Globálne otepľovanie ohrozuje produkciu vína
Pre vysoké teploty nebudú niektoré regióny vhodné na pestovanie hrozna. Teplejšia klíma znižuje tiež výkonnosť poľnohospodárskych pracovníkov, čo môže spôsobiť zníženie produkcie vína a ekonomické straty.
Minulý rok bol označený za najteplejší v histórii meraní.
Môže za to spaľovanie fosílnych palív a následné zvyšovanie obsahu skleníkových plynov v ovzduší. Dôsledok na naše životy je v niektorých aspektoch pomerne jednoznačný: dôjde k destabilizácii počasia, zvýšeniu hladiny oceánov či k topeniu ľadovcov.
Predpokladá sa, že v dôsledku klimatických zmien nastanú problémy s produkciou kávy. Až 50 percent z oblastí, ktoré dnes produkujú kávu, sa do roku 2050 stane nevhodnými na produkciu.
Hrozí, že globálne otepľovanie postihne aj víno. V porovnaní s kávou ide o úplne iné príčiny.
Skupina výskumníkov okolo Andreasa Flourisa publikovala tento štvrtok štúdiu v žurnále Temperature, podľa ktorej zvýšené teploty spomalia prácu potrebnú na produkciu vína, čo sa pretaví do výrazne zníženej produkcie.
Globálne otepľovanie nás pripraví o rannú šálku kávy
Nižšia produktivita, menej vína
Výskum sa zameral na pracovné podmienky pracovníkov produkcie vína na Cypre, kde teplota počas práce často prekračuje 36 °C.
Vedci analyzovali prácu siedmich pracovníkov počas leta a jesene s využitím videozáznamu. Autori štúdie sledovali teplotu, intenzitu slnečného žiarenia, teplotu pokožky pracovníkov a analyzovali ich pohyb v čase (analýza každej sekundy, ktorú pracovník strávil v práci).
Počas skúmaného obdobia pracovníci zozbierali 9600 kilogramov hrozna. Teplota a intenzita slnečného žiarenia sa v danom období výrazne menili, čo sa prejavilo veľkými zmenami v produktivite pracovníkov.
Letné mesiace boli na prácu najhoršie, viac ako polovicu času museli pracovníci pracovať pri teplote vyššej ako 30 °C. Cez leto sa pracovníkom výrazne prehrievala pokožka.
Zvýšenie teploty a intenzity slnečného žiarenia malo za následok zvýšenie čerpania nepravidelných pracovných prestávok. Až 15,3 percenta celkového pracovného času počas leta strávili pracovníci oddychom, oproti 10 percentám na jeseň.
Každý 1 stupeň zvýšil frekvenciu čerpania nepravidelných prestávok približne o jedno až dve percentá. Celková výkonnosť bola v teplých letných mesiacov znížená takmer o tretinu.
Ekonomické straty
Ako vysvetlili autori v štúdii, „rozhodli sme sa pre štúdium práce zberačov hrozna, pretože ide o jeden z najvýznamnejších poľnohospodárskych produktov v Európe“.
Štúdia tímu okolo Andreasa Flourisa nie je jediná, ktorá upozorňuje na možné ohrozenie produkcie vína globálnym otepľovaním. Už v roku 2013 zverejnili kalifornskí vedci štúdiu, podľa ktorej až dve tretiny dnešných vínnych regiónov nebudú do roku 2050 vhodné na pestovanie hrozna.
Zníženie produkcie vína preto môže predstavovať výrazné ekonomické straty pre mnohé krajiny, vrátane Slovenska. Autori sú si vedomí limitácií svojho výskumu, najmä malej študovanej vzorky.
Aj napriek tomu predstavuje ich štúdia pomyselný varovný prst pred globálnym otepľovaním. Okrem abstraktných hrozieb totiž bude predstavovať konkrétne efekty aj na naše bežné životy.
Dostupné z doi: 10.1080/23328940.2017.1338210, 10.1073/pnas.1210127110
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
