Denník N

Zneužíval ju farár, no dedina sa dodnes hnevá na obeť

Kostolík v Nevidzanoch. Foto N – Tomáš Benedikovič
Kostolík v Nevidzanoch. Foto N – Tomáš Benedikovič

O prípade dievčaťa z Nevidzian, ktoré zneužíval miestny farár Pavol Kobida, písali asi všetky slovenské médiá. Jeho neľudskosť však nie je len v samotnom čine, ale najmä v postoji miestnych ľudí, ktorí sú presvedčení, že jedenásťročná Kristína si zneužívanie vymyslela.

Ženy Kristíne často dávali sladkosti. Len tak, keď dievčatko stretli na ulici. Raz jej jedna núkala banány v čokoláde, inokedy ďalšia orieškové tyčinky. Stačilo pár dní a pre Kristínu už čokoládu nemali. Namiesto toho jej začali hovoriť klamárka a šteňa. Bolo to hneď potom, ako dvanásťročné dievča prehovorilo o svojich skúsenostiach s farárom Pavlom Kobidom.

Začiatkom tohto roka súd potvrdil, že farár z Nevidzian dnes už štrnásťročnú Kristínu takmer rok zneužíval. Dostal trojročnú podmienku a príkaz podstúpiť sexuologickú liečbu. Psychológ na súde potvrdil, že kňaz má pedofilné sklony. V rámci svojej práce sa preto nasledujúce tri roky nemá s deťmi stretávať ani v kostole a ani na hodinách náboženskej výchovy.

V dedine súdom neveria. Nad rozsudkom mávnu rukou a o farárovi hovoria ako o ctihodnom a dôstojnom pánovi. „Bol to ľudomil. Chodil medzi nás, kamarátsky bol, vedel sa zabaviť aj porozprávať,“ vysvetľuje bývalý starosta Jozef Kováč. Súčasná starostka o prípade hovoriť nechce. „Rozbilo nám to dedinu. Nemám k tomu čo dodať.“

Rozbilo nám to dedinu. Nemám k tomu čo dodať

starostka Nevidzian

Nevidzany sa nachádzajú v okrese Zlaté Moravce. Majú okolo 600 obyvateľov, dva príležitostne otvorené obchody, krčmu, knižnicu, poštu a katolícky kostol. Veriaci sú prakticky všetci.

Okolo kostola prechádza skupinka žien. Pýtame sa, ako to bolo. Kolektív sa zhodne: Kristínina mama si celý prípad vymyslela. Čo by vás presvedčilo o tom, že je vinný? „Nič,“ odpovedajú a krútia hlavami.

Nevidzany, okres Zlaté Moravce. Foto N - Tomáš Benedikovič
Nevidzany, okres Zlaté Moravce. Foto N – Tomáš Benedikovič

Esemesky aj denník

Kristínina mama si v dcérinom mobile prečítala esemesky od farára náhodou. Občas jej písal v noci, občas cez deň, vyznával jej lásku, volal ju na faru aj na výlety. Matka vyrazila na faru a duchovného požiadala, aby s obťažovaním prestal. On sa jej poďakoval za návštevu a odprevadil ju k dverám. Kristínina mama sa spoliehala na to, že si jej slová vezme k srdcu.

Po pár mesiacoch našla denník, v ktorom jej dcéra podrobne opisovala stretnutia s farárom. Pokračovali aj po matkinej intervencii na fare. Chcela sa s ním porozprávať, on ju však odbil, že nemá čas. „Ani na chvíľu?“ „Ani na chvíľu.“

Keď sa s ním konečne stretla, do očí jej tvrdil, že už prestal. Opäť jej poďakoval za návštevu a opäť ju odprevadil k dverám.

Farár Kobida jej dcéru obťažoval ďalej aj po tomto stretnutí. Zúfalá mama sa obrátila na políciu. Ukázala dcérin denník a spýtala sa, čo má robiť. Mala pochybnosti, či obchytkávanie a bozky budú stačiť na trestné oznámenie. Uistili ju, že budú.

„Polícia nám pomáhala hneď od začiatku. Podržali nás aj vtedy, keď sa prípad dostal v septembri 2013 do médií. Vtedy to bolo najťažšie,“ spomína Kristínina mama. Takmer nik v dedine sa s nimi nerozprával. A ak sa ktosi našiel, hovoril s nimi potichu, skrytý za regálom v obchode.

Starí rodičia Kristíny v Nevidzanoch prežili celý život. Dnes majú obaja sedemdesiatosem rokov a nevedia pochopiť, ako sa mohol názor dedinčanov na nich tak rýchlo zmeniť. Kristínina stará mama bola učiteľkou, vychovala takmer polovicu dediny a mala pocit, že je v dedine uznávaná. Farárovi Kobidovi stačili dva roky na to, aby si ho ľudia vážili viac.

„Verejné priznanie a odhalenie sexuálneho zneužívania je ako skok do prázdna. Môžeme si len domýšľať, aký veľký vnútorný boj musela matka dievčaťa vybojovať a aký veľký strach, pocity viny, bezmocnosti a hanby museli po tom, čo sa stalo, obe prekonať,“ hovorí vedúca Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie Daša Malíková. Nevie si predstaviť, že by niekto dobrovoľne podstúpil traumatizujúce vyšetrovanie a súdny proces, ak by obeťou skutočne nebol.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Tlak po zverejnení v médiách

Prípad sa do médií dostal až na jeseň 2013, teda rok po tom, čo mama dievčaťa podala trestné oznámenie. Dovtedy bol v dedine pokoj. S prvým článkom sa spustila lavína a začali sa šíriť klebety.

Farára Kobidu biskup okamžite stiahol z dediny. Kristínina mama bola práve v kúpeľoch. Domov sa vrátiť nemohla, lebo by hrozilo, že jej poisťovňa nepreplatí pobyt. Deti načas vzala do kúpeľov, pretože ten tlak nechcela nechať na pleciach svojich rodičov.

„V tom čase prišiel do dediny pán biskup a riešil to s pánom starostom. Zvolili si jedného pána, ktorý k nám chodil a hovoril, že biskup sa chce s nami stretnúť. Lenže ja som mala prísť z kúpeľov až o týždeň, navrhla som, nech sa stretneme, hneď ako prídem, ale oni, že o týždeň už môže byť neskoro. Mojim rodičom zasa dohováral, aby sme obvinenie stiahli, lebo že sa celá dedina postaví proti nim. No a tak sa aj stalo,“ spomína Kristínina mama.

Nitriansky biskup Viliam Judák bol v čase prípravy tejto reportáže na duchovných cvičeniach. Hovorca Nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko odpovedal, že biskup prípad farára Kobidu postúpil na kongregáciu v Ríme, ktorá rozhodne o ďalšom osude kňaza. Môže mu napríklad zakázať pastoračnú činnosť alebo ho celkom pozbaviť klerického stavu. Kongregácia sa zatiaľ nerozhodla.

Kňaz o svojom prípade do médií nehovoril. Na súdnych pojednávaniach len ticho sedel so sklonenou hlavou, sprevádzali ho tam aj jeho podporovatelia z Nevidzian.

Lyko z Nitrianskeho biskupstva tvrdí, že vášnivé reakcie v dedine sa pokúšali upokojiť aj návštevou biskupa Judáka, ktorý tam 18. januára slúžil svätú omšu a vyzval veriacich k pokoju a povzbudil ich, aby žili v duchu evanjelia a bratskej lásky.

„V nasledujúcich dňoch sa stretol s matkou aj s otcom Kristíny, ktorým sa, nakoľko to je jemu možné, ospravedlnil.”

Biskup Viliam Judák. Foto - TASR
Biskup Viliam Judák. Foto – TASR

Na prípad viackrát upozornila poslankyňa SaS Lucia Nicholsonová, ktorá nedávno napísala predsedovi Konferencie biskupov Slovenska otvorený list, v ktorom ho žiada o upokojenie situácie v dedine a jasný postoj cirkvi k prípadu. Nicholsonová trojročný podmienečný trest pre farára Kobidu považuje za výsmech dievčaťu aj jeho matke.

„Mama dievčaťa hľadala ochranu a spravodlivosť pre svoje dieťa na svetskom súde a nenašla ani jedno, ani druhé.“

Tlak z dvoch strán

Záujem médií nepriniesol Kristíninej rodine nič dobré. Z jednej strany cítili nenávisť, lebo vraj kazili povesť miestnej farnosti. Z druhej strany cítili, že médiá ich vykresľujú ako slepé a odovzdané ovečky.

„Keby som vedela, že môžem požiadať o pojednávanie bez médií, nezaváhala by som. Nikto mi to nenavrhol a ja som o takej možnosti nevedela,“ hovorí dnes sklamane Kristínina mama. Hnevá ju, že bulvár písal len o jej dcére.

Čo robiť, ak som obeťou sexuálneho zneuživania?

  • Obráťte sa na niekoho, komu dôverujete a zverte sa mu so svojím problémom.
  • Kontaktujte organizáciu, ktorá vie s problematikou pracovať (linka dôvery, mimovládne organizácie, krízové centrá)
  • Navštívte lekára. Nielen kvôli dôkazom o sexuálnom zenužívaní, ale aj pre vlastnú bezpečnosť.
  • Kontaktujte políciu.

O tom, čo s ňou farár robil a aké esemesky jej posielal. Na súde čítali aj výpoveď dievčaťa, ktoré mal Kobida zneužívať pred asi desiatimi rokmi.

„Ani toto súd nevzal ako priťažujúcu okolnosť. Rodičia jej totiž neverili, ona prestala chodiť do kostola a trestné oznámenie nikdy nepodali,“ spomína Kristínina mama. Priznáva, že ak by dcére v mobile nenašla esemesky od farára, možno by svojmu dieťaťu tiež neuverila.

Nevidzany
Foto N – Tomáš Benedikovič

„Prečo médiá nenapísali, že ten kňaz predtým spával so ženou? Však sa k tomu počas vyšetrovania priznal sexuológovi. S jednou bol aj na dovolenke,“ hovorí Kristínina mama o tom, čo všetko počas dokazovania vyplávalo na povrch.

Pred súdom vypovedala aj katechétka z neďalekých Janíkoviec, ktorá si s Kristínou písala cez Facebook a snažila sa na ňu počas vyšetrovania psychicky tlačiť.

„Kristína jej raz napísala, že už sa jej nechce žiť. Tak by mi ju dohnala k samovražde. Polícia ju však sledovala, predvolala a zastavili ju.“ Výpoveď katechétky, ktorá mala k farárovi blízko, nakoniec súd vyhodnotil iba ako snahu pomôcť obžalovanému.

Denník? Ten je vymyslený

Pri hlavnej ceste býva osemdesiatnik Ján. V prípade má jasno – farárovi to zapríčinila matka dievčaťa a mala by sa ospravedlniť, lebo takú hanbu, akú uviedla do médií, to je hanba pre celú farnosť. „Vieme, čo je to za rodina. Je rozvedená aj jej brat je, takže v tej rodine nie je všetko v poriadku,“ vysvetľuje Ján.

Tvrdí, že denník Kristíne nadiktovala mama. A prečo? „Myslela si, že od redaktorov alebo fotografov dostane peniaze.“ Nechce vedieť, že prípad sa do médií dostal až rok po tom, čo na farára podali žalobu. Nechce vedieť, že Kristínina mama na súde finančné odškodné odmietla. Hnevá sa a cíti sa byť oklamaný.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ženy na ulici tvrdia, že Kristínu ani jej rodinu nikto v dedine neohovára. Vzápätí sa rozrozprávajú, aká je to divná rodina, ako nechodia do dediny a nezapájajú sa do organizovania udalostí a ako nikdy nemali priateľov. Do kostola tiež nikdy nechodili. Len Kristína sa tam pár mesiacov ukazovala, lebo bola do farára zamilovaná. „Potom jej mati narobila klebety a zas prestala chodiť,“ vysvetľuje rozhorčene jedna zo žien.

Kristínina mama si myslí, že ak by mala muža, tak by sa k nej správali inak. „Za mňa sa nemá kto postaviť. Ako slobodná mama som od iných o spoločenskú kategóriu nižšie.“

Kristína a jej mama majú teraz poslednú šancu vrátiť prípad späť na súd. Spolu s novou právničkou sa snažia o to, aby minister spravodlivosti podal dovolanie proti rozhodnutiu súdu. Ani farár a ani mama dievčaťa takú možnosť totiž nemali.

Mama sa zdržala u doktora

Keď na jeseň 2013 o prípade začali informovať médiá, musela s Kristínou a jej o štyri roky mladšou sestrou chodiť ráno do školy a poobede zasa utekať po ne. Deti totiž po Kristíne pokrikovali a smiali sa jej. Keď po ne neprišla, vedeli, že sa zdržala u doktora.

Farár Kobida bol v Nevidzanoch skutočne obľúbený. Pred ním tu pôsobil dekan v dôchodkovom veku, na ktorého s takou radosťou nespomínajú. Pôsobil prísne a nebol kamarátsky.

Pavol Kobida bol mladší, viac sa usmieval a za necelé dva roky si stihol získať takmer celú dedinu. Jeho kamaráti v Nevidzanoch sú mu naďalej verní aj po tom, čo ho uznali za vinného, a tak ich dodnes navštevuje.

Z dediny ho jeho nadriadení preložili v roku 2013, biskup mu pozastavil pastoračnú činnosť. Miesto mu našli v nitrianskom hospici, kde je od 1. marca oficiálne zamestnaný. Z Nitry to má do Nevidzian asi polhodinu príjemnej cesty lemovanej stromami.

Po tej istej ceste chodí Kristína do školy a jej mama teraz na onkologické vyšetrenia. Autobusom, auto nemajú.

„Mama, tá teta odvedľa sa s nami baví? Môžem si k nej prisadnúť?“ píše dcéra mame v esemeske. Dnes už má Kristína štrnásť rokov a chystá sa na strednú školu.

„Teraz sa z toho snažíme robiť srandu, ale je to taký smiech cez slzy,“ opisuje jej mama. „Zlízli sme si to dvakrát. Tým, že sa to vôbec stalo, a prístupom ľudí,“ dokončí, usmeje sa a ponáhľa sa k ďalšiemu lekárovi.

[poll id=“53″]

Čo si vy myslíte o prípade z Nevidzian?

Napíšte svoj názor na Facebook alebo twitter a pridajte #nevidzany

Najzaujímavejšie reakcie zverejníme. Povedzte svoj názor

redakcia Denníka N

Teraz najčítanejšie