piatok

Postupka vzdelanie, práca, manželstvo a až potom deti chráni pred chudobou

Keď sa človek vydá na dráhu postupných úspechov – dosiahne vzdelanie, potom získa pracovné miesto a neskôr aj partnera, a to všetko predtým, ako splodí dieťa –, poisťuje sa proti chudobe.

Ilustrácia – Vizár

Bronx je jediná z piatich častí tvoriacich New York City, ktorá leží na pevnine a nie na ostrove a ktorá sa kedysi od zvyšku mesta líšila nielen geograficky, ale aj sociologicky. Ako to pomenoval sociológ a demokraticky senátor Daniel Patrick Moynihan, šlo o „štvrť bez slumu“. Bolo to „jediné miesto v celej federácii, kde sa komerčné bývanie budovalo aj počas Veľkej hospodárskej krízy“. V tretej štvrtine minulého storočia však došlo zvlášť v južnom Bronxe k sociálnemu regresu, ktorú Moynihan opísal ako „apokalyptický kolaps, o ktorom si myslím, že nemá v histórii urbanizácie ekvivalent“.

Škola, práca, partner, dieťa

Spomedzi príčin tohto úpadku vyčnieval medzigeneračný prenos chudoby, ktorý bol v prvom rade spôsobený dezintegráciou rodiny. Niektoré príčiny zostávajú stále nejasné, ale jedna vec sa dnes zdá neoddiskutovateľná: medzi dnešnými mladými dospelými je dráha postupných úspechov poistením proti chudobe. Dôkazy možno nájsť v publikácii Postupnosť úspechov medzi mileniálmi, ktorú napísali Wendy Wangová a W. Bradford Wilcox a vydali ju American Enterprise Institute a Institute for Family Studies.

Okrem iných takúto postupnosť vo svojom výskume naznačili aj Ron Haskins a Isabel Sawhillová z Brookings Institution. Tí napísali, že mladý človek by mal najprv ukončiť aspoň stredoškolské vzdelanie, potom by sa mal zamestnať, neskôr by mal uzavrieť manželstvo a až potom by mal mať deti. Wangová a Wilcox sa zamerali na mileniálov vo veku 28 až 34 rokov a zistili, že chudobné sú len tri percentá tých, ktorí sa vydali na túto dráhu.

Porovnateľne ohromujúco pôsobí aj 55 percent ľudí z tejto vekovej kohorty, ktorí mali deti pred svadbou. Niečo podobné sa prihodilo len štvrtine najmladších babyboomerov narodených medzi rokmi 1957 a 1964. Šesťdesiatosem percent mileniálov, ktorých vedci skúmali a ktorí najskôr uzavreli manželstvo a až potom mali deti, sa so svojimi príjmami ocitlo vo vrchnej polovici či dokonca v najvyššej tretine všetkých príjmov. Naopak, 47 percent tých, ktorí takto nepostupovali, skončilo v najchudobnejšej tretine.

Matéria nie je všetko

Wilcox hovorí, že dnes je jedným z problémov „model manželstva spriaznených duší“, čo je egocentrický prístup, ktorý považuje manželstvo predovšetkým za možnosť pre osobný rast a vlastné naplnenie a nie za spôsob, ako vytvoriť rodinu. Iným problémom je, že časť inteligencie považuje spomínanú dráhu postupného úspechu za súčasť noriem strednej triedy, ktorými však práve preto, že sú normami strednej triedy, pohŕda.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 125309 z vás dostáva správy e-mailom