Denník N

S vaničkou vylievame aj ľudské práva

O čom hovoríme, keď hovoríme o Istanbulskom dohovore.

V stredu vyšlo najavo, že Slovenská republika zrejme nie je vôbec ochotná ratifikovať Istanbulský dohovor, ktorý podpísala roku 2011. Signály, že Slovensko je sto rokov za opicami, nie sú nič mimoriadne, ale toto odmietnutie je hlasný oznam, že tam chceme aj ostať.

Neochota prijať „aj množstvo dobrých vecí“, povedzme záväzky smerované na ochranu všetkých obetí pred ďalšími násilnými činmi, neznamená, že konzervatívci si chcú nechať priestor na otĺkanie žien, ale niečo rovnako zlé: že im je táto agenda ľahostajná. Ani sa netvária, že ochranu pred násilím vôbec treba riešiť, iba možno podľa nich inak. Nevnímajú to. Podľa nich „je dnes boj proti násiliu na ženách dostatočný a Istanbulský dohovor nám netreba“.

A to jednoducho nie je pravda. Je možné, že sa situácia od roku 2011 zlepšila a preškolilo sa množstvo sudcov, policajtov a zdravotníkov, ale to nás nemôže uspokojiť, kým u nás nemá každá jedna obeť istotu, že sa s ňou bude zaobchádzať ako s človekom. Ratifikácia dohovoru by nás nútila prijať početné záväzky na zmenu legislatívy týmto smerom, ale to sú všetko kroky, ktoré nerobíme ani z vlastnej iniciatívy, ani z cudzej. Vyfabulované pseudoproblémy ako tehotenstvo mužov a rozdiel medzi rodom a pohlavím sú očividne dôležitejšie ako problémy reálne.

Keby sme to, čo je múdre, spravodlivé, civilizované, tie „dobré veci…“, mali vôľu zaviesť len tak, sami od seba, lebo sa patrí v roku 2017 nepristupovať k ľuďom ako k otrokom, ako k právom uznaným menejcenným bytostiam, súčasná debata o Istanbulskom dohovore by mohla neškodne prebiehať hoci do skonania sveta.

Možno sa muž, čo „bude tehotný“, sám obáva vlastnej dávnej myšlienky, že nesmie o tom rozhodovať, ani keby bol znásilnený, ale že nás práve toto vyruší pri bazálnej ochrane obetí násilia, znie ako kapitolka z denného snívania feudálneho pána, ktorému chcú zatrhnúť právo prvej noci.

Kto vraví, že boj proti násiliu na ženách je dnes dostatočný, nemá záujem pracovať na tom, aby obete sexuálneho a domáceho násilia na Slovensku nedostávali nepatričné otázky, aby boli chránené pred páchateľmi, aby dostali pomoc, aby nevznikali judikáty, kde sa agresor po brutálnej domácej mláťačke vykúpi zmierom (a pošle odpustky komuže? Slovenskej pospolitosti – to len keby ste mali pocit, že v životoch obetí je málo srandy). Konkrétne takýto zmier by už nebol možný vďaka článku 48 Istanbulského dohovoru.

Ak nechcú konzervatívci so starosťou o tehotných mužov a rody dostať definitívne nálepku ignorantov, čo sa týka akéhokoľvek násilia, mali by rýchlo zabudnúť na svoje fantazmagórie a začať sa venovať pomoci blížnemu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Istanbulský dohovor

Komentáre

Teraz najčítanejšie