Ruská právnička namočila do vyšetrovania už aj Trumpovho najstaršieho syna

Stalo sa to 9. júna minulého roku v newyorskom mrakodrape Trump Tower. Už dva týždne bolo jasné, že kontroverzný biznismen Donald Trump bude prezidentským kandidátom Republikánskej strany, a stretnutie troch mužov a jednej ženy mohlo výrazne ovplyvniť priebeh prezidentskej kampane v jeho prospech.

Bol tam prezidentov syn Donald Trump junior, jeho zať Jared Kushner a vtedajší šéf Trumpovej kampane Paul Manafort. Ten musel neskôr odstúpiť za prepojenie na Kremeľ a tiež preto, že nezverejnil miliónový kontrakt s bývalým proruským prezidentom Ukrajiny Viktorom Janukovyčom.

Tou spomínanou ženou bola právnička Natalia Veseľnická, ako napísal New York Times.

Išli si po kompromitáciu

Donald Trump junior podľa amerického denníka vedel na základe e-mailu, že od stretnutia môže očakávať kompromitujúce informácie proti kandidátke Demokratickej strany Hillary Clintonovej. Ruská právnička im podľa denníka New York Times sľúbila, že má informácie o nelegálnych príspevkoch na jej kampaň.

Nakoniec sa podľa najstaršieho prezidentovho syna ukázalo, že nič zaujímavénepriniesla, a reč sa údajne zvrtla na medzinárodné adopcie.

Nové informácie do vyšetrovania o údajnom prepojení Trumpovej kampane a Ruska vtiahli aj prezidentovho syna, ktorého by mal vypočúvať americký senátny výbor pre tajné služby. Výbor je presvedčený, že ruskí hakeri s vedomím Kremľa napadli počítače Demokratickej strany, aby pomohli jej súperovi.

Ukradnuté e-maily Demokratickej strany, ktoré zverejnili Wikileaks, počas volebnej kampane zmenili dynamiku v prospech Trumpa. Stalo sa tak len týždeň po schôdzke Trumpovej rodiny s ruskou právničkou.

Putin popiera, že by zasahoval do amerických volieb. Pripustil len, že by mohlo ísť o nejakých patriotických hakerov.

Kremeľ sa k nej nehlási

Ruská právnička Veseľnická, o ktorej Kremeľ tvrdí, že s ňou nič nemá, v minulosti pracovala podľa amerického denníka v záujme ruského štátneho biznisu a syna vládneho predstaviteľa. Ako píše americký NPR, najviac zaujala lobingom proti takzvanému Magnitského zákonu.

Američania ním potrestali Rusko za krutú smrť právnika Sergeja Magnitského v ruskom väzení v roku 2009. Dostal sa tam, keď upozornil na pranie špinavých peňazí. Na jeho základe je teraz na sankčnom zozname 44 ruských občanov, ktorí sa mali podieľať na jeho smrti a komplote proti nemu.

Moskva vtedy reagovala zákazom adopcií ruských detí pre Američanov.

Veseľnická si založila právnickú firmu Kamerton Consulting a medzi jej klientov sa podľa NYT dostal aj šéf ruskej spoločnosti Prevezon Holdings, ktorý je synom bývalého ruského ministra dopravy. Jeho spoločnosť zaplatila pre podozrenie z prania špinavých peňazí po dohode s americkým ministerstvom spravodlivosti skoro šesť miliónov dolárov.

Prečo je to problém?

Zbieranie kompromitujúcich materiálov na protivníka je  v americkej kampani bežný postup, ak však ide o výpomoc zo zahraničia, tak sa o bežnej situácii už hovoriť nedá.

Pre Trumpa a jeho zaťa to je veľmi toxický vývoj vyšetrovania, vedie ho bývalý dlhoročný šéf FBI Robert Mueller. „Ak zahraničné záujmy ponúkajú informácie o bývalej šéfke diplomacie, tak voláte FBI,“ komentoval nový posun v kauze Stuart Stevens, bývalý poradca republikánskeho kandidáta na prezidenta v roku 2012 Mitta Romneyho.

When Gore campaign was sent Bush debate brief book, they called FBI. If foreign interests offer you info on former SOS, you call the FBI.

— Stuart Stevens (@stuartpstevens) July 10, 2017

„Je nezákonné hľadať akúkoľvek zahraničnú pomoc počas politickej kampane,“ pripomenul americký server Vox. Skutočnosť, že Donald Trump junior požiadal ruského predstaviteľa o informácie o Clintonovej, podľa Voxu môže byť federálnym zločinom.

Americký denník New York Times, ktorý vyniesol na svet utajené stretnutie, vo svojom editoriáli napísal, že posledné mesiace ukázali, že nečestnosť, s akou pristupuje k svojmu úradu Donald Trump, nemá v moderných časoch obdobu. Súčasný prezident a členovia jeho tímu viackrát tajili svoje kontakty s ruskými predstaviteľmi.

Z tohto dôvodu napríklad musel rekordne rýchlo skončiť prezidentov poradca pre národnú bezpečnosť Michael Flynn. Nehovoril pravdu o telefonátoch s ruským veľvyslancom Sergejom Kisľakom. Veľké podozrenie zo snahy zamiesť vyšetrovanie pod koberec vyvolalo aj Trumpovo náhle odvolanie šéfa FBI Jamesa Comeyho, ktorý sa zaoberal prepojením Trumpovej kampane na Rusko.

Rusi už chcú odvetu

Ako upozorňuje BBC, samotné stretnutie v Trump Tower síce nie je dostatočným dôkazom, teda povestný „smoking gun“, ale je to dostatočný dôvod na to, aby sa vyšetrujúce orgány začali zaujímať aj o prezidentovho syna.

Keď ku koncu svojho vládnutia americký prezident Barack Obama zaviedol nové sankcie v reakcii na zasahovanie Ruska do volieb, Kremeľ reagoval, že na to nebude odpovedať a počká si na novú administratívu Donalda Trumpa. Ten sa im poďakoval za správny prístup. Tomu je však zrejme koniec a Moskva podľa denníka Izvestia predsa len chystá odvetu a vyhostí okolo 30 amerických diplomatov a vezme im nehnuteľnosti.

V decembri minulého roka nechal Obama vyhostiť 35 ruských diplomatov a dal zavrieť dve budovy ich tajných služieb. Zdá sa, že Kremeľ, sklamaný vývojom v Spojených štátoch – sankcie pokračujú a dokonca Američania útočili priamo na režim Moskvou podporovaného Baššára Assada v Sýrii –, si začal uvedomovať, že jeho očakávania od Trumpa obmedzovaného kongresom a americkou legislatívou boli nerealistické.

Podľa reportéra BBC Steva Rosenberga sa musí teraz Trump cítiť ako v slávnom satirickom románe Josepha Hellera Hlava 22. Ak by totiž vrátil Rusom zhabané pozemky, znovu by tým len podporil podozrenia z jeho prepojenia na Kremeľ. Ak ich však nevráti, nezabráni odvetným opatreniam a nepodarí sa mu to, o čom sníva dlho – zmierenie medzi USA a Ruskom.