Denník N

Šéfka Colours of Ostrava: Dovolím si povedať, že máme lepší zvuk a servis ako Primavera

Zlata Holušová je zakladateľka a riaditeľka najväčšieho českého hudobného festivalu., ktorý mal premiéru v roku 2002. Vyštudovala český jazyk a dejepis na univerzite v Brne. Pracovala v Českom rozhlase, spoluvlastnila hudobný klub Boomerang v Ostrave. Jej prvý festival Spirála (1985) bol zakázaný, spolupracovala aj na festivale Folkový kolotoč. Foto pre N – Zdeno Hanout
Zlata Holušová je zakladateľka a riaditeľka najväčšieho českého hudobného festivalu., ktorý mal premiéru v roku 2002. Vyštudovala český jazyk a dejepis na univerzite v Brne. Pracovala v Českom rozhlase, spoluvlastnila hudobný klub Boomerang v Ostrave. Jej prvý festival Spirála (1985) bol zakázaný, spolupracovala aj na festivale Folkový kolotoč. Foto pre N – Zdeno Hanout

Sme vlastne tri festivaly v jednom, tvrdí Zlata Holušová, riaditeľka najväčšieho českého festivalu. Koná sa od 19. do 22. júla.

Keď sme sa stretli, v Ostrave bol Festival v uliciach. Považuje ho za svoje dieťa, ktoré sa osamostatnilo. Najviac času a energie ZLATA HOLUŠOVÁ venuje trom veľkým akciám, ktoré sa konajú naraz budúci týždeň – festivalom Colours of Ostrava, Melting Pot a Crossroads.

Vlani ste súčasťou Colours of Ostrava spravili veľké medzinárodné fórum Melting Pot. Ako funguje dnes?

Má vlastného riaditeľa, ktorý má na starosti produkciu a prácu s partnermi, bez ktorej by sme ho nedokázali zorganizovať v takomto rozsahu a s takouto silnou dramaturgiou. Tú mám na starosti ja, spolu s niekoľkými ľuďmi. V podstate robíme dokopy štyri festivaly. Prvý je ten v uliciach Ostravy, ktorý sa už úplne osamostatnil. Potom Crossroads, čo je showcaseový festival, kde hrajú kapely z Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska s účasťou mnohých zahraničných odborníkov, promotérov či žurnalistov plus prednáškami a workshopmi pre muzikantov na tému Ako sa dostať do sveta. Crossroads sa koná dva dni pred Coloursami, ktoré paralelne sprevádza spomínaný Melting Pot. Ten si vyžaduje takmer rovnakú prípravu, lebo naň prichádza okolo 160 spíkrov z celého sveta a má osem pódií. Cieľom Melting Potu je, aby návštevníci aj trochu premýšľali o živote a súčasných spoločenských témach.

Na koho z hostí sa najviac tešíte?

Napríklad na Austrálčana Petera Garretta, speváka skupiny Midnight Oil, ktorý bol desať rokov mimo hudby. Bol ministrom školstva aj životného prostredia. Bubeník Jamiroquai je zase veľký aktivista v utečeneckých táboroch, kde prináša rôzne hudobné aktivity. Veľmi sa teším aj na scénu, ktorú som si pomenovala slovami Music Alarm. Tým, ako na svete kvôli islamskému terorizmu vzniká množstvo smutných a nešťastných miest, veľmi sa teším, že sa nám podarilo pozvať do Ostravy aj Karima Bennouna, autora knihy Tu vaša fatwa neplatí, ktorá by mala byť povinným čítaním pre každého európskeho intelektuála. Vysvetľuje, ako umenie ohrozuje terorizmus, pretože je slobodné. Muzikanti môžu mať obrovskú silu a byť svedomím národa. Pretože napríklad v Senegale dokážu rapperi inštalovať nového prezidenta a ak niečo urobí zle, dokážu ho zložiť z funkcie. V programe Melting Potu máme napríklad aj vašu etnologičku Janu Belišovú, ktorá bude mať skvelého sparingpartnera Sama Leeho. Ten je jeden z najlepších britských folkových pesničkárov a žil niekoľko rokov v takzvanej komunite travelerov, čo sú kočovní Rómovia. Pozná ich mentalitu a spieva ich pesničky. Na ich dialóg s pani Belišovou som veľmi zvedavá. Príde aj americký novinár Ben Salamon, ktorý má Pulitzerovu cenu ako vojnový spravodaj a ďalší výborní hostia. Teším sa, že hudobný svet sa prepojí so svetom silných myšlienok.

Aké ste mali ohlasy na premiérový Melting Pot?

Veľmi dobré. Aj vďaka Melting Potu máme inteligentné publikum, ktoré má šancu stretnúť sa s renomovanými spisovateľmi, vedcami a ďalšími osobnosťami, ktorí majú dnes čo povedať. Z vlaňajšieho ročníka sme na internete zverejnili väčšinu prednášok. Program sa tvorí rovnako ako pri hudbe – priebežne si vytipovávame hostí, ktorí nás zaujímajú, potom sa ich pokúšame osloviť. Zatiaľ sme podobne neúspešní, ako v začiatkoch Colours, ale to sa, dúfam, zmení. Najväčšie spíkerské osobnosti chodievajú po celom svete a sú rovnako obsadené ako hudobné hviezdy. Musíte sa s nimi začať baviť už s dvojročným predstihom.

Už to nie je tak, že až po skončení festivalu začnete premýšľať o ďalšom ročníku?

Prvé návrhy na rok 2018 už sme dali pred začiatkom tohto ročníka. Bookingový proces sa už vlastne nekončí a nezačína, prebieha nonstop.

V júni mal napríklad turné Eddie Vedder s Glenom Hansardom. Keby sa rozhodli predĺžiť si ho a ich agent by sa ozval s ponukou, zobrali by ste ich ešte?

Už nie je kam. Nemáme žiadne voľné miesto. Nebudeme stavať ďalšie pódium, dvadsať už je celkom dosť (úsmev).

Aké máte ďalšie plány s festivalom?

Snažím sa, aby každý ročník bol taký, ako keby som ho robila naposledy. V tomto zmysle nepremýšľam o tom, čo má byť z festivalu o dva roky alebo o päť. Keď príde nejaký nápad na zlepšenie, okamžite ho zrealizujem aj za cenu rizika. To sa nedá plánovať ako nejaká továreň, že zvýšime produkciu tenisiek o toľko a o toľko.

Viete si predstaviť vyššiu návštevnosť?

Areál nás, samozrejme, obmedzuje. Má svoju prirodzenú kapacitu, ku ktorej sa už blížime. Ale to je hranica, za ktorú už by sme neradi išli.

V rámci servisu pre návštevníkov ste tento rok pripravili nejaké vychytávky?

Neviem celkom, čo by sa ešte dalo vychytávať. Okrem toho, že sme festivalom hudby aj slova, tak sme aj festivalom jedla. Máme obrovský výber, pre ľudí, čo milujú mäso, aj pre vegetariá­nov či vegánov. Samozrejme, každý rok sa snažíme, aby všetko bolo lepšie a krajšie, ale myslím si, že základná úroveň už je dosť vysoko. Trochu sa trápime so stanovými mestečkami, tento rok sme urobili jedno veľké v areáli bývalých Colors, vedľa centra Ostravy. Nie je to v bezprostrednej blízkosti festivalového areálu, ale za 20 minút tam prídete pešo.

V čom bol problém s pôvodným mestečkom?

Tamojšie stromy boli dendrológmi vyhodnotené ako rizikové a je drahšie držať 2-3 kempy ako jeden veľký. Ale nepovažujem to za žiadny problém. Napríklad na festivale Primavera sa nikto nestará o to, kde budú návštevníci spať. Mnohí nocujú aj 10-20 kilometrov od areálu, kam sa potom musia komplikovane dopravovať. To je hudobne veľmi vyšľachtený, ale servisne veľmi sparťanský festival. Má napríklad jednu centrálnu gastrozónu, ktorá je permanentne plná, aj diverzita nápojov je minimálna. Bývať priamo pri festivale je luxus. U nás to umožňujeme len hendikepovaným návštevníkom.

Čo považujete za najväčší tohtoročný úlovok?

Určite Norah Jones. Ešte nikdy nehrala v Čechách ani na Slovensku. Na to sme strašne pyšní, ale veľkú radosť máme aj z ďalších úlovkov, ako sú napríklad Faada Freddy, čo je prekrásny projekt veľmi moderného, prekvapivého a podmanivého voicebandu. Veľmi sa teším aj na koncert Michaela Kiwanuku a ďalší fenomén tohto roku, fantastická pesničkárka LP.

Nebojíte sa, ako vyznejú intímne pesničky Norah Jones na veľkom open-air pódiu?

Ona hráva aj také koncerty, u nás navyše aj sami interpreti pochvaľujú veľmi dobrý zvuk. Dovolím si povedať, že zvuk máme lepší než Primavera.

Podľa čoho ste vyberali slovenské kapely?

Rovnako ako české. Kvalitné dobré mená, u ktorých máme pocit, že na náš festival patria. Veľmi nás napríklad zaujala Katarína Máliková, počula som jej debutový album, narodila sa vám naozaj hviezda. No celkovo si myslím, že celá slovenská reprezentácia bude u nás aj tento rok výrazná.

Ešte stále je dosť hudobníkov, ktorých by ste chceli dostať do Ostravy?

Ten zoznam je obrovský (smiech).

Ktoré festivaly navštevujete vy?

Chodím na Primaveru, bola som v Kórei na showcasovom festivale, na jeseň Londýn, Womex, ďalšia Kórea, Austrália, Francúzsko, Taliansko…

Snažím sa predstaviť si showcasový festival v Kórei.

To by ste sa čudovali, aký je skvelý. Veľmi rada tam jazdím. Milujem Kóreu, tamojších ľudí, ich kultúru aj spôsob premýšľania. Tradičná kórejská hudba je uchvacujúca, úplne odlišná…

Severná či Južná?

No čo myslíte? (smiech). To by som tu už možno s vami nesedela. Veľmi ma prekvapilo, že ženy sú tam napríklad aj stage manažérky, zvukárky a výborné muzikantky. Tak ako je po celom svete slávne flamenco, aj oni majú svoj nezameniteľný spôsob spevu a hry na nástroje. Veľmi zaujímavé je, keď mixujú tradičnú hudbu s modernými prvkami. Práve niečo také chcem priviezť na náš festival.

Vo svete globalizovaného popu môžu práve takéto projekty zaujať.

Môžu, ale to už trochu súvisí aj so školstvom. Napríklad dánska hudba a tradičný dánsky folklór už takmer nikoho nezaujímali. Zmenili tam systém hudobného školstva a za päť rokov sa stali fenoménom v celej Európe. Ide o to, ako sa vedú ľudové školy umenia a konzervatóriá. Muzikanti, ktorí ich absolvujú, sú konkurencieschopní aj v medzinárodnom meradle lebo nevychovávajú len inštrumentalistov intepretujúcich klasiku, ale povzbudzujú ich, aby sami komponovali a zakladali si kapely. U nás na školách sa im to zakazuje. Špičkový inštrumentalista predsa nemôže hrať v nejakej kapele. Pedagógovia chcú vychovávať virtuózov, no koľkí zo žiakov sa nimi naozaj stanú a podarí sa im presadiť?

Škandinávia to má jednoduchšie aj v tom, že má prepracovaný systém podpory hudobníkov cez granty a export ofisy.

To áno, určite stojí za to podporovať muzikantov. Ale nikdy by som na festival nezobrala, hoci aj zadarmo, nejakú škandinávsku kapelu keby nebola dobrá.

Na Slovensku sa tento systém podpory len rodí, ako je to u vás?

Rovnako. Veľa sa od nich zatiaľ nedá očakávať, pretože ich rozpočet je mizivý. Zatiaľ je to skôr zriadené pre to, aby to bolo zriadené. Uvidíme, ako to bude ďalej.

Festivaly potrebujú veľkých partnerov, tým vaším je aj Agrofert. Prejavilo sa nejakým spôsobom, že Andrej Babiš odišiel z vlády?

Zatiaľ nemáme žiadne zmeny, nemuseli sme hľadať nikoho nového. Samozrejme, vždy sa môže niekto rozhodnúť ukončiť spoluprácu. Nemáme nič isté, všetky zmluvy sa každý rok robia nanovo.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie