Denník N

Za zmenu klímy zodpovedá stovka spoločností, môžu za 71 percent svetových emisií

Foto - flickr/Matt Jones
Foto – flickr/Matt Jones

Relatívne malý počet spoločností zodpovedá za väčšinu všetkých svetových emisií skleníkových plynov za posledné tri desaťročia. Polovicu priemyslových emisií dokonca produkuje len 25 firiem.

Rozhodujúcu rolu v znečisťovaní ovzdušia od roku 1988 hrá len stovka spoločností, píše sa v správe analytickej organizácie Carbon Disclosure Project (CDP) v spolupráci s Inštitútom pre klimatické zmeny.

Vytvárajú spolu celkom 71 percent všetkých emisií skleníkových plynov.

Na rozdiel od zaužívaného merania skleníkových plynov na národnej úrovni sa výskumníci v štúdii zamerali na producentov fosílnych palív.

Autori vychádzali z databáz verejne dostupných údajov o emisiách. Cieľom ich správy je upozorniť, akú rolu by mohli tieto spoločnosti a ich investori zohrávať pri riešení klimatickej zmeny.

Výsledky výskumu ukazujú na relatívne malú skupinu výrobcov, ktorí držia vo svojich rukách pomyselný kľúč k systémovým zmenám emisií uhlíka.

Najväčšími globálnymi znečisťovateľmi sú za posledných takmer tridsať rokov zo súkromných spoločností americkí ExxonMobil a Chevron, holandský Shell či britský BP.

Zo štátom podporovaných spoločností je to napríklad ruský Gazprom, saudskoarabská Saudi Aramco, a čínsky uhoľný priemysel, ktorý sa dostáva do úplného čela rebríčka emisií skleníkových plynov.

Transparentné systémové zmeny

,,Naším cieľom nie je podniky menovať a strápniť, ale vniesť do problému transparentnosť a upozorniť na tú mimoriadnu skutočnosť, že rozhodujúcu rolu v znečisťovaní ovzdušia hrá len stovka subjektov,“ uviedol Pedro Faria, jeden z tvorcov projektu, podľa ktorého by pri riešení problematiky mali spoločnosti niesť svoj podiel zodpovednosti. 

Riaditeľ americkej environmentálnej organizácie Sierra Club Michael Brune poukazuje na spoločnosti ako Facebook či Google, ktoré sa zaviazali, že prejdú na obnoviteľné zdroje energie, informuje britský Guardian.

Investície do fosílnych palív budú podľa Bruna v priebehu času čoraz rizikovejšie.

Niektoré zo spoločností začínajú investovať do čistých energií či do spracovania a ukladania uhlíka.

„Nulové emisie“, jeden z amerických protestov proti fosílnym palivám. Foto – flickr/Joe Brusky

Koalícia viacerých mimovládnych organizácií zdôrazňuje, že podpora fosílneho priemyslu dostáva z verejných financií stále štyrikrát viac peňazí než obnoviteľné energie, píše sa v správe k nedávnemu samitu G20 v Hamburgu.

Ročne krajiny dotujú fosílny priemysel v priemere viac ako 60 miliardami eur, pričom na obnoviteľné zdroje energie vyčlenia približne 16 miliárd eur.

Z analýzy vyplýva, že napríklad Rusko a Argentína nedávajú zo štátneho rozpočtu ani cent na podporu financovania zelenej energie. No viac ako miliardu eur dávajú do fosílnych palív.

Práve pre samit G20 prišlo do Hamburgu približne stotisíc aktivistov a aktivistiek z celého sveta. Demonštranti volali po sociálnej a environmentálnej spravodlivosti.

Nespravodlivé prerozdelenie

„Štúdia potvrdzuje skutočnosť, že úžitok z kolektívneho bohatstva je v spoločnosti veľmi nerovnomerne rozdelený,“ povedal pre Denník N Alexander Ač z Ústavu výskumu globálnej zmeny českej Akadémie vied.

Spoločnosti hrajú v riadení klimatických zmien obrovskú rolu, no medzi ich riešením je veľké napätie. Na jednej strane je podľa správy ziskovosť firiem v krátkom čase a na druhej strane čoraz naliehavejšia potreba znížiť emisie vo svete s dlhodobou perspektívou pre ďalšie generácie.

Protestujú proti ťažbe uhlia. Foto – Limity jsme my

Pre globálne a národné rozdiely nie je možné rozdeliť klimatickú zodpovednosť rovnomerne medzi 7,5 miliardy ľudí na celom svete.

Podľa Ača nie je prekvapivé, že len niekoľko desiatok spoločností zodpovedá za väčšinu vyťažených fosílnych zdrojov, rovnako tiež, že za väčšinu emisií je zodpovedný len malý zlomok najbohatších ľudí sveta.

Ekologicky priaznivá individuálna spotreba má podľa Ača význam aj napriek tomu, že ako taká nedokáže ovplyvniť globálne trendy, pretože sa týka len úzkej skupiny ľudí.

Na druhej strane sa však nachádza len dvadsaťpäť firiem, ktoré môžu za viac ako polovicu priemyselných emisií. Ako hovorí aj Ač, bez dopytu spotrebiteľov by neexistovali ani korporácie, ktoré navzájom ovplyvňujú svoje správanie a predstavujú podľa neho „spojené nádoby“.

Sústredenie sa na individuálne zmeny potom odsúva diskusiu o odklone fosílnych palív k recyklovaniu plastových fliaš či úsporným žiarovkám, čím sa depolitizuje ekologická problematika klimatických zmien.

Záťaž na živé ekosystémy

Ak budú tieto spoločnosti aj naďalej pokračovať v ťažbe fosílnych palív rovnakým tempom ako medzi rokmi 1988 a 2017, v nasledujúcich tridsiatich rokoch môžeme vo svete očakávať nárast priemernej teploty až o 4 stupne.

Pritom iba dvojstupňový nárast povedie podľa vedcov k vlne horúčav, obrovským suchám či, naopak, záplavám, ale aj k zániku rastlinných a živočíšnych druhov.

Len nedávno zverejnená štúdia vedcov z americkej Stanfordovej univerzity a Mexickej národnej autonómnej univerzity hovorí o aktuálnom, mimoriadne vážnom úbytku živočíšnych druhov, v prípade ktorých sa už začalo šieste veľké vymieranie.

„Výsledná biologická devastácia bude mať, samozrejme, vážne ekologické, sociálne aj ekonomické dôsledky,“ píše sa v štúdii.

Podľa výskumníkov je dôležité, aby ľudstvo v globálnom meradle znížilo svoju spotrebu, pretože ňou kladie enormnú záťaž na živé ekosystémy, od ktorých je samotné ľudské prežitie závislé.

Zdroj: guardian

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Technológie

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie