Denník N

Grékov a Nemcov práve spája súčasné umenie

Foto - documenta.de
Foto – documenta.de

Argentínska umelkyňa Marta Minujín postavila v nemeckom Kasseli obrovskú repliku gréckeho Partenónu zo zakázaných kníh.

Prvýkrát ho postavila vo svojej vlastnej krajine. Bol rok 1983 a v Argentíne sa konali slobodné prezidentské voľby. Končil sa nimi dlhoročný teror vojenskej vlády zodpovednej za tisíce životov. Marta Minujín vtedy vyrobila vernú repliku gréckeho Partenónu, ako symbolu estetických a politických ideálov prvej demokracie, a mohutnú konštrukciu naplnila výlučne knihami, ktoré v jej vlasti režim roky zakazoval.

Dnes stojí replika aténskeho chrámu s viac než stotisíc zväzkami kníh na námestí Friedrichsplatz v nemeckom Kasseli a aj dnes je plná zakázaných kníh. Marta Minujín v spolupráci s miestnou univerzitou vypracovala zoznamy kníh, ktoré sú neprístupné v rôznych častiach sveta, a potom vyzvala ľudí, aby jej ich posielali. Jej inštalácia je súčasťou umeleckej prehliadky documenta 14, ktorá sa každých päť rokov koná v nemeckom Kasseli a patrí k najvýznamnejším umeleckým podujatiam vôbec.

Marta Minujín so svojím dielom, documenta 14 potrvá v Kasseli do 17. septembra.

Partenón kníh argentínskej umelkyne stojí na mieste, kde nacisti pálili knihy, ktoré im nevyhovovali. Foto – Roman Maerz

Cenzúra stále funguje

Keď postavila Partenón v Argentíne, bolo v ňom asi 25-tisíc zväzkov, zväčša vydolovaných z rôznych pivníc a skrýš, kde ich držala vojenská moc. Pár dní po tom, čo dielo dokončila na námestí v Bueonos Aires, privolala dva žeriavy. Tie celú konštrukciu naklonili, aby sa ľudia dostali ku knihám a mohli si ich zobrať domov. To isté plánuje urobiť v septembri aj v Kasseli, keď sa documenta 14 skončí.

S kasselskou univerzitou vypracovala zoznam, na ktorom je až 70-tisíc kníh, ktoré boli alebo sú zakázané, aby ľuďom dala návod, ktoré knihy môžu posielať. Sú medzi nimi aj zväzky, ktoré boli kedysi zakázané, ale dnes už opäť vyšli slobodne, respektíve sú dostupné iba v niektorých krajinách.

Partenón kníh, ako znie oficiálny názov diela, je podľa Marty Minujín symbolom „odporu voči cenzúre či prenasledovaniu autorov textov, za ktorými je snaha moci mať dosah nad našimi myšlienkami“.

Miesto, kde Partenón stojí, nie je vybrané náhodne. Námestie Friedrichsplatz bolo jedným z tých, kde v rámci „akcie proti nemeckému duchu“ obradne pálili knihy, ktoré boli považované za nepriateľské voči nacistickej ideológii. Neskôr tu v roku 1941 pri bombardovaní Spojencami vyhorela ešte aj knižnica, kde bolo viac než 350-tisíc zväzkov kníh.

Dlhy a migrácia

To, že je jeden z najslávnejších symbolov demokracie, krásy, západnej dominancie, ale i Grécka na nemeckom námestí, tiež nie je úplná náhoda. Documenta sa koná od roku 1955, približne každých päť rokov premení celé mesto na veľkú umeleckú prehliadku. Tento ročník bol prelomový ešte skôr, než sa začal – po prvýkrát sa totiž documenta rozdelila do dvoch miest – okrem Kasselu je časť výstav v gréckych Aténach.

Zámer poľského kurátora Adama Szymczyka je považovaný za mimoriadne odvážny, nie však iba v pozitívnom zmysle. Hlavnými témami sú migrácia, finančné dlhy, rozpad európskej jednoty a príčiny dnešného populizmu a neznášanlivosti. Szymczyk symbolicky spája dve krajiny, ktoré si týmito témami síce prechádzajú, každá však z opačného uhla pohľadu.

Ak ide o Atény, mnohí ho obviňujú z toho, že ku krajine pristupuje ako za koloniálnych čias a ešte aj zo zoznamov spolupracovníkov vynechal gréckych umelcov aj kurátorov. On svoje rozhodnutie neustále obhajuje. „Atény sú jedným z najzaujímavejších miest celej Európy. Práve teraz opäť ožívajú, sú výborným zázemím pre ľudí a nápady, v posledných desiatich rokoch to však premrhali,“ hovorí Szymczyk pre britský Guardian.

Na otvorenie documenty v Aténach, ktorej rozpočet je približne 37 miliónov eur a predstavuje diela stošesťdesiatich autorov, prišla aj Angela Merkel. Stretla sa aj s Martou Minujín, ktorá o deň neskôr v rámci svojej performance splácala grécky dlh postave v červenom saku gréckymi olivami.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie