Denník N

Ako Rusi obišli sankcie proti Krymu

Rusku sa aj napriek sankciám proti Krymu podarilo dopraviť na tento polostrov dve plynové turbíny, ktoré boli vyrobené v dcérskej spoločnosti nemeckého Siemensu. Nemci obviňujú z porušenia sankcií Rusov.

Autor pracuje na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB BB

Na pozadí minulotýždňového samitu G20 v nemeckom Hamburgu, kde hlavnú pozornosť pútalo bilaterálne stretnutie medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom, sa v nemecko-ruských ekonomických, ale aj politických vzťahoch udiala jedna zásadná vec.

Na svetlo sveta sa dostali informácie o tom, že Rusom sa aj napriek reštriktívnym opatreniam zavedeným proti Krymu podarilo dopraviť na polostrov dve plynové turbíny vyrobené dcérskou spoločnosťou nemeckého koncernu Siemens. Nemci si tak na prvý pohľad zarobili na poriadny medzinárodný škandál, ale z porušenia obchodných podmienok obviňujú Rusov.

Čo sa vlastne stalo?

Nemecký koncern Siemens začiatkom tohto týždňa potvrdil, že na Krym boli dopravené dve turbíny. Za zodpovednú označili ruskú stranu a firma sa od týchto aktivít dištancovala. Dokonca zvažuje právne kroky proti ruskej strane.

V tomto prípade išlo o turbíny vyrobené dcérskou firmou Siemensu Gas Turbine Technologies v ruskom Petrohrade, v ktorej má nemecký koncern majoritný 65-percentný podiel. Podľa pôvodného zadania kontraktu boli štyri turbíny určené na dostavbu ruskej elektrárne v Tamane, v Krasnodarskej oblasti na juhu Ruska. Objednávateľom zákazky bola ruská spoločnosť Technopromexport. Tá je dcérskou firmou Rostecu, na čele ktorého stojí Putinov priateľ Sergej Čemezov. Spolu sa stretli, ešte keď Putin slúžil v Drážďanoch vo východnom Nemecku. Aj tento príklad svedčí o tom, že Putin sa o svojich priateľov vždy vedel postarať.

V kontexte týchto dodávok je zrejmé, že Rusi potrebovali technológiu zo západu a sami si nevedeli poradiť. Navyše, dostavba elektrární je pre nich strategicky dôležitá, nielen pokiaľ ide o energetickú sebestačnosť tohto polostrova, ale aj pre Putinov prísľub obyvateľom Krymu z roku 2014. Polostrov je závislý od dodávky elektriny z ukrajinského územia. Energetickú zraniteľnosť Krymu demonštrovali Ukrajinci v roku 2015, keď úmyselne spôsobili výpadky elektrickej energie. Následne Rusi síce položili podmorský kábel, ale požiadavky polostrova na dodávky elektriny ním dokázali pokryť len čiastočne.

Okrem toho v decembri minulého roku Rusi spustili plynové prepojenie z Krasnodarskej oblasti, ktorým Krym zapojili do svojej plynovej štruktúry. A práve tento plyn by mali využívať dve spomínané elektrárne na výrobu elektrickej energie. Tu sa však Putinove plány s Krymom nekončia. Už dávnejšie ohlásil výstavbu sedem a pol kilometrov dlhého mosta, ktorý by polostrov spojil s ruskou pevninou.

Porušenie sankčného režimu

Sankcie uvalené po roku 2014 proti Rusku a Krymu zahŕňajú nielen diplomatické opatrenia (vylúčenie Ruska z formátu G7), individuálne postihy pre jednotlivcov (zmrazenie účtov, cestovné obmedzenia), hospodárske sankcie voči Rusku, ale aj reštriktívne opatrenia voči Krymu. A práve tie sú sektorovo širšie ako hospodárske sankcie zavedené proti Rusku. Dodávky tohto typu turbín do Ruska tak sankcie voči Rusku nezakazujú, ale sankcie, ktoré sú uvalené na Krym, zakazujú export tovarov a technológií z krajín Európskej únie v oblasti dopravy, telekomunikácií a energetického sektora.

V tomto prípade Nemci určite mali indície, že Rusi potrebujú dokončiť elektrárne na Kryme. Fámy o tom, že by to mal byť práve Siemens, kto Rusom potrebné turbíny dodá, sa snažil rozptýliť už v minulom roku šéf ruskej divízie nemeckého koncernu. Siemens sa údajne poistil voči ich prípadnému transferu na Krym aj zmluvne. Koncern navyše tvrdí, že o zmene finálnej destinácie turbín nebol informovaný a v posledných mesiacoch dostal viackrát písomné potvrdenie, že turbíny na Kryme neskončia. Na stole je teda žaloba voči ruskej strane a obvinenie ruských partnerov z porušenia sankcií.

Aby bol príbeh ešte komplikovanejší, pozrime sa na reakciu ruskej strany. Aj Rusi potvrdili správu, že turbíny dorazili na Krym. Tvrdia však, že pochádzajú z ruskej produkcie a ruských komponentov, boli kúpené na sekundárnom trhu a Rusmi boli len zmodernizované. Takéto tvrdenie je však jednoznačne v rozpore s tým, čo tvrdí samotný Siemens. V súčasnej situácii sa Nemci snažia zabrániť tomu, aby inštaláciu robila spoločnosť Interautomatika, v ktorej má Siemens 46-percentný podiel. Tá má know-how na inštaláciu a prípadný servis. Siemens takisto potvrdil, že dôležité komponenty pre samotnú inštaláciu neboli a nebudú na Krym dodané. Je teda otázne, či ich Rusi budú vedieť spojazdniť. Avšak, povedzme si úprimne, že ich samotné spustenie nemôže byť neprekonateľnou prekážkou.

Stará známa firma na ruskom trhu

Aktivity Siemensu na ruskom trhu siahajú až do polovice 19. storočia, keď bola firma oficiálne založená. Len pre zaujímavosť, príjmy z činnosti na ruskom trhu dosiahli v minulom roku 1,2 miliardy eur, približne polovicu z toho, čo v roku 2013. Sankcie teda koncern značne poškodzujú. Nie je preto žiadnym prekvapením, že jej top manažment sa viackrát vyslovil za ich zrušenie. Prezident firmy Joe Kaeser bol napríklad jedným z prvých ľudí z podnikateľského prostredia, kto sa s Putinom stretol len mesiac po ruskej anexii Krymu. Na stretnutí jednoznačne potvrdil odhodlanosť koncernu pokračovať v uskutočňovaní projektov na rozvoj infraštruktúry v Rusku. Vyslal tak Rusom jasný signál.

Stretnutie však bolo v Nemecku podrobené veľkej kritike. O problém si koncern koledoval aj v roku 2008. Vtedy musel zaplatiť pokutu vo výške 1,6 miliardy dolárov americkej a nemeckej vláde za nekalé praktiky podplácania vysokých úradníkov pri snahe o získavanie nových kontraktov. Tieto pokuty sa týkali predovšetkým aktivít Siemensu v Rusku.

V celej tejto afére je zrejmých niekoľko skutočností. Turbíny vyrobené v spoločnosti, v ktorej majú Nemci väčšinu, skončili na Kryme, čo je jasným porušením sankčného režimu voči Krymu. Otázka, ktorú si však stojí za to položiť, je, či Nemci, ktorí o ruských problémoch s dostavbou elektrární na Kryme isto vedeli, boli takí naivní, že sa v tomto prípade nechali nachytať alebo slepo verili, že Rusi svoje zmluvné záväzky dodržia.

Siemens sa však dnes snaží demonštrovať, že nemecký koncern má ruky čisté, nakoľko zmluvné podmienky porušili Rusi, čím zároveň stratili dôveryhodnosť obchodného partnera. V tejto hre však ide o oveľa viac. A zrejme to nebude kredibilita ruského Technopromexportu. Politické požehnanie pre takéto dobrodružstvo muselo prísť z úplne najvyšších ruských politických kruhov. Tento prípad je tak skvelým príkladom toho, že Rusi sa pri dosahovaní svojich strategických cieľov nezastavia ani pred porušením pravidiel. Navyše to, že Rusi sú ochotní riskovať prípadné zhoršenie nemecko-ruských vzťahov na najvyššej politickej úrovni či ohrozenie projektu Nord Stream 2 takýmito avantúrami, neveští nič dobré. Ani pre energetickú bezpečnosť strednej Európy to nie je práve pozitívna správa.

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie