Denník N

Štátne nehnuteľnosti: čierna diera verejných financií?

Klientske centrum v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Klientske centrum v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát nezverejňuje najzaujímavejšie údaje o svojich nehnuteľnostiach, ktoré by ukázali efektívnosť ich využívania.

Autori sú výskumníci Inštitútu SGI

Napriek tomu, že významnú časť štátneho majetku tvoria nehnuteľnosti, je až zarážajúce, ako málo o nich vieme. Aj keď sa ich hodnota pohybuje rádovo v desiatkach miliónov eur, chýbajú analýzy, ktoré by riešili, akým spôsobom sa s týmto majetkom nakladá. Dokonca donedávna neexistovali ani úplné informácie o tom, čo všetko sa v nehnuteľnom vlastníctve štátu nachádza.

Zbytočné výdavky

Hoci sa na Slovensku pravidelne uskutočňujú vládne audity zamerané na hodnotenie dodržiavania hospodárnosti a účelnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami, v rámci ktorých býva spravidla riešené aj nakladanie s majetkom štátu, nemožno povedať, že by bola táto oblasť riadne zmapovaná. Existuje totiž len málo analýz, ktoré by sa komplexne venovali efektivite hospodárenia štátu s jeho nehnuteľnosťami.

Oblasť vyťaženosti kancelárskych priestorov jednotlivých rozpočtových organizácií bola napríklad naposledy spracovaná v súhrnnej správe ministerstva financií z roku 2007. V tom čase bolo v budovách ministerstva kultúry, ministerstva výstavby aj ministerstva práce v Bratislave na jedného zamestnanca približne 20 m². Na porovnanie, v Bulharsku bol priemer na úrovni 10 metrov štvorcových na zamestnanca a v rámci celej Európy na úrovni 14. Napriek tomu, že ide o staršie dáta, jasne poukazujú na aj v súčasnosti bežný jav – nedostatočné využívanie kapacít vlastných budov. O to nezmyselnejšie potom vyznieva fakt, že si štát (často nevýhodne) prenajíma ďalšie priestory.

Známym príkladom je prenájom takmer prázdnej štvorpodlažnej budovy o výmere 8 771 m² v rozpadnutom areáli bývalej textilky pri výpadovke z Liptovského Mikuláša. Štát súhlasil s nájmom do roku 2057 s opciou na ďalších 16 rokov vo výške 89 487 eur mesačne. Zaviazal sa tak platiť 9,9 eura za štvorcový meter mesačne, čím sa trojnásobne prekračovali obvyklé ceny v lokalite.

Pri prenájme priestorov sa v médiách často poukazuje aj na politické väzby v pozadí. Tesne pred voľbami v marci 2010 si napríklad ministerstvo práce pod vedením Viery Tomanovej na základe priameho oslovenia prenajalo kancelárske priestory od brata bratislavského mestského poslanca za Smer-SD Martina Borguľu. V priebehu troch rokov boli tieto kancelárie takmer nepretržite prázdne, no z verejných financií ubudlo vyše 900-tisíc eur. O tom, že nejde o úplne nevšedný postup, svedčí aj fakt, že štát uzavrel zmluvy na prenájom nehnuteľností aj od ďalších ľudí s väzbami na Smer-SD, ale aj na SDKÚ či SNS.

Ďalšie formy plytvania súvisia so samotnou správou a údržbou nehnuteľností. Mnoho z nich je totiž energeticky neefektívnych a namiesto zváženia ich odpredaja sa automaticky investuje do ich finančne veľmi náročných rekonštrukcií. Energetická náročnosť je pritom súčasťou širšieho problému s celkovým technickým stavom nehnuteľností. Napríklad ministerstvo hospodárstva sídli v budove, ktorá sa za posledných 50 rokov prakticky nezmenila, nevynímajúc prítomnosť azbestových častí. Situáciu začalo riešiť až minulý rok, hoci je nehnuteľnosť dlhodobo na pokraji havarijného stavu.

Chýbajúci prehľad

Ako to už býva, uvedené trendy súvisia predovšetkým s netransparentnosťou a rozdrobenosťou spravovania majetku štátu. Slovenská republika nemá jedného správcu nehnuteľností vo vlastníctve štátu či budov ústredných orgánov štátnej správy. Navyše, donedávna neexistovala ani len jednotná evidencia majetku, ktorá by podliehala kontrole ústredným orgánom a verejnosťou.

Posunom vpred je novela zákona o správe majetku štátu z roku 2014. Tou sa v praxi umožnila centralizácia správy nehnuteľného majetku štátu v rámci jednotlivých rezortov. Ministerstvám sa dala možnosť previesť správu nehnuteľností spadajúcich pod daný rezort od veľkého množstva podriadených subjektov priamo na seba alebo poverenú štátnu rozpočtovú organizáciu. Zároveň vznikla Centrálna evidencia majetku (CEM). Ide o verejne prístupnú databázu vypĺňanú jednotlivými správcami, v ktorej sa evidujú nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ako aj nehnuteľnosti vo vlastníctve iných vlastníkov, ktoré užívajú štátne rozpočtové a príspevkové organizácie alebo štátne fondy.

Prostredníctvom CEM sa dajú zistiť základné informácie o type nehnuteľnosti, adrese, výmere či iných užívateľoch. V súčasnosti napríklad vieme, že všetky ministerstvá majú priamo vo svojej správe 2121 stavieb, pričom až 94 percent spravuje ministerstvo vnútra. Rovnako sa ukazuje, že viac ako pätinu zo všetkých stavieb tvoria garáže a takmer 18 percent administratívne budovy.

Zaujímavosťou je, že najviac stavieb, ktoré spravujú ministerstvá, sa nachádza v samosprávach Malacky a Košice-Staré Mesto a až potom nasleduje Bratislava – Nové Mesto, Nitra, Pezinok či Humenné. Rovnako púta pozornosť fakt, že pri ministerstve zdravotníctva je jedna z dvoch uvedených nehnuteľností v správe rezortu užívaná hlavne treťou osobou a napríklad pri ministerstve pôdohospodárstva a ministerstve zahraničných vecí je takýto stav pri viac ako tretine stavieb.

Najzaujímavejšie údaje však v CEM nie sú. Chýbajú napríklad dáta o počte pracovníkov rezortov užívajúcich priestor (teda ukazovateľ vyťaženosti) a tiež iné zásadné indikátory umožňujúce zistiť, nakoľko sa ministerstvami spravované budovy užívajú efektívne a hospodárne. CEM rovnako nezobrazuje ceny nájmov platených tretími stranami využívajúcimi štátne nehnuteľnosti. Pri zbere dát sme navyše narazili na to, že evidencia majetku sa javí byť neúplná. CEM k ministerstvu kultúry nezobrazuje žiaden záznam, no samotné ministerstvo nám v odpovedi na infožiadosť sprístupnilo informácie, podľa ktorých má v správe 8 nehnuteľností. V registri zmlúv sme taktiež objavili prenájom priestorov v budove ministerstva hospodárstva tretej osobe, ktorá v CEM nie je k danej nehnuteľnosti uvádzaná ako užívateľ.

V minulosti sa viackrát ukázalo, že netransparentnosť vo vlastníctve nehnuteľností, ako aj v ich využívaní a prenajímaní, vytvára priestor na plytvanie s verejnými prostriedkami. Považujeme preto za nevyhnutné vypracovať detailnú analýzu spravovania nehnuteľností vybranými ministerstvami a spôsobu výberu a zazmluvňovania nových priestorov prenajímaných od tretích osôb. Sme presvedčení, že rozdrobenosť správy majetku, nedostatok presných informácií o nehnuteľnostiach, ako aj o tom, ako sa s nimi nakladá, vedú k neefektívnemu spravovaniu verejných zdrojov a často aj pochybným obchodným vzťahom. Inštitút SGI o téme čoskoro prinesie viac informácií.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie