Denník N

Lekár: Delenie na „mäkké“ a „tvrdé“ drogy je zavádzajúce, podľa škodlivosti by bol alkohol ešte horší ako heroín

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

„Predstava, že nájdem zmysel života po tom, čo užijem chemickú látku alebo drogu, je zjednodušujúcim a instantným riešením. Ak je život človeka vyplnený prázdnom, nič v ňom nevynikne ani po užití látky,“ vraví lekár Michal Turček.

Delenie na mäkké a tvrdé drogy sa intuitívne ponúka, používajú ho laici, médiá i odborná verejnosť.

No ako upozorňuje psychiater Michal Turček z Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava a jeho tím v novej štúdii, ide o vágne termíny, ktoré aj vedci používajú neuvážene, a mali by sme sa im celkom vyhnúť.

Pozoruhodný článok, ktorý si všimli aj v zahraničí, mapoval, ako vedci narábajú s termínmi mäkké a tvrdé drogy. Vyšiel koncom júna v karentovanom časopise The American Journal of Drug and Alcohol Abuse.

Zavádzajúce delenie

„Zoradiť látky od mäkkých po tvrdé sa nedá. Také delenie by bolo zavádzajúce. Jedna a tá istá látka môže byť z jedného pohľadu mäkká a z iného tvrdá,“ vysvetľuje pre Denník N Turček.

Vedci sa pozreli do databáz PubMed a Scopus a našli v nich 132 recenzovaných článkov, ktoré sa medzi rokmi 2011 až 2015 zaoberali problematikou „mäkkých“ a „tvrdých“ drog.

Turček nám vysvetlil, že diagnostické manuály v Európe ani Spojených štátoch nijakým spôsobom nedefinujú, čo sú „ľahké“ a „tvrdé“ drogy. Ak vedci takéto výrazy používajú, sú odkázaní iba na svoje intuície.

Alkohol

Turček a jeho tím napríklad zistili, že na ich zozname skúmaných článkov sa alkohol spomínal v 45 z nich. V 42 prípadoch bol alkohol zaradený medzi „ľahké drogy“ a v troch medzi „tvrdé“.

Také delenie považuje Turček za vyložene zavádzajúce. „Vezmite si ako kritérium tvrdosti nejakej látky škodlivosť. Alkohol je spojený s obrovskými škodami na zdraví, telesnom i psychickom. Vytvára škody akútne, napríklad keď nabúram v opitosti auto, ale aj dlhodobé, ako je cirhóza pečene alebo alkoholová demencia,“ vraví psychiater.

Lekár pokračuje: „Potom sú tu škody sociálne, ako rozvody, a ekonomické. Ľudia závislí od alkoholu nie sú v práci takí výkonní a proti intoxikovaným občanom musí často zasahovať polícia a záchranné zložky.“

V tomto konkrétnom ohľade škodlivosti je na tom alkohol ešte horšie ako heroín, vraví Turček, takže je ešte „tvrdšou“ drogou.

Foto – Fotolia

Závislý musí abstinovať

Psychiater vraví, že by bolo lepšie, ak by ľudia nepili alkohol vôbec. „Na druhej strane, ak by som ľuďom, ktorí pijú alkohol spoločensky, a nie rizikovo, hovoril, aby vôbec nepili, mohlo by sa to proti nim obrátiť, lebo by naschvál začali piť viac. V rovine bežného konzumu dávam základnú radu, a to nedosiahnuť opitosť.“

Odborníka sme sa opýtali, či ľudia, ktorí sa liečia zo závislosti od alkoholu, musia do konca života úplne abstinovať, alebo nie je problém, ak si raz za čas spoločensky vypijú.

„Sme toho názoru, že užívanie alkoholu u človeka, ktorý abstinuje, lebo je závislý, je vždy rizikom. Je to hranie sa so zápalkami, lebo nevieme, ako to dopadne. Závislosť nevieme vyliečiť, vieme liečiť iba jej príznaky. Preto je základná rada smerovať k abstinencii. Z pohľadu kvality života je abstinencia prostriedok ku kvalitnému životu.“

Psychiater nám vysvetlil, ako vzniká závislosť. „Niekto môže byť napríklad úzkostným človekom, ktorý nerád vystupuje na verejnosti. Ale má také povolanie, že musí. Zistí, že ak si vypije, vystupuje sa mu ľahšie. Takto odstráni symptóm. Ak to robí opakovane, na látku sa vytvára tolerancia, a musí si dať viac. Človek sa ocitá v bludnom kruhu.“

Delenie vedie k podceňovaniu niektorých drog

Psychiater vyjadril obavu, že ak sa látky klasifikujú ako „mäkké“ a „tvrdé“, zvádza to k podceňovaniu, že „mäkké“ drogy – ľudia tam bežne radia aj alkohol – nie sú také nebezpečné.

„Uvedené termíny majú hlavne emocionálny obsah a hovoria, že čo je mäkké, nie je také zlé ako to, čo je tvrdé. Lenže v skutočnosti neexistuje žiadna zhoda na tom, aká látka je mäkká a tvrdá.“

Imrich Šteliar, vedúci Národného monitorovacieho centra pre drogy, s psychiatrom Turčekom súhlasí, že mäkké a tvrdé drogy sú nepresné termíny a že by sme sa im mali celkom vyhnúť.

„Nielenže používaním týchto termínov vzniká predstava, že existuje aj kategória ‚menej škodlivých‘ drog (‚mäkké‘), čím sa narúša koncept drog ako všeobecne zdraviu škodlivých a spoločensky nežiaducich látok. Závislosti majú spoločný neurobiologicko-psychologický základ, a z tohto pohľadu nielen všeobecná prevencia, ale ani liečba nemôžu robiť rozdiel v prístupoch medzi jednotlivými typmi drog,“ konštatuje Šteliar.

Kanabis

Psychiater Turček vysvetľuje, že ak sa zbavíme pojmov „mäkké“ a „tvrdé“ drogy, budeme látky posudzovať podľa konkrétnych kritérií, ako je škodlivosť, adiktívny potenciál (aká je pravdepodobnosť, že sa stanem závislým, ak budem látku používať istý čas), odvykací stav (aký nepríjemný je stav, ak látku prestanem používať), letálna dávka (zdravie ohrozujúca dávka) či schopnosť abstinovať.

V novej štúdii slovenskí vedci zistili, že väčšina skúmaných článkov považovala kanabis za „mäkkú“ drogu. Turček si však myslí, že ide o látku, ktorá je, ako vraví, „podceňovaná“. „Kto si dá filter, keď fajčí marihuanu? Rakovinotvorné látky sa tak nezachytávajú. Z tohto pohľadu je marihuana oveľa škodlivejšia ako fajčenie tabaku, lebo je pri nej vyššie riziko rozvoja rakoviny,“ hovorí lekár.

Turček varuje, že psychologická závislosť od marihuany je „pomerne silná“, a dodáva: „Sú ľudia, pri ktorých sa v dôsledku užívania marihuany rozvinú ťažké psychické poruchy, napríklad psychózy.“

Medicínska konopa. Foto – Fotolia

Užívanie kanabisu na Slovensku

Imrich Šteliar z Národného monitorovacieho centra pre drogy pre Denník N povedal, že „na Slovensku je kanabis (marihuana, ale aj hašiš) najčastejšie sa vyskytujúcou nezákonnou drogou (treťou sledovanou ‚drogou‘, čo do rozšírenia v populácii, po alkohole a tabaku). Niekedy v živote ju podľa našich prieskumov z roku 2015 skúsilo okolo 15 percent populácie vo veku 15 až 64 rokov“.

„Ročná prevalencia (t. j. priznania respondentov užitia kanabisu za 12 mesiacov pred prieskumom) je v tej istej vzorke populácie 4,3 percenta, ale už keď vezmeme populáciu takzvaných „mladých dospelých“ (od 15 do 34 rokov, pozn. red.), tak v tejto je ročná prevalencia viac než dvojnásobná, na úrovni 9,3 percenta, s pomerom dievčat/žien a chlapcov/mužov asi 1:3.“

Drogy sú zjednodušujúce riešenie

Výskumy ukazujú, hovorí psychiater Turček, že existuje určité poradie, v akom sa objavuje užívanie látok. „Ľudia, ktorí užívajú ilegálne látky typu heroín a pervitín, spravidla začínali s alkoholom a tabakom, potom pokračovali spravidla cez marihuanu alebo dnes extázu.“

Neurovedec Sam Harris v roku 2011 napísal, že „všetko, čo robíme, robíme s cieľom zmeny stavu nášho vedomia“. Ak by tu neboli pocity spojené s láskou či priateľstvom, ostala by iba fádna šeď.

Turčeka sme sa opýtali, čo by povedal človeku, ktorý by chcel experimentovať s drogami tvrdiac, že chce zažiť niečo, čo mu rozšíri obzory a ponúkne dosiaľ nevídaný zážitok mimo „bežnej šede“.

„Predstava, že povedzme nájdem zmysel života po tom, čo užijem chemickú látku alebo drogu, je zjednodušujúcim a instantným riešením. Ak je život človeka vyplnený prázdnom, nič v ňom nevynikne ani po užití látky,“ vraví lekár.

S kolegom súhlasí aj Imrich Šteliar z Národného monitorovacieho centra pre drogy a vraví, že drogy sú len „únikovým riešením“.

„Môže ísť o únik pred každodennými problémami, ktoré sú ťažké na vyriešenie. Môže ísť o pomoc pri zvládaní nadmernej pracovnej záťaže, najmä pri stimulanciách (manažéri, umelci, ale aj manuálne pracujúci). Môže ísť o samomedikáciu zo zdravotných problémov či o únik pred nudou, nedostatkom životných ideálov a pred stereotypom.

Ani jedno z toho nie je dobrým riešením. Neriešené problémy človeka napokon dostihnú, navyše sa k nim môže pridružiť ďalší, závislosť. Pracovnú záťaž aj s drogou zvládne človek len istý čas, pri dlhodobom užívaní sa prejavia zdravotné dôsledky, alebo to organizmus neunesie a skolabuje.“

Dostupné z: doi: 10.1080/00952990.2017.1335736

Teraz najčítanejšie