Nick Cave ponúka dve novinky, v ktorých potvrdzuje povesť kanibala cudzích príbehov

Prvýkrát som zaregistroval austrálskeho rockera, spisovateľa, básnika, herca, filmára aj šansoniéra Nicka Cava vo filme režiséra Wima Wendersa Nebo nad Berlínom (1988), kde predvádzal mimoriadne pôsobivú verziu piesne The Carny.

V roku 1991, pri príležitosti návštevy s futbalovou reprezentáciou v Austrálii, to už bolo „naživo“ v Melbourne, kde sa v parku konal rockový festival a mňa zaujal spevák neskutočne hrmotajúcej kapely, ktorý pripomínal uhrančivého čierneho pavúka a špirálovo sa pohybujúc po pódiu interpretoval „beštiálne“ deštruovanú verziu piesne Leonarda Cohena Tower Of Song. Bol to opäť on a jeho skupina The Bad Seeds.

Odvtedy pretieklo veľa vody a spomínaný hudobný spolok aktuálne oslavuje prekročenie 30. výročia vydaním výberového albumu Lovely Creatures. Nahrávka s podtitulom The Best Of 1984-2014 obsahuje všetky zásadné piesne, ktoré vybral Cave spolu s multiinštrumentalistom a producentom Mickom Harveyom). Sú tu skladby, ktoré prežili svoju dobu a udržali sa po celý čas v repertoári, aj majstrove obľúbené kúsky.

Prežil, ale nezabudol

Kolekcia pôvodne mala vyjsť už v roku 2015, zdržanie spôsobilo nahrávanie mrazivo krásneho albumu Skeleton Tree s prerušením prác kvôli tragickej smrti spevákovho 15–ročného syna. Paralelne vznikal film One More Time With Feeling, kde Cave aj recituje básne, necháva vystupovať manželku a chlapcovho osirelého brata, čím vytvára akúsi sofistikovanú elégiu.

Zbierka vybraných pesničiek aktuálnej „bestofky“ je rozdelená do troch etáp (1984–1993, 1994–2003, 2004–2013) a predstavuje akýsi netradičný životopis kapely. Pre hlbšie poznanie je najlepšia de luxe verzia 3CD + DVD + kniha, mapujúca chronologický prierez tvorbou skupiny, ale pri kontinuálnej znalosti postačí pre poslucháča získať aj menší objem hudby v podobe 2CD (3LP), hoci tam je tracklist trochu pomiešaný.

Pre lepšiu informáciu sú v printovej forme k dispozícii minimálne dve veľmi dobre napísané životopisné knižky preložené do češtiny (Robert Brokenmouth: Nick Cave The Birthday Party & další legendární dobrodružství alebo Ian Johnston: Bad Seed – zlé sémě), prípadne solídna kompilácia The Best of Nick Cave & The Bad Seeds (1998), ktorá sa sústreďuje predovšetkým na „mäkšie a stráviteľnejšie“ piesne pre širšie publikum z 90. rokov. Nezabúdajme ani na celovečerný, tak trochu obdivný film Nick Cave: 20 000 dní na Zemi, mapujúci sedem rokov spolupráce filmárov s muzikantom, obsahujúcej líniu od „povinných“ životopisných míľnikov cez drogové extempore až po témy krízy. Tu Cave poodhaľuje aj svoj pracovný postup, ktorý prirovnáva ku špecifickému kanibalizmu. „Požiera“ totiž životy a príbehy cudzích ľudí, aby z nich vytvoril piesne, príbehy či scenáre.

Naozajstnou lahôdkou pre skutočných priaznivcov hudobníka s temnou dušou „bez škatuliek“ je ale spomínaný bohatší komplet s publikáciou v tvrdej väzbe, ktorá má 256 strán a obsahuje osobné fotografie členov kapely z archívov, rôzne reprodukcie alebo spevákove ilustrácie a pôvodné eseje. Text sa hemží citátmi z kníh Josepha Conrada, W. H. Audena či Flannery O´Connor, a je vyčerpávajúcim zhrnutím a zhodnotením odkazu The Bad Seeds. Na DVD sú rozhovory aj pikošky z tvorby, raritné záznamy zo skúšobní, koncertov a zákulisia.

Piesne samozrejme dominujú a ilustrujú príbeh najlepšie. Hudba bola spočiatku surová a zverská až po hranicu únosnosti, označovaná za „post­punkový industriál“. Koncom 80. rokov britské médiá vykresľovali Cava ako „veľkého mŕtveho rockera“ blízkej budúcnosti, temnú, od heroínu ťažko závislú hviezdu, ktorá síce na pódiu zažíva krásne udivené chvíle, ale zároveň predvádza predsmrtné kŕče. Táto povesť skupine z komerčného hľadiska veľmi pomohla.

Cave, navzdory všetkým predpovediam, pomerne dlhé ťažké obdobie prežil a podarilo sa mu zbaviť drogového návyku. Prvky jeho tvorby sa nijako zásadne nemenia, hoci divoko vibrujúca deštrukcia, fascinácia smrťou a kvapky nehy sú už v trochu inom pomere. Často čerpá z hudby aj atmosféry amerického juhu, ako ju zachytávajú knižky jeho obľúbeného Williama Faulknera či bluesmeni z mississippskej delty. S touto lokalitou súvisí tiež jeho celoživotná fascinácia Elvisom Presleym, ku ktorému odkazuje apokalyptická skladba Tupelo. V postupne gradovanej a urputne monotónnej Mercy Seat sú zase namiešané obrazy popravy na elektrickom kresle a posledného súdu, čím vzniká nesmierne ťažko zvládnuteľná emocionálna impresia.

Nechýba ani jedna z najtrýznivejších piesní o otcovstve Papa Won´t Leave You, Henry. Skladby ako The Weeping Song aj The Ship Song už pochádzajú z obdobia, keď harmonicky a pokojne natáčal „čistý“, melancholicky krúžiac okolo tém nenaplnených túžob. Je tu aj vrcholný „slaďák“ spopularizovaný dekadentným videoklipom MTV.Sarkasticky spievaná, ľahko ironická balada Where The Wild Roses Grow, v romanticko morbídnom duete s Kylie Minogue.

Spisovateľ Kirk Lake v predhovore hovorí, že Cave sa ako jediný umelec, ktorý vyšiel z post­punkovej scény, môže zaradiť do jednej „lajny“ s Bobom Dylanom a Leonardom Cohenom. Toho precíznym dôkazom môže byť jedna z najnádhernejších balád Into My Arms, ktorá objavuje aj obhajuje krásu a silu zdržanlivosti.

V lete 2014, rok po vydaní platne „mýtov a príbehov z Wikipédie a Googlu“, ako hovorí o Push The Sky Away, vyrazil na severoamerické turné. Pritom si pri preletoch začne písať poznámky na papier, čo je poruke – najčastejšie v podobe vrecúšok na zvratky. Z tejto „produkcie“ vzniká knižočka v českom preklade nazvaná Píseň z pytlíku na zvratky.

Nejde o klasickú prózu, ale o zbierku poznámok, myšlienok, čŕt a nápadov. Kapitoly sú členené podľa miest, do ktorých prichádza hrať. Obsah sa líši nevyrovnaným až roztržitým spôsobom. Niekde sa Cave pozastavuje nad historickou dôležitosťou mesta, inde sa podelí o autoerotické dojmy z hotelovej izby. V ďalšej kapitole popisuje život na turné a z konzumácie cigarety v karavane nebo steakov pre kapelu v šatni dokáže stvoriť až filmové obrazy, v ďalšej je posledným mužom na svete hľadajúcim skutočný ľudský kontakt v telefonáte s manželkou. Z poznámok je niekedy cítiť rutinu, občas nudu a nezriedka únavu, ktorá muzikantov na šnúre dosť dusí. Cave s tým bojuje poznámkami a filozofovaním o prepojení kočovného života s vyšším zmyslom antických múz a biblických anjelov.

Najzaujímavejšia je kniha v momentoch, keď skĺzne k premýšľaniu o umení a kultúre. Príde aj na stretnutie s Bobom Dylanom, kde sa stal malým chlapcom, ktorý sa stretol s vlastným idolom a skoro odpadol, keď Dylan povedal, že má rád jeho hudbu aj texty. Hoci by sa mohlo zdať, že knižka je „pele-mele“ všetkého možného, v konečnom dôsledku máte pocit uceleného dielka, ktoré sa fajn číta a predstavuje kontroverznú osobnosť z viacerých perspektív, často veľmi ľudských, nečakaných a humorných.

V septembri vyjde životopisný komiks, 26. októbra Nick Cave & The Bad Seeds na turné zahrajú v Prahe.