utorok

SNS: Staň sa predsedom a môžeš všetko

Andrej Danko by chcel iným stranám určovať, koľko majú mať členov a aké majú mať stranícke štruktúry. Jeho SNS je pritom stranou vodcovského typu a jej vedenie vlastné štruktúry ani vlastné stanovy nerešpektuje.

Autor je predsedom Občianskej konzervatívnej strany a poslancom NR SR

Predsedníctvo SNS pred týždňom schválilo kandidátov na štyroch predsedov samosprávnych krajov. Dnes sme sa z médií mohli dozvedieť o liste prešovskej krajskej organizácie SNS, podľa ktorého predsedníctvo SNS schválilo iného kandidáta na predsedu Prešovského samosprávneho kraja ako prešovská krajská rada SNS, čím porušilo stanovy strany. Člen predsedníctva SNS Štefan Zelník tvrdí, že „to, čo tam písali, je úplne v rozpore so stanovami“. Podpredseda strany Anton Hrnko zasa povedal, že sa „žiadna vzbura nekonala, niekto len nepochopil svoje povinnosti“. Pozrime sa teda bližšie, čo na to hovoria stanovy SNS.

Zelník a Hrnko vs stanovy SNS

Poznajú členovia najužšieho vedenia SNS stanovy vlastnej strany? Vyzerá to, že nie. Schvaľovanie kandidátov na predsedov VÚC je podľa § 12 ods. 3 písm. d stanov SNS jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností v pôsobnosti krajských rád. Pôsobnosť predsedníctva SNS je vymedzená v § 16 ods. 2, na voľby do samosprávnych krajov sa však pôsobnosť predsedníctva nevzťahuje. Jasné ako facka. Stačí si prečítať.

Strana vodcovského typu

Ale keď už sme pri tých stanovách, SNS podľa nich nie je štandardnou demokratickou stranou, ale stranou vodcovského typu. Prakticky všetka moc je sústredená v rukách predsedu. Predsedu strany síce volí snem, ale ten sa potom na nasledujúce štyri roky stáva doslova pánom strany. Tri výrečné príklady:

1. Predseda a jeho predsedníctvo

Členom predsedníctva SNS, ktoré je najvyšším orgánom strany medzi snemami, sa nemôže stať nikto, koho nenavrhne alebo nemenuje predseda strany. Okrem predsedu sú členmi predsedníctva podpredsedovia, ktorí sú volení snemom na návrh predsedu (§ 18 ods. 1), ústredný tajomník, ktorého na návrh predsedu menuje predsedníctvo strany (§ 17 ods. 8), a ďalší členovia, ktorých má do predsedníctva právo kooptovať predseda (§ 16 ods. 3). Aj v normálnych demokratických stranách sú niektoré vrcholné funkcie (napríklad typu ústredného tajomníka) obsadzované len na návrh predsedu. Aby však od návrhu predsedu, či dokonca jeho menovania záviselo celé zloženie najvyššieho výkonného straníckeho orgánu, je v demokratických stranách dosť neobvyklé.

2. Predseda a jeho snem

Predsedníctvo SNS je síce najvyšším orgánom strany len medzi snemami SNS (§ 16 ods. 1), ale snemy sa konajú spravidla raz za štyri roky a zvolať ich môže iba predseda SNS (§ 15 ods. 1). Zvolávanie snemov a zjazdov je štandardná kompetencia predsedu strany aj v demokratických politických subjektoch, v nich však obvykle existuje mechanizmus, akým môže časť členskej základne alebo členov straníckych orgánov iniciovať zvolanie mimoriadneho snemu. V SNS taká možnosť neexistuje. Mimoriadny snem sa koná iba v prípade odstúpenia alebo úmrtia predsedu (§ 17 ods. 16), alebo keď sa tak sám predseda rozhodne (§ 15 ods. 1).

3. Predseda a jeho kandidátka

A to najlepšie na koniec. O kandidátnej listine do parlamentných volieb nerozhoduje žiadny kolektívny stranícky orgán, ale len predseda strany. Kandidátov na poslancov Národnej rady síce navrhujú okresné konferencie SNS (§ 11 ods. 2 písm. c) a predsedníctvo SNS (§ 16 ods. 2 písm. c), rozhoduje však predseda, ktorý podľa § 17 ods. 10 „robí konečnú redakciu kandidátskej listiny na poslancov do NR SR, Európskeho parlamentu a iných orgánov a svojím podpisom ju definitívne uzatvára“.

Nepochybne aj v demokratických stranách majú ich predsedovia významný až rozhodujúci vplyv na podobu kandidátnych listín v celoštátnych voľbách, napísať však priamo do stanov, že to záleží len na ľubovôli predsedu, je predsa len trochu silná káva.

Duch Pavla Pašku

Keby stanovy SNS písal Pavol Paška, autor slávneho výroku „Vyhraj voľby a môžeš všetko“, nevyzerali by asi inak. V SNS platí: „Staň sa predsedom a môžeš všetko.“ A keď ti náhodou stanovy niečo neumožňujú, jednoducho sa na to vykašli a presaď svoju vôľu bez ohľadu na to, čo hovoria stanovy.

Andrej Danko rád moralizuje vo vzťahu k opozičným stranám a mudruje o tom, ako by strany mali byť štandardné a demokratické. Ako tá jeho. Ale jeho vlastná strana tieto kritériá evidentne nespĺňa.

Nie, takto stanovy demokratickej strany nevyzerajú.

Nie, takto sa vedenie demokratickej strany k svojim stanovám a štruktúram nespráva.

SNS je aj podľa stanov strana vodcovského typu a Dankovo vedenie nerešpektuje ani vlastné stranícke štruktúry a ich kompetencie vyplývajúce zo stanov.

Takáto strana nemá žiadne morálne právo čo i len nahlas uvažovať o tom, že bude meniť podmienky pôsobenia iným stranám.

 

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102296 z vás dostáva správy e-mailom