Macronova diplomacia: s Merkelovou pracovne, s Trumpom slávnostne
Francúzsky prezident Donalda Trumpa viackrát kritizoval, napokon ho však pozval na návštevu počas najdôležitejšieho francúzskeho sviatku.
Vo štvrtok mal francúzsky prezident Emmanuel Macron skutočne plný deň. Najprv spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou viedol stretnutie nemeckej a francúzskej vlády a potom prijal amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorému chcel pozvaním na luxusnú večeru na Eiffelovej veži zlepšiť náladu po ďalšom škandalóznom týždni v Bielom dome.
Macron sa svojou starostlivo naplánovanou diplomaciou snaží upevniť pozíciu Francúzska ako zásadného hráča svetovej politiky a ukazuje, že vie byť pragmatický až oportunistický.
Ešte celkom nedávno by bolo prirodzené, že americký prezident by sa v Europe spoliehal hlavne na spojenectvo s Veľkou Britániou. Tá sa však sama rozhodnutím o brexite „vyšachovala“. Ako píše magazín Politico, z európskych krajín by potom zrejme prichádzalo do úvahy ešte Nemecko.
Kancelárka Angela Merkelová, ktorá mala veľmi dobré vzťahy s Barackom Obamom, robí všetko pre to, aby sa od Donalda Trumpa dištancovala. Dôvody môžu byť osobné, ale Merkelová je príliš dlho v politike na to, aby sa nimi nechala ovládať.
Jej chlad smerom k Trumpovi súvisí aj so septembrovými voľbami, ktoré mieni vyhrať, a s faktom, že 87 percent Nemcov ho nepovažuje za dobrého lídra pre Nemecko, rovnako ako aj dlhodobými útokmi na nemeckú obchodnú politiku, ale aj na to, ako sa vyrovnalo s utečeneckou krízou.
Hovoriť s ním osobne
Toto vákuum robí z Macrona prirodzeného Trumpovho „spojenca“, a to napriek tomu, že voči nemu ostro vystúpil po tom, čo USA odstúpili od parížskej klimatickej dohody.
Macron Trumpa pozval na oslavy Dňa Bastilly a zároveň na sté výročie vstupu USA do prvej svetovej vojny, čím mu preukázal rešpekt, ktorý Trump veľmi potrebuje. „Macronov tím sa najprv snažil v prvej fáze dosiahnuť rešpekt a teraz v druhej fáze sa Macron snaží stať jeho najlepším parťákom. Pripadá mi to naozaj múdre. Je to zrejme veľmi chytrý prístup, ako sa baviť s násilníkom,“ povedala denníku Guardian Laurence Nardonová z Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov.
Philippe Roger, ktorý napísal knihu o histórii americko- francúzskych vzťahov, si myslí, že Macron pochopil, že s Trumpom treba hovoriť priamo. Upozorňuje však na riziká. Vo Francúzsku sa stále považuje za chybu, ak je prezident príliš „proamerický“, napríklad Nicolasa Sarkozyho prezývali Bushov mopslík. Aj Macrona kritizovali za to, že pozval Trumpa na národný sviatok.
Macron však hrá vyššiu hru. Hoci sa snaží udržovať s Merkelovou dobré vzťahy, lebo si uvedomuje, že spolupráca s Nemeckom je nevyhnutná pre jeho plány na reformu eurozóny, zároveň sa snaží pôsobiť nezávisle, ako samostatný líder s vlastnou agendou.
Aj keď v mnohom (vek, vystupovanie, background, názory na globalizmus) sa od Trumpa líši, majú aj niečo spoločné. Obaja sú politickí outsideri, obaja hľadajú svoj štýl, majú podobné názory na Sýriu, kde si vedia predstaviť, že by Baššár Asad zostal pri moci, či to, že európski spojenci NATO vrátane samotného Francúzska by mali zvýšiť svoje rozpočty na obranu.
To, že Macron zároveň priznal, že medzi nimi existujú rozpory v otázke klimatickej dohody, ho má zase ukázať ako lídra, ktorý sa vie postaviť aj Trumpovi. Urobil to aj v júni s Putinom, keď mu pripomenul ruské zasahovanie do prezidentských volieb.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
