Denník N

Spriahli sa proti slovenským športovcom? Nie, trpíte „klamom texaského ostrostrelca“

Foto - ap
Foto – ap

Niekedy nám proste nezahrajú hymnu a vylúčia športovca z pretekov bez toho, aby za tým bolo organizované sprisahanie.

Našim hokejistom na majstrovstvách sveta nezahrali hymnu, futbalistov do 21 rokov na majstrovstvách Európy potopili cudzie tímy, Sagana vylúčili z Tour de France a na chodca Mateja Tótha vymysleli doping.

Náhoda?

Podľa časti ľudí nie. V Európe údajne nedokážu zniesť, že Slovensko statočne bojuje proti prijímaniu utečencov, a tak sa nám z malicherných dôvodov mstia.

V Bruseli na Rybárikovú zabudli?

Ide o nezmysel, ktorý sa dá ľahko vyvrátiť, stačí naň jediné slovo. Rybáriková.

Úspešná tenistka, ktorá práve zažíva svoj životný turnaj, je už v semifinále Wimbledonu. V Bruseli na ňu zabudli?

K tomu si pripočítajte iks ďalších slovenských športovcov, ktorým hymnu zahrali, zo súťaže ich nevylúčili, prípadný doping na nich nevytiahli, a ešte im aj k úspechu na pretekoch pogratulovali.

Vzory a príbehy

Ľudská myseľ má tú vlastnosť, že z neusporiadaného zhluku podnetov neustále vytvára vzory a príbehy aj tam, kde žiadne nie sú.

Ide o veľmi užitočný znak mysle. Ak by sme ho nemali, veľmi ľahko by sa nám mohlo stať, že by nám unikli informácie, ktoré sú pre naše prežitie extrémne dôležité.

Z pohľadu evolúcie je oveľa jednoduchšie párkrát sa pomýliť a byť za hlupáka ako byť mŕtvy.

Ak by náš predok ignoroval napríklad šušťanie v kríku a myslel si, že ide len o náhodný vetrík, ktorému netreba pripisovať žiaden význam, veľmi ľahko by sa jedného dňa mohlo stať, že nepôjde o vietor, ale predátora, ktorý ho zožerie.

Už vidíme, prečo bolo pre našich predkov (ich myseľ sme do určitej miery zdedili) mimoriadne dôležité, aby boli citliví na akékoľvek vonkajšie podnety a videli v nich významy a vzory s účelmi (lev, ktorý ma chce zožrať).

Keď k nám prehovára vesmír

Pre uvedený znak mysle pripisujeme zvláštny význam aj veciam, ktoré sú úplne náhodné, a niekedy si egocentricky myslíme, že k nám cez ne takmer prehovára vesmír.

Hovoríme si, že nejde o náhodu – lebo zasiahol osud či vyššia moc –, keď sme pomysleli na Fera a on v tej chvíli zavolal alebo sa dva dni po sebe pozrieme na hodinky a vždy ukazujú rovnaký čas, či sa narodíme v ten istý deň ako známa celebrita.

Hoci ide len o obyčajné náhody, naša myseľ v nich nájde významy, vytvorí z nich príbeh a našu maličkosť v tejto dráme obsadí do hlavnej roly, aby sme sa mohli cítiť o niečo menej bezvýznamní.

Klam texaského ostrostrelca

Ak prehliadame javy, ktoré nám do príbehu nepasujú, a umelo vyzdvihujeme tie, ktoré nám vyhovujú, dopúšťame sa chyby, ktorá sa volá „klam texaského ostrostrelca“.

Pomenovanie má podľa imaginárneho kovboja, ktorý strieľa do stodoly. Keď bude strieľať dostatočne dlho, stodola bude plná dier. Keď okolo miesta, kde je veľa dier, namaľuje strelec terč, bude to vyzerať, ako keby to so zbraňou dokonale vedel.

„Tým, že namaľoval terč okolo zhluku dier, kovboj udelil umelý poriadok či vzor veci, ktorá bola úplne náhodná,“ vraví David McRaney v knihe You Are Not So Smart (Nie ste takí múdri).

Lincoln a Kennedy

V kapitole, kde sa venuje „klamu texaského ostrostrelca“, uvádza McRaney niekoľko príbehov, ktoré vznikli prehnaným zdôrazňovaním podobností a zľahčovaním rozdielov.

Jedným z nich je ten o amerických prezidentoch Abrahamovi Lincolnovi a Johnovi F. Kennedym. Politici sa stali prezidentmi, keď ich od inaugurácie delilo sto rokov. Obidvaja zomreli násilnou smrťou. Mená ich vrahov pozostávali z troch slov a 15 písmen.

Lincoln i Kennedy zomreli v piatok. Keď ich zavraždili, boli vedľa nich manželky. Lincolna zabili vo Fordovom divadle a Kennedyho vo vozidle značky Ford.

Prezidenti, ktorí po nich nasledovali, mali v oboch prípadoch priezvisko Johnson a narodili sa 100 rokov od seba.

A tak by sme mohli pokračovať. Náhoda? Nepochybne. Existuje totiž množstvo drobností, ktoré oboch prezidentov dokonale rozdeľujú a do ideálneho príbehu nezapadajú. Kennedy bol katolík, Lincol baptista. Kennedyho zabili v Texase, Lincolna v hlavnom meste USA. A tak ďalej.

Nezhody však ignorujeme a sústredíme sa iba na to, čo nám vyhovuje. Iba tak vieme vytvoriť konzistentný príbeh, ktorý už nie je nesúrodým chaosom.

McRaney správne poznamenáva: „Všade vidíme vzory, ale niektoré z nich vytvorila náhoda a nič neznamenajú.“ Je dôležité pripomínať si, že nie všetko, čo nám naša omylná myseľ navráva, je aj skutočné.

Niekedy nám proste nezahrajú hymnu a vylúčia športovca z pretekov bez toho, aby za tým bolo organizované sprisahanie. Také veci sa stávajú a nič ich nespája.

omyly mysle

Teraz najčítanejšie