Denník N

Londýn má novú galériu, ktorú zvonka takmer vôbec nevidno

Nový pohľad na obľúbené londýnske múzeum po dokončení projektu z dielne štúdia architektky Amandy Levete. Foto – Hufton+Crow, Victoria and Albert Museum
Nový pohľad na obľúbené londýnske múzeum po dokončení projektu z dielne štúdia architektky Amandy Levete. Foto – Hufton+Crow, Victoria and Albert Museum

Projekt za viac než päťdesiat miliónov libier viedla architektka Amanda Levete, doteraz skryté nádvorie múzea dizajnu otvorila pre verejnosť a jednu z najväčších výstavných sál v celej Británii umiestnila pod zem.

Keď ide o múzeá a galérie, nikdy to nie je iba o tom, čo visí vnútri na stenách a aké vzácne zbierky ukrývajú depozity. Kým vlani lákal Londýn nadšencov umenia a architektúry na novú budovu galérie Tate Modern – The Switch House, ktorá, okrem iného, ponúka fascinujúci panoramatický výhľad na mesto z desiateho poschodia, teraz sa pohľad upriamil na inú časť mesta a namiesto výhľadu ponúka jedinečnú výstavnú sálu pod zemou a verejný priestor prístupný priamo z ulice.

Victoria and Albert Museum je najväčšie múzeum dekoratívneho umenia a dizajnu na svete. Ak ste v Londýne, iba ťažko ho môžete obísť, a to nielen preto, že susedí s ďalšími obľúbenými múzeami – vedeckým a prírodovedným, rovnako ako aj so známou koncertnou sálou Royal Albert Hall. Založené bolo ešte v roku 1852, sídli v historických budovách navrhnutých Astonom Webberom a ukrýva v sebe 4,5 milióna diel, od porcelánu až po fotografie.

Nápady pridať mu novú budovu, vežu, pavilón či galériu prichádzali kontinuálne aj v minulosti, vždy však stroskotali a dnes sa dá povedať, že našťastie. Práve totiž otvorili novú časť galérie s názvom Exhibition Road Quarter a prvé kritiky nešetria chválou. Viac než päťdesiatmiliónový projekt z dielne tímu architektky Amandy Levete, ktorý vyhral medzinárodnú súťaž, totiž ukazuje, že aj uprostred nedotknuteľných historických pamiatok sa dá vytvoriť absolútne súčasná a prvotriedna architektúra, ktorá viac než na vonkajšiu okázalosť stavila na to, aby ju ľudia prijali a nechali sa vtiahnuť dnu.

Nádvorie pokrývajú ručne robené biele keramické dlaždice, zo zeme vystupuje kaviareň a svetlík, ktorým prúdi svetlo dnu do Sainsbury Gallery – výstavnej sály s veľkosťou tisíc štvorcových metrov. Foto – Hufton+Crow, Victoria and Albert Museum

Vďaka projektu Exhibition Road Quarter za viac ako päťdesiat miliónov libier získalo V&A múzeum nielen nové výstavné priestory, ale aj veľkorysý verejný priestor otvorený verejnosti. Foto – Hufton+Crow, Victoria and Albert Museum

Ako spolupracovať s pamiatkami

„Naším cieľom bolo priniesť mesto do múzea a vziať múzeum do ulíc. Bol to pre nás rovnako kultúrny, ako aj urbanistický projekt, nie je to iba o galérii, je to príležitosť vytvoriť nový verejný priestor pre Londýn,“ hovorí Amanda Levete pre denník Guardian.

Medzinárodnú súťaž na novú časť prestížnej galérie vyhrala v roku 2011, s realizáciou projektu Exhibition Road Quarter sa začalo v roku 2014. Označenie nesie podľa ulice Exhibition Road, do ktorej sa múzeum vďaka nemu otvára. Hlavný vstup do múzea je totiž z opačnej strany, no už zo skíc zakladajúceho riaditeľa múzea Henryho Cola bolo odjakživa jasné, že na tejto strane počítal s vyhliadkovou vežou pre verejnosť, respektíve s niečím, čo by upriamilo pozornosť na múzeum aj zo strany, kde sa nachádzajú susediace múzeá.

Tieto plány dostali reálne kontúry, keď vyhliadkovú vežu naozaj navrhol slávny architekt Daniel Libeskind, stáť mala sto miliónov libier, ale v roku 2004 ju definitívne odpísali ako príliš okázalý koncept niekdajšej éry „starchitektúry“ – architektúry niekoľkých architektonických hviezd. Amanda Levete zvíťazila v novej súťaži spomedzi 110 prihlásených návrhov z celého sveta a zaujala najmä svojím radikálnym, no pritom citlivým postojom voči minulosti.

„Je iba jediná vec, ktorú v živote ako architekt nemôžete navrhnúť, a to je naše historické dedičstvo. Máme však zodpovednosť vniesť doň nový život a byť voči minulosti rovnako radikálni, ako aj vnímaví a citliví,“ hovorí Levete.

A presne to je čosi, čo urobila s pôvodným historickým stĺporadím Astona Webba, ktoré oddeľovalo vnútorné nádvorie od ulice. Spodnú časť tvoril vysoký sokel, dnu viedla iba jedna brána. Jej napadlo spodné časti odstrániť a ukázať tak z ulice nádvorie, do ktorého ponorila nové výstavné sály. Pamiatkari z jej nápadu zasahovať do stovky rokov chránenej pamiatky šaleli, ona však urobila výskum a našla Webbove skice, ktoré ukázali, že jeho pôvodná idea bola veľmi podobná tejto – aj on chcel viac otvoriť priestor z ulice pre verejnosť. 

Do monumentálnej sály Sainsbury Gallery prúdi svetlo zo svetlíka umiestneného na nádvorí. Sála bude hostiť najmä veľké výstavné projekty súčasného dizajnu a jeho presahov. Foto – Hufton+Crow, Victoria and Albert Museum

Interiér kombinuje bielu, čiernu a červenú farbu, iba toalety sú ružové, rovnako pánske, ako aj dámske. Priestory ožijú prvou výstavou o opere zrejme na konci septembra. Foto – Hufton + Crow, Victoria and Albert Museum

Dominantou podzemnej sály, jednej z najväčších v celej Británii, je najmä strop pripomínajúci japonské origami. Foto – Hufton+Crow, Victoria and Albert Museum

Súčasťou projektu bolo aj vybudovanie novej kaviarne, ktorá ústi do nádvoria. Foto – Hufton+Crow, Victoria and Albert Museum

Komplikovaná stavba, ktorá pôsobí jednoducho

Keď teda dnes kráčate po Exhibition Road, namiesto múru na vás žiari jedenásťtisíc ručne robených porcelánových dlaždíc. Tými sa Amanda Levete rozhodla pokryť celé nádvorie ako odkaz na zbierku vzácneho porcelánu, ktorú vlastní múzeum. Biele dlaždice zároveň nechávajú plne vyznieť aj okolité historické stavby. Na jednej strane sa nádvorie zdvíha a poskytuje priestor na novú kaviareň a vstup, na opačnej strane naznačuje, že dnu sa skrýva ešte čosi dôležitejšie.

Vyhĺbiť priestor na jednu z najväčších výstavných sál v celej Británii však nebolo z technicky jednoduchých riešení. Aj preto sa pôvodný rozpočet zdvojnásobil, väčšinu z neho pokrývajú príspevky dlhoročných donorov galérie. Z nádvoria vyviezli zem, ktorá by zaplnila desať olympijských bazénov, podporu stavbe tvorí 447 pilierov. Výsledkom je však ohromujúca sála s vysokým stropom, ktorého konštrukcia pripomína japonské origami. V celej sále nie je jediný stĺp, ktorý by rušil výstavy súčasného dizajnu, ktoré tu múzeum plánuje. Tou prvou by mala byť veľká výstava o opere, ako o hudobnom, spoločenskom a vizuálnom fenoméne. V nových priestoroch plánuje múzeum zrekonštruovať najvýznamnejšie operné scény histórie.

Amanda Levete je medzi architektmi známa ako nekompromisná, obdivovaná i zatracovaná, bez pochýb však jedna z tých výraznejších ženských postáv súčasnej architektúry. Až do roku 2009 spolupracovala so svojím niekdajším manželom Janom Kaplickým vo Future Systems, až po jeho smrti si založila vlastné štúdio AL_A. Jej meno najnovšie figuruje aj na shortliste architektov, ktorí sa prihlásili do súťaže na nové hudobné centrum, ktoré by malo tiež vzniknúť v Londýne.

Projekt vedie kultúrne centrum Barbican, jeho víziou je postaviť novú koncertnú sálu pre Londýnsky symfonický orchester. Okrem Levete je v užšom výbere aj Frank Gehry, Renzo Piano či Norman Foster, finálny výber bude zrejme jednou z ďalších udalostí sezóny.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie