Denník N

Bikiny, burkiny a pivné bruchá

Dlho som si myslel, že keď našinci začali cestovať do všetkých možných kútov planéty, že niečo z toho sveta nasajú. Po rokoch som zmierený s tým, že nie.

Niekedy na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia v jednej odľahlej tureckej dedine na Anatolskej plošine vyšla z kúpeľov skupina českých a slovenských žien. Muži boli zvedaví, čože sa vo vnútri odohrávalo, a ženy sa trochu hanbili rozprávať. Žeby kultúrny šok, hovorili sme múdro nad čajom. Bolo to tak. Moslimky zaskočili turistky tým, že boli hladko oholené. Úplne všade. Na rozdiel od Európaniek, ktoré sa náhle ocitli v kultúrnej defenzíve. Jasné, je to dávno, to si na Slovensku aj v Česku depilácia ešte len razila cestu a výrobcovia dámskych žiletiek na tučné časy ešte čakali. Prečo však o tom píšem?

V Česku už sa pár dní šíri „kauza“ niekoľkých moslimiek, ktoré sa vykúpali v celotelových plavkách (burkiny) v akvaparku pri Prahe. Za tento smrteľný hriech to schytali od kritikov oveľa viac než kdejaký násilník. Odporcovia sa síce vyhovárajú na hygienu, že sa plavkyne pred kúpeľom určite neumývajú a z plaviek padá do vody veľa špiny. Z týchto pseudoargumentov však na kilometre ďaleko cítiť tradičný rasizmus a odpor ku všetkému cudziemu, moslimskému obzvlášť. Hneď som si spomenul na turecké vidiečanky, ako zahanbili naše ženy.

Spomenul som si na indické pláže v Bengálskom zálive, na ktoré domorodé ženy nevkročia inak ako v pestrom sárí. Spomenul som si na Číňanky, ktoré do Žltého mora vstupovali zásadne oblečené a so slnečníkom v ruke. Ženy zahalené v kúpacích úboroch bývali bežné aj v našich končinách, ale nejako sa vplyvom emancipácie začali postupne odhaľovať a dnes im stačí niekoľko povrázkov a kúskov látky omotaných šikovne okolo tela. Niekedy je to aj pekný pohľad.

Dlho som si myslel, že keď našinci začali cestovať do všetkých možných kútov planéty, že niečo z toho sveta nasajú a privezú si okrem rôznych čačiek aj nejakú skúsenosť. Po rokoch som zmierený s tým, že nie. Našinec najčastejšie okupuje sterilné hotely, oddelené od miestnej reality betónovou stenou, a plotom obohnané pláže, ktoré sú si podobné ako vajce vajcu, nech už ležia v akejkoľvek krajine. Doma potom rozpráva o vyjedených švédskych stoloch, podivnom animačnom programe a lenivej obsluhe.

Mimochodom, Česi ani Slováci by veľmi nepochodili v japonských kúpeľoch. Nesmie v nich byť vidno tetovanie. A neviem, ako by sa páčili toalety. Tam sa môže len v požičaných erárnych prezuvkách, vlastné nie sú povolené. Čo niekomu pripadá nehygienické, to je inde vzor čistoty.

Nedávno som však čítal o Chorvátoch, ktorí tiež začali zakazovať. Nie burkiny, ale bikiny. Asi ich už prestali baviť turistky, ktoré v sporých plavkách vyrážajú ďaleko od pláží, a tak im vydali stopku. Po meste len oblečené. To isté sa týka pivných brúch. Na korzo iba v tričku.

Teraz najčítanejšie