Denník N

Každý tretí stredoškolák aspoň raz v živote užil kanabis, rozdiely medzi dievčatami a chlapcami sú minimálne

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Od roku 2007 na Slovensku narastá počet užívateľov kanabisu v liečbe, vraví Imrich Šteliar, vedúci Národného monitorovacieho centra pre drogy. „Súvisieť to môže s nárastom škodlivosti látky v dôsledku zvyšovania podielu účinnej látky v produktoch na čiernom trhu,“ povedal.

Metamfetamín, známy aj ako pervitín, je druhou najrozšírenejšou nezákonnou drogou u nás, vraví IMRICH ŠTELIAR z Národného monitorovacieho centra pre drogy. „Vo zvyšku západnej Európy riešia problémy s kokaínom, u nás je to – popri podozrení z narastajúceho užívania kokaínu – hlavne metamfetamín. Niekedy sa mu tiež hovorí „kokaín chudobných“, pretože má podobné stimulačné účinky ako kokaín.“

Čo by ste povedali človeku, ktorý by chcel vyskúšať drogy tvrdiac, že by si chcel látkou rozšíriť obzory či zažiť niečo nevídané.

Užívanie drog ako také je z kategórie takzvaných „únikových riešení“. Môže ísť o únik pred každodennými problémami, ktoré sú ťažké na vyriešenie. Môže ísť o pomoc pri zvládaní nadmernej pracovnej záťaže, najmä pri stimulanciách (manažéri, umelci, ale aj manuálne pracujúci). Môže ísť o samomedikáciu zo zdravotných problémov či o únik pred nudou, nedostatkom životných ideálov a pred stereotypom.

Ani jedno z toho nie je dobrým riešením. Neriešené problémy človeka napokon dostihnú, navyše sa k nim môže pridružiť ďalší, závislosť. Pracovnú záťaž aj s drogou zvládne človek len istý čas, pri dlhodobom užívaní sa prejavia zdravotné dôsledky, alebo to organizmus neunesie a skolabuje. Ľuďom treba ukázať pestrosť života, ponúknuť im príťažlivé a užitočné aktivity rozvíjajúce osobnosť, priestor na ich realizáciu. Treba zabezpečiť ich dostupnosť bez ohľadu na sociálny status.

Varoval by som najmä pred opioidmi, kde je riziko závislosti veľmi veľké, ale aj stimulanciami, kde sa k rizikám fyzickej závislosti, rozvoju psychóz a ďalším nebezpečenstvám pridružuje aj posilňujúci psychologický efekt zvýšenej výkonnosti, vnímavosti, agitovanosti, čo sú napríklad v pracovnej oblasti žiaduce účinky, a aj to, že nástup závislosti je pomalší, t. j. ľudia majú dlhší čas pocit, že majú svoje užívanie „pod kontrolou“, čo môže byť veľmi zákerné.

Psychiater Michal Turček a jeho kolegovia vydali článok, v ktorom píšu, aby sme celkom prestali používať delenie na „mäkké“ a „tvrdé“ drogy. Súhlasíte s nimi?

Áno, nie sú to striktne odborné termíny s jasne vymedzeným obsahom. Používaním uvedených termínov vzniká predstava, že existuje aj kategória „menej škodlivých“ drog („mäkké“), čím sa narúša koncept drog ako všeobecne zdraviu škodlivých a spoločensky nežiaducich látok. Závislosti majú spoločný neurobiologicko-psychologický základ, a z tohto pohľadu nielen všeobecná prevencia, ale ani liečba nemôžu robiť rozdiel v prístupoch medzi jednotlivými typmi drog.

IMRICH ŠTELIAR (1963)

Foto – TASR

je vedúcim Národného monitorovacieho centra pre drogy. Zaberá sa organizačnými činnosťami na získavanie štandardizovaných údajov o drogovej situácii na Slovensku, aktivitami na podporu výskumu v drogovej oblasti a analýzou dát a informácií z tejto oblasti.

V mnohých štátoch je táto jednota vnímaná aj politicky a strategické dokumenty nielen nerozlišujú medzi tvrdými a mäkkými drogami, ale ani medzi legálnymi a nezákonnými drogami a riešia opatrenia v oblasti prevencie, liečby, resocializácie aj znižovania škôd a represívnych opatrení globálne, voči závislostiam, či už od alkoholu, tabaku, či nezákonných látok. 

Ak sa zbavíme delenia drog na „mäkké“ a „tvrdé“, ako by sme medzi nimi mohli rozlišovať?

V Národnom monitorovacom centre pre drogy sa vo svojich príspevkoch snažíme dôsledne vyhýbať pojmom „tvrdé“ a „mäkké“ drogy. Na ich odlíšenie skôr zvykneme (aspoň ja) používať pojem drogy s vyšším potenciálom (vzniku) závislosti na vyčlenenie toho, čo sa všeobecne vníma ako „tvrdé“ drogy.

Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) pri určovaní piatich kľúčových indikátorov monitorovania drogového problému vyčlenilo kategórie drog, ktorých užívanie zahrnulo pod indikátor „problémové užívanie drog“. Dnes sa častejšie označuje ako „vysoko rizikové“ užívanie drog, keďže samotný pojem „problémové užívanie“ má podobné nedostatky ako výraz „tvrdé drogy“. Do tejto kategórie bolo zahrnuté užívanie opioidov, najmä heroínu, ktorý bol v tom čase na vzostupe, a/alebo kokaínu a/alebo stimulancií amfetamínového typu, a/alebo injekčné užívanie. Celosvetovo sa odhaduje priemerný podiel „problémových/vysoko rizikových“ užívateľov na zhruba 0,5 percenta populácie v produktívnom veku.

Na rozdiel od iných štyroch indikátorov (dopyt po liečbe, úmrtia súvisiace s drogami, infekčné ochorenia súvisiace s drogami, populačné a školské prieskumy) má vyššie uvedený indikátor „vysoko rizikového užívania drog“ výrazný sociálny akcent. Užívanie je „vysoko rizikové“ jednak pre jednotlivca tieto látky užívajúceho, ale aj pre spoločnosť, pretože užívanie týchto látok spôsobuje rýchlejší nástup závislostí. Okrem toho je v spojitosti s ich užívaním zaznamenaný vyšší výskyt rizikového správania, ako je injekčné užívanie, spoločné užívanie injekčných pomôcok, nechránený sex, prostitúcia, dílerstvo, kriminalita. Takéto správanie zvyšuje dopyt po službách poskytovaných spoločnosťou, ako sú liečba, nízkoprahové programy, preventívne programy, liečba súvisiacich infekcií, polícia, prokuratúra, súdy, väzenstvo či resocializačné programy. A to nehovoríme o ekonomických škodách z práceneschopnosti a predčasných úmrtiach.

Ako je na tom Slovensko s konzumáciou kanabisu?

Na Slovensku je kanabis (marihuana, ale aj hašiš) najčastejšie sa vyskytujúcou nezákonnou drogou (treťou sledovanou „drogou“, čo do rozšírenia v populácii, po alkohole a tabaku). Niekedy v živote ju podľa našich prieskumov z roku 2015 skúsilo okolo 15 percent populácie vo veku 15 až 64 rokov.

Ročná prevalencia (t. j. priznania respondentov užitia kanabisu za 12 mesiacov pred prieskumom) je v tej istej vzorke populácie 4,3 percenta, ale už keď vezmeme populáciu takzvaných „mladých dospelých“ (od 15 do 34 rokov, pozn. red.), tak tu je ročná prevalencia viac než dvojnásobná, na úrovni 9,3 percenta, s pomerom dievčat/žien a chlapcov/mužov asi 1:3.

Pokiaľ uplatníme celoživotnú skúsenosť – spomínaných 15 percent vo „všeobecnej populácii“ – na stredoškolskú mládež, tak za rok 2014 podľa prieskumu Tabak-Alkohol-Drogy (TAD) dosahovala až 30,6 percenta. To znamená, že každý tretí študent strednej školy aspoň raz v živote užil kanabis. Rozdiely medzi dievčatami a chlapcami sú minimálne, asi 1 k 1,2.

Foto – TASR/AP

Narastá alebo klesá počet užívateľov kanabisu, ktorí vyhľadali lekársku starostlivosť v dôsledku užívania látky?

Približne od roku 2007 narastá počet užívateľov kanabisu v liečbe. Ide o osoby, ktoré vyhľadali lekársku starostlivosť v dôsledku užívania kanabisu ako svojej „primárnej“ drogy. Súvisieť to môže s nárastom škodlivosti látky v dôsledku zvyšovania podielu účinnej látky v produktoch na čiernom trhu. Kým v 90. rokoch sa obsah účinnej látky pohyboval okolo 5 percent, v súčasnosti je v priemere viac ako štvornásobný a vyskytujú sa aj záchyty, kde THC (tetrahydrokanabinol) ako hlavná psychoaktívna látka dosahoval v produktoch koncentráciu vyše 40 percent.

Ako sme na tom s inými látkami, napríklad metamfetamínom?

Ide o druhú najrozšírenejšiu nezákonnú drogu u nás. Metamfetamín je známy aj pod názvom pervitín, piko, péčko či perník. Začal sa šíriť z Česka, kde sa pripravoval v deväťdesiatych rokoch, a dodnes sme spolu s Českou republikou jednou z pomerne izolovaných enkláv v rámci Európy, kde je metamfetamín jednou z najrozšírenejších „problémových“ drog. Vo zvyšku západnej Európy riešia problémy s kokaínom, u nás je to – popri podozrení z narastajúceho užívania kokaínu – hlavne metamfetamín. Niekedy sa mu tiež hovorí „kokaín chudobných“, pretože má podobné stimulačné účinky ako kokaín.

Jeho celoživotné užitie v populácii je relatívne nízke, okolo 2,5 percenta (rok 2015, populačný prieskum u 15- až 64-ročných), čo však môže byť podhodnotené vzhľadom na jeho nelegálny status. Preto na jeho sledovanie nie sú vhodné populačné či školské štúdie, aké som spomínal pri kanabise. Jeho vývoj sa sleduje nepriamo, keďže populácia jeho užívateľov je viac či menej skrytá a ukazuje sa skôr v službách (liečba), v záchytoch drog a zisťuje sa aj inými nepriamymi metódami, napríklad analýzou výskytu jeho metabolitov v odpadových vodách. Počet pacientov liečených zo závislosti od metamfetamínu ako primárnej drogy kontinuálne rastie od začiatkov sledovania a dosahuje hodnotu vyše 500 osôb v roku 2015 (539), ktoré vyhľadali liečbu po prvýkrát v živote.

Foto – Fotolia

Zvyšuje sa alebo znižuje podiel zneužívania liečiv ako drog?

Presné čísla nepoznáme. Sledovanie tohto javu je značne ťažké, pretože liečivá sú legálne. Mnohí zneužívajú liečivá formou nadužívania (vyššia frekvencia užívania, vyššia dávka) liekov, ktoré majú normálne predpísané z terapeutických dôvodov. V Európe – no sú isté indície, že je to tak aj u nás – sa objavujú prípady zneužívania liekov s obsahom opioidov, takže zatiaľ čo užívanie heroínu pomaly klesá, pokles užívania opioidov ako skupiny sa pozastavil, a dokonca sú známky nárastu, práve v dôsledku užívania iných opioidov, ako je heroín, vrátane tých obsiahnutých v liečivách.

Čo sú to takzvané nové psychoaktívne látky?  

Ide o látky produkované synteticky. Úpravou na molekule látky dochádza k zachovaniu účinkov látky, no zároveň ide o novú látku, ktorá nie je zaradená na zoznamy kontrolovaných látok. Novým javom je aj predaj týchto látok cez internet, pričom nie sú garantované ich vlastnosti a užívatelia tak ani nevedia, čo presne užívajú. Toto možno považovať za hlavné riziko, najmä ak sa takéto látky neznámeho zloženia kombinujú. Okrem toho sú nové syntetické látky účinné už v omnoho nižších koncentráciách, čo uľahčuje manipuláciu s nimi – prepravu, pašovanie a predaj –, takže sa dajú ťažšie vystopovať. Sú silno koncentrované a predstavujú vysoké riziko intoxikácie, často aj fatálnej.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie