štvrtok

Vedu a výskum čakajú na Slovensku ťažké časy, aj vďaka vám, páni rektori

V predchádzajúcej, rovnako škandalóznej výzve za 300 miliónov (PVVC) len pred mesiacom popodpisovali rektori mnohomiliónové partnerské zmluvy s firmami, ktoré v živote o výskum ani len nezavadili.

Rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta a rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. Foto – TASR/N

Autor je vedec

Slovenskí rektori a predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) odistili rozbušku obrysmi pripomínajúcu nástenkový tender, ktorý kedysi tak neslávne obohatil slovenské národné tradície.

Aj tentoraz ide o nálož s potenciálom atómovej bomby a až čas ukáže, aká tolerantná bude Európska komisia a hlavne akí zhovievaví sa ukážu európski daňoví poplatníci k brachiálnej premene stoviek miliónov eur na výskumné projekty slovenského typu, o akých sa nemeckým či anglickým výskumníkom ani nesníva. My zainteresovaní tušíme ťažké seizmické otrasy.

Výzvy za 300 miliónov eur

Ministerstvo školstva a jemu podriadená Výskumná agentúra vyhlásili ešte minulý rok dve eurofondové výzvy, v skratke nazývané PVVC a DSV, každú s alokáciou zhruba 300 miliónov eur.

V domácej komunite vedcov, výskumníkov, akademikov i inovátorov si dlho nikto netrúfal zahrávať sa s nebezpečnými ľuďmi motajúcimi sa okolo tohto astronomického balíka peňazí, a preto akcia rektorov bola pre nás veľkým vykúpením.

Od nich by to nikto nečakal, pretože to boli aj oni, kto celú dekádu pomáhal budovať systém, s ktorým sa znenazdajky rozhodli zatočiť, no evidentne sa im to vymklo z rúk a nečudo, že sa k celej záležitosti nateraz nechcú vyjadrovať.

Obdiv si nezaslúžia

Za vynesenie tých obludností na svetlo sveta patrí im a Denníku N vďaka, no rektori si obdiv určite nezaslúžia, ba práve naopak.

Ak sú medializované informácie o obsahu listu adresovaného ministrovi školstva pravdivé, tak potom rektori preukázali svojím písaním miernu dezorientovanosť. Za škandalózne označili skutočnosť, že 300 miliónov z výzvy DSV dostali firmy a nie oni, akademici.

Tieto peniaze pochádzajú z drvivej väčšiny z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a ten je okrem iného určený na zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Podrobné zameranie pomoci si možno prečítať tu, nie je tam ani zmienka o univerzitách či akadémiách a jednoducho z danej výzvy im nevyplývajú žiadne špeciálne privilégiá.

Pri avizovanej návšteve u ministra im ministerskí úradníci vysvetlia, že podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Európskej rady sa musia postaviť do radu, tak ako všetci ostatní.

Pre rozvoj modernej spoločnosti je univerzitný výskum absolútne kľúčový, ale z vôle Európskej komisie sú pravidlá tejto konkrétnej výzvy nastavené inak, ako by si to oni predstavovali.

Zmluvy s pochybnými firmami

Rektori majú absolútnu pravdu, keď hovoria o „korupcii a netransparentnosti“, no nezaškodí si pripomenúť, čo robili dosiaľ. V predchádzajúcej, rovnako škandalóznej výzve za 300 miliónov (PVVC) len pred mesiacom popodpisovali mnohomiliónové partnerské zmluvy s firmami, ktoré v živote o výskum ani len nezavadili, sídlia v petržalských panelákoch, niektoré nemajú zrejme ani len zamestnanca na plný úväzok a menovať by sa dali ďalšie zvrátenosti, ktoré by zaplnili viaceré zakladače.

Tu im neprekážajú už zazmluvnené milióny, tu im neprekážal úplne rovnaký rozhodovací proces s rovnakými aktérmi, tu sa nezdráhali legitimizovať pokútne firmy, tu im nerobilo problém, že vyhodnocovanie trvalo 11 mesiacov, a pritom na precitnutie potrebovali len čosi vyše mesiaca, teda čas, ktorý delil zverejnenie výsledkov dvoch spomínaných výziev.

Podporujú pokútne praktiky

Takto rádioaktívne zmluvy by v civilizovanom svete alebo, ak chcete, v prvoligovej Európe viedli k okamžitej abdikácii. Tie zmluvy hrubo pošliapavajú akademickú etiku, vysmievajú sa tisíckam slušných výskumníkov, vysielajú signál, že odbornosť je nepotrebná, netreba žiadne citácie, publikácie, referencie, patenty, netreba preukázať vlastne nič, čo s vedeckovýskumnou prácou súvisí.

Podporujú tým zhubné bujnenie pokútnych spoluprác a v očiach zahraničia dehonestujú všetkých absolventov. V sebavedomejších krajinách by študenti už dávno dohnali podobné magnificencie k rezignácii, aby sa raz nemuseli obávať, že pri gúglení mena ich univerzity môže na potenciálneho zamestnávateľa vyskočiť z prehliadača Európsky úrad pre boj s podvodmi (OLAF).

Nemá ani webovú stránku

Zaujímavé je aj to, ako rektori lobujú za svoje projekty. Verejnosť asi najviac pobúril príklad nepriznania miliónov pre projekt personalizovanej medicíny vybraných zhubných nádorových ochorení a jej vplyv na kvalitu života z dielne Univerzity Komenského. Nepochybne šľachetný cieľ, no pri hlbšom bádaní zistíme metastázy.

Partnermi a prijímateľmi financií predmetného projektu sú totiž aj firmy, ktoré nemajú ani webovú stránku, v databázach odbornej literatúry o nich nie je jediná zmienka, verejne nie je dostupný žiaden výskumný či nebodaj vedecký výstup.

V domácej vedeckej komunite, kde sa všetci aktéri dobre poznajú, o nich nikto nič nepočul a podľa zverejnených hospodárskych výsledkov sú ich dlhodobé zisky na úrovni menej ako tritisíc eur, teda stoja v hrubom nepomere k desiatkam miliónov, na ktoré si brúsia zuby.

Podľa obchodného registra sa jedna z nich len pár mesiacov pred podaním projektu odhodlala, že popri prenájme nehnuteľností, lízingovej a reklamnej činnosti ide vykonávať i vedu a výskum a dokonca ide pri menej ako 15- tisícových ročných tržbách zadávať klinické skúšanie liečiv, teda biznis, ktorý vyžaduje aj v afrických krajinách nemalé milióny.

Po rokoch živorenia si táto „firma“ rozhodla prilepšiť výskumom rakoviny a Univerzita Komenského konečne našla partnera, s ktorým má Slovensko šancu siahnuť na Nobelovu cenu.

Druhá firma nemá podľa účtovnej uzávierky ani jedného plateného zamestnanca a konateľ má asi len vysokú školu života. Toto bude pravdepodobne tá „výskumná špička“, o ktorej píšu rektori ministrovi.

Teraz už bez irónie, náramne sa to ponáša na schránkové firmy z nástenkového tendra.

V civilizovanej krajine západného typu by 40-miliónový projekt nemal pri takomto obsadení najmenšiu šancu. Dalo by sa dokonca špekulovať, či pretláčaním takýchto podozrivých partnerstiev sa nesledujú aj iné ako výskumno-vývojové ciele.

Eurofondové hriechy

Výpočet eurofondových hriechov, ku ktorým sa univerzity za posledné roky znížili, bude zrejme dlhší, v budúcnosti bude veľa závisieť od kontroly verejného obstarávania a od citlivosti dozimetrov európskych úradníkov.

Nespochybniteľným faktom je, že vyhodnocovanie spomenutých výziev bolo slovami prebudivších sa rektorov „nekorektné a netransparentné“ a ministerstvu školstva a Výskumnej agentúre neostáva nič iné, iba výsledky obidvoch výziev prehodnotiť.

V opačnom prípade hrozí, že sa Slovensko do vysnívanej prvej ligy len tak ľahko nedostane, tie dve miliardy určené pre výskum a inovácie tak rýchlo z EÚ na Slovensko nepotečú a 600 miliónov zaplatíme z vlastných daní.

Riadiaci orgán je povinný oznámiť do Bruselu Generálnemu riaditeľstvu pre regionálnu a mestskú politiku všetky podozrenia z nezrovnalostí a minister by si ešte na záver svojej nešťastnej misie mohol splniť aspoň túto oznamovaciu povinnosť.

Kontakt získa na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku, stačí, keď im prepošle z listu rektorov pasáž o „korupcii a netransparentnosti“ a priloží výpis citácií, výskumných publikácií, patentov a inovácií inkriminovaných firiem.

Eurofondy v školstve

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |