Ako im napadlo ulakomiť sa aj na peniaze na vedu

Rektori najvplyvnejších slovenských univerzít minulý týždeň svojim školám pravdepodobne zachránili väčšinu peňazí na vedu. Napísali ministrovi školstva list, v ktorom si veľmi ostrým jazykom sťažujú, že ich elitné vedecké pracoviská nedostali ani euro z eurofondovej výzvy, ktorá bola od začiatku určená takému typu pracovísk, aké majú oni.

Peter Plavčan si po tomto len štartujúcom škandále možno udrží miesto ministra, no určite je len otázkou času, kedy ministerstvo školstva univerzitám a SAV neformálne sľúbené peniaze dá. Argumenty (aj emócie) sú v tomto spore na strane akademikov.

Z tohto pohľadu postupovali rektori rozumne a boli by šialenci, ak by na rokovaní s ministrom žiadali čokoľvek menej ako nové vyhodnotenie výzvy na „podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja v oblastiach špecializácie RIS3 SK z hľadiska dostupných vedeckých a výskumných kapacít SR“.

Na pochopenie toho, čo presne sa stalo a prečo sú teraz univerzity právom šokované, pár viet o kontexte. Súčasný operačný program „Výskum a inovácie“ vznikol spojením toho, čo v minulosti šlo z eurofondov na vedu predovšetkým pre univerzity (výskum) a na dotovanie sofistikovanejších, ale viac-menej bežných investícií v súkromných firmách (inovácie).

Prečítajte si

Z 300 miliónov na vedu nedostali univerzity nič, všetko šlo firmám. Nahnevaní rektori píšu Plavčanovi

Jemnú schizofréniu tu ilustruje aj fakt, že sa o tieto dotácie spolu staralo nielen ministerstvo školstva, ale aj ministerstvo hospodárstva. Dokopy boli v celom programe nachystané približne 2,1 miliardy eur a očakávalo sa, že v univerzitách a akadémii vied skončí niečo menej ako polovica z toho. Keď sa po voľbách na scéne objavila SNS, prišla aj požiadavka posilniť časť určenú firmám, ale oficiálne sa napokon nič nedohodlo.

Ministerstvo školstva (SNS) vec vyriešilo po svojom. Porušilo minimálne džentlmenské dohody a v čiastkovej 300-miliónovej výzve nedalo nič univerzitám, ktoré pýtali a od nej očakávali peniaze na fungovanie novopostavených výskumných parkov. O silnej role univerzít v tejto výzve hovorí dosť jasne aj jej hlavný dokument opisujúci jej ciele a pravidlá. „Dôraz má byť kladený aj na to, aby v projektoch aktívne participovali kapacity univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier podporených v rámci programového obdobia 2007 – 2013 z OP Výskum a vývoj,“ píše sa vo výzve – a je to tam zvýraznené tučným písmom.

Kto teda namiesto elitných univerzít dostal peniaze určené na vedu? To zatiaľ ministerstvo školstva tají. No ak to nie sú veľké štátne univerzity, tak to musia byť firmy s málo významnými hráčmi z vedy.

Prečo by to však na ministerstve školstva (SNS) robili a prečo by šli proti všetkým dohodám a plánom? Ponúka sa vysvetlenie, že naozajstné univerzity na rozdiel od firiem a fejkových vedcov odmietajú platiť provízie poradcom na tvorbu projektov. A to je to, čo SNS aj na vede láka najviac.