V nemocniciach by nemusel prevládať iba plast a laminát

Tie koženkové kreslá a lavice pozná každý, kto aspoň raz navštívil slovenskú nemocnicu. Niekde už, našťastie, dožívajú a nahrádzajú ich modernejšie, plastové, tam sa však uvažovanie o tom, aký materiál je vhodný do nemocnice, končí.

Žiadna norma síce nehovorí o tom, že by čakáreň nemohla mať, napríklad, drevený obklad alebo drevené sedadlá, platí však úzus, že všetko sa musí dať umyť a dezinfikovať chemickými čistiacimi prostriedkami.

Mladý architekt Martin Boleš prostredie nemocníc dôverne pozná z vlastnej skúsenosti. Jedna vec je hygiena, druhá je však aj to, ako sa ľudia cítia, keď si v takomto prostredí neraz odsedia dlhý čas. „Poznám aj nemocnice v zahraničí, keď som prišiel sem, zarazilo ma, ako zle to tam pôsobí. Od začiatku som rozmýšľal nad tým, ako by sa to dalo zmeniť. Nie kvôli mne, veď tam chodí množstvo ľudí, a to prostredie naozaj robí s človekom veľa,“ hovorí Martin.

Svoj nápad konzultoval ako doktorand so svojou školiteľkou Veronikou Kotrádyovou, ktorá na Fakulte architektúry STU v Bratislave vedie výskumné a vývojové centrum pre dizajn s ohľadom na človeka. Výsledkom ich spolupráce je nová čakáreň v Národnom onkologickom ústave (NOÚ), vybavená a zariadená prírodným neošetreným drevom, ktoré nielenže dobre vyzerá a pôsobí, ale má aj skvelé vlastnosti, ak ide o hygienu.

Testy potvrdili výhody

„Všetko to trvalo pomerne dlho, na začiatku bol iba nápad, o ktorom sme dlho hovorili v rámci mojej doktorandskej práce. Potom sme oslovili ekonomického riaditeľa nemocnice Tomáša Alschera a bývalého riaditeľa Jozefa Dolinského, ktorým sa to zapáčilo,“ hovorí Martin Boleš.

Z pôvodného plánu premeniť iba jednu časť vestibulu s čakárňou im dokonca navrhli, nech vypracujú projekt pre celý vestibul. Napokon sa síce, najmä pre financie, zrealizovala iba pôvodne zamýšľaná čakáreň, ak by však bol zo strany nemocnice záujem, kedykoľvek sa dá v projekte pokračovať.

Čakáreň s dreveným obkladom a sedením v pavilóne M na Klinike klinickej onkológie bola hotová už vlani v zime, potom však prišli na rad dôležité merania. Tie potvrdili, čo autori návrhu predpokladali – že surové drevo minimalizuje obsah mikroorganizmov a dokonca zlepšuje kvalitu ovzdušia.

„Borovicu, smrekovec a dub sme najprv s mikrobiologičkou Barborou Kaliňákovou z Ústavu biochémie a mikrobiológie FCHPT STU testovali v surovom stave a pri ich rôznych chemických povrchových úpravách. Porovnávali sme ich antibakteriálny účinok so štandardným bielym laminátom. Laboratórne testy, ale aj výskumy priamo z nemocničnej čakárne ukázali, že prírodné drevo sa správa lepšie ako plast alebo sklo. Má antimikróbne účinky, baktérie dokáže likvidovať tým, že im neumožní rozmnožovať sa. V čakárni sa tiež potvrdilo, že ihličnaté drevo čistí ovzdušie od mikroorganizmov aj od VOC – emisií prchavých organických látok. Dokáže ich absorbovať a ďalej neuvoľňovať,“ hovorí Veronika Kotrádyová.

Výsledky meraní z čakárne boli lepšie oproti predošlému stavu aj oproti iným miestam vo vestibule, kde bolo štandardné nemocničné vybavenie. Okrem týchto testov chcú ešte urobiť meranie fyziologických reakcií ľudí na nové zariadenie. „Z laboratórnych testov opäť vieme, že drevo človeka upokojuje a navodzuje mu stav pohody, overiť to chceme aj priamo v zrekonštruovanej časti vestibulu NOÚ, samozrejme, nebudeme obťažovať pacientov, skúsime osloviť iných respondentov,“ hovorí Veronika Kotrádyová.

Máme iba predsudky

Dôvodom, pre ktorý nemocnice či iné verejné priestory drevo nevyužívajú, sú podľa nej iba predsudky a vžité stereotypy. „Práve preto sme chceli ísť do nemocničného prostredia, kde sú nároky na prevádzku a hygienu najviditeľnejšie,“ hovorí.

Dôležitý bod celého projektu je fakt, že drevo, ktoré v nemocnici použili, je v surovom stave, samozrejme, dobre opracované, aby bolo hladké. Ak by naň použili olej, prírodný vosk či klasické syntetické nátery, jeho pozitívny účinok by tým znížili či zničili úplne. „To je práve ten najväčší paradox – ak drevo natriete, myslíte si, že ho lepšie umyjete, ale práve vtedy stratí svoje najlepšie schopnosti.“

Surové drevo sa, prirodzene, špiní. Čistiť ho teda treba, lebo jeho pozitívne účinky sa znižujú aj nánosom špiny. Testami však zistili, že ak sa surové drevo raz za týždeň-dva umyje technickým liehom, je opäť perfektne čisté a funkčné.

V nemocnici tiež riešili otázku protipožiarnych opatrení, aj tam však vraj často dochádza k mylnej predstave, že drevo horí najrýchlejšie. „U nás pre tieto normy nedovoľujeme stavať vyššie drevostavby, ak však porovnáte horľavosť železobetónového nosníka a dreveného, drevo z toho vychádza lepšie,“ hovorí Veronika Kotrádyová.

Vedeckovýskumné centrum BCDlab vedie na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity od roku 2012. Skúsenosti s dizajnom s ohľadom na človeka a jeho výskumom si priviezla z UC Berkeley, kde bola v roku 2006 ako Fulbright štipendistka. „Hnutie Body Conscious Design spája odborníkov z oblasti dizajnu, ale aj ergonómie, neuroergonómie, sociálnych vied aj medicíny. Jeho cieľom je, aby sme najmä prostredie, kde sa zdržiavame dlhodobo, navrhovali tak, aby človeku neškodilo,“ vysvetľuje Kotrádyová.

Témou vzťahu človeka a dreva sa intenzívne začala zaoberať pred šiestimi rokmi počas štipendijného pobytu na inštitúte viedenskej univerzity BOKU, kde je špičkový drevársky výskum. Odtiaľ ho priviezla do bratislavského BCDlab-u na fakulte architektúry, kde sa okrem dreva venujú aj téme interiérového dizajnu ako prostriedku prevencie a liečenia civilizačných ochorení. Na testovaniach spolupracujú s Ústavom biochémie a mikrobiológie aj s Fakultou elektrotechniky a informatiky STU.

Okrem funkcie ide aj o pocit

Jedna čakáreň v rozmernom vestibule sa môže zdať ako zanedbateľná, z pohľadu na podiel architektúry prítomnej v našich nemocniciach, je to však inak. „Je veľmi zvláštne, že nemocnice staviame, ale architektov pri tom zväčša obchádzame a vystačíme si s projektantmi. Tí sú síce potrební, ale určite sa nad budovou nezamýšľajú tak do hĺbky ako architekti,“ hovorí Martin Boleš.

Nedávno sa s tímom StudioPEZ zapojil aj do ojedinelej architektonickej súťaže na novú univerzitnú nemocnicu v Martine. Hoci mala súťaž viacero nedostatkov, i tak bolo podľa neho skvelé, že sa vôbec uskutočnila. „Stačí si pozrieť víťazný návrh, ak by sa ho podarilo zrealizovať, bolo by to super. Tam vidieť, aký je rozdiel, keď nemocnicu navrhnú architekti, ktorí nerozmýšľajú iba nad tým, ako to urobiť čo najlacnejšie podľa noriem, ale ako bude priestor fungovať pre všetkých, ktorí v ňom budú tráviť čas. Napríklad, víťazný návrh ráta uprostred budovy s parkom. Je pritom vedecky dokázané, že ak má pacient výhľad do parku a na zeleň, dĺžka jeho zotavenia sa skracuje,“ hovorí Martin Boleš.

Prečítajte si

Po mŕtvici dokáže pomôcť Michelangelo. Pacientov v Košiciach liečia aj umením

Vedenie Národného onkologického ústavu sa v priebehu realizácie ich projektu menilo, plánujú však osloviť aj nového riaditeľa a skúsiť projekt dokončiť. Medzitým by sa drevo malo dostať aj do košickej fakultnej nemocnice – na Kliniku neonatológie LF UPJŠ a do Detskej fakultnej nemocnice. Konkrétne ide o rekonštrukciu miestnosti na odsávanie materského mlieka. „Naším cieľom je pripraviť príjemnejšie a ľudskejšie prostredie pre mamičky a nepriamo aj pre predčasne narodené deti. Všetko sa to deje hlavne vďaka prednostovi nemocnice, doktorovi Petrovi Krchovi,“ hovorí Veronika Kotrádyová.

„Dizajn našich nemocničných zariadení je v našej spoločnosti hlboko zažitý, asi to treba narúšať práve takýmito malými umeleckými akupunktúrami, aby si ľudia začali klásť otázku – či by to nemohlo byť aj inak,“ hovorí s optimizmom.

„Som presvedčená, že prírodné drevo má schopnosť komunikovať na nevedomej úrovni s človekom. Viem, že to znie ezotericky a zatiaľ to nepotvrdzujú uznávané výskumy, ale myslím, že nejaké prepojenie medzi všetkými živými organizmami vrátane človeka naozaj existuje. Ako keď sa ocitnete v lese a cítite, že akýmsi podvedomým spôsobom s okolitými stromami komunikujete. Je však už otázne, koľko z tejto komunikácie ostáva medzi človekom a stromom v podobe prírodného dreva, ktoré je už zabudované,“ hovorí.

Je to síce nemerateľný efekt, ale tých merateľných je však podľa nej stále dosť v prospech dreva či iných organických materiálov. „Preferencie prírodných materiálov dedíme. Keď sa, napríklad, dívame na prírodný drevený obklad alebo stolový plát, jeho textúra na nás pôsobí príjemne. Nervový systém ju vyhodnocuje ako čosi regeneratívne, nič nové totiž nemusí skúmať, je to čosi, čo dôverne pozná. A rovnako nám vyhovujú aj jeho farba, ktorá síce pôsobí teplo, ale nie horúco a skôr neutrálne, ako aj jeho teplota a tvrdosť dreva na dotyk.“