. Zároveň som však pochopil, že ho mať nemôžem.

Bola to výzva

V januári 2016 sa mojej sestre narodil syn Dominic. Prvý raz v živote som zblízka pozoroval, aké úžasné je, keď z batoľaťa vyrastá mladý človiečik. Neviete si predstaviť, aké skľučujúce bolo vidieť všetky tie špinavé plienky, počuť neustály plač a nemôcť nijako priložiť ruku k dielu. Snáď tisíckrát som si povedal: „Keby som bol zdravý, toto by bola výzva pre mňa.“

Zdá sa, že práve choroba bola jedným z impulzov, prečo som prehodnotil svoj názor. Najmä samota a nedostatok spoločnosti, ktoré chorobu sprevádzajú, sa ukázali ako rozhodujúce faktory.  Mať tak nejakého drobca, držať ho v náručí a živiť ho, to by mi celkom iste zdvihlo náladu. Konečne by som sa mohol sústrediť na niečo dôležitejšie a nezaťažovať sa neustále chorobou.

Keď trpíte chronickým ochorením, váš život sa veľmi rýchlo stane jednotvárnym. Celé dni myslíte iba na zdravie a samotné prežitie. Verte tomu, že dieťa by moju pozornosť obrátilo iným smerom.

S dieťaťom by som opäť mohol žiť. Síce len sprostredkovane, cez svoje potomstvo, ale rozhodne viac ako teraz. Stlačil by som reštart a zrazu bol svedkom života, aký som mohol mať, nebyť ochorenia. Život bez obmedzení, ktoré ma dnes držia pri zemi.

Rozum ma neopúšťa

Moje úvahy o rodičovstve priživujú aj deti mojich rovesníkov. Opatrovateľka, ktorá je približne v rovnakom veku ako ja, občas prinesie svoju dcéru do práce. Práve vtedy najviac premýšľam, aké by bolo mať vlastnú rodinu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie