Denník N

Chemik Szolcsányi: Stereotypy o medicínskej konope majú pôvod v iracionálnom kultúrnom tabu, odopieranie účinnej liečby je týraním človeka

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Vedec Peter Szolcsányi z STU vraví, že lekárska konopa by mohla pomôcť státisícom trpiacich pacientov na svete. Vysvetľuje, že látky v lekárskej konope potláčajú napríklad pocit dávenia. „Môže to byť veľmi účinné pri pacientoch, ktorí vracajú, lebo podstupujú agresívnu farmakoterapiu.“

Desaťročnú Charlottu Figi zo Spojených štátov prezývajú aj „dievča, ktoré mení zákony o medicínskej konope v Spojených štátoch“.

Charlotte trpí Dravetovej syndrómom, zriedkavou genetickou poruchou, ktorú sprevádzajú časté a intenzívne epileptické záchvaty.

„Dievča ich malo 50 až 60 denne. Do piatich rokov ho liečili bežnými antiepileptickými liekmi, ktoré pri iných fungujú, ale uňho nezabrali. Keď malo päť rokov, bolo na úrovni dvojročného dieťaťa. Nechodilo, nerozprávalo, muselo byť kŕmené a nebolo schopné samostatne fungovať,“ povedal chemik Peter Szolcsányi zo Slovenskej technickej univerzity (STU) na popularizačnej prednáške „Mariška, molekuly a medicína“.

Konala sa koncom júna v rámci „ChemShow“ počas dňa otvorených dverí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Charlottina pavučinka

Zúfalí rodičia malej pacientky sa obrátili o pomoc na pestovateľov lekárskej konopy. Tým sa podarilo vyšľachtiť takú odrodu medicínskej marihuany, ktorá obsahuje hlavne kanabidiol (CBD) a menej ako jedno percento tetrahydrokanabinolu (THC).

„Kanabidiol (CBD) má tú zaujímavú vlastnosť, že vykazuje antiepileptické účinky a pritom nie je psychoaktívny,“ vraví Szolcsányi.

Extrakt z novej odrody nazvali „Charlotte’s Web“ (voľne ako „záchranná sieť pre Charlottu“). Vďaka užívaniu lekárskej konopy klesol Charlotte počet epileptických záchvatov z niekoľkých desiatok denne na tri za mesiac. „Charlotte to zachránilo život. Kognitívne schopnosti sa jej pomaly vracajú, hoci postihnutá bude do konca života,“ vraví chemik.

Szolcsányi povedal, že úspech novej odrody lekárskej konopy na Charlotte inšpiroval tiež vývoj komerčného preparátu Epidiolex®. „Ide o rastlinný extrakt, ktorý obsahuje výlučne kanabidiol a THC je tam menej ako 0,1 percenta. Momentálne je v tretej fáze klinických skúšok, čiže sa už kontrolovane testuje na veľkej vzorke ľudských pacientov.“

Pacientke Erike nepomohli

Koncom minulého roku sme informovali o prípade pacientky Eriky so sklerózou multiplex. Žena uviedla, že trpí bolesťami a že jej pri paliatívnej liečbe pomáhajú iba fytokanabinoidy (látky, ktoré sa prirodzene vyskytujú v konope).

Na Slovensku je však zakázané využívať konopu na medicínske účely. Aj kanabidiol (CBD), ktorý nemá žiadne psychoaktívne účinky, radí zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach medzi zakázané látky.

Z Kancelárie ministra zdravotníctva SR pani Erike odpovedali, že Slovensko je viazané Jednotným dohovorom OSN o omamných látkach z roku 1961 a v tejto veci nemôžu nič robiť.

Pacientka si s ministerstvom vymenila niekoľko listov, kde argumentovala, že medzinárodné právo v žiadnom prípade nebráni zaviesť program medicínskej konopy na národnej úrovni.

Napokon, ako je možné, že v susednom Česku je konopa na medicínske účely (ale aj v Nemecku, Taliansku, Fínsku, Holandsku, Poľsku, Izraeli, Austrálii, Kanade, USA a ďalších krajinách) povolená? Tam sa medzinárodné právo môže porušovať?

Odopierajú liečbu, je to nehumánne

Keď chemik Szolcsányi počuje o takýchto prípadoch pacientov, zdravo sa rozčúli. „Mali by sme využiť všetky dostupné prostriedky, aby sme pacientovi uľavili. Či nám chcú úradníci povedať, že naši pacienti trpia menej ako tí v Česku alebo v USA? Sú to absurdné a nechutné výhovorky ľudí, ktorí majú moc a pečiatku. Od stola rozhodujú o kvalite života druhých ľudí. Je to hrozné.“

Podľa vedca je nehumánne, aby sme ľuďom odopierali liečbu, ktorá je preukázateľne efektívna a pomáha pacientom, ktorí sú napríklad v terminálnom štádiu rakoviny. „Netvrdím, že medicínsku konopu máme dávať ľuďom, ktorí majú otlaky na nohách. Bavíme sa len o vážnych diagnózach.“

Chemik Szolcsányi súhlasí, aby bol predaj konopy na lekárske účely prísne regulovaný. „Na druhej strane je nonsens, aby sme ľudí, ktorí si chcú uľaviť od príšerných bolestí, kriminalizovali. Legislatívny stav u nás je taký, že rodič, ktorý svojmu dieťaťu zoženie tri šištičky marihuany, lebo sa už nemôže pozerať na jeho utrpenie, sa dopustil trestného činu. Ale zato chľast si bez problémov kúpime aj na benzínovej pumpe a cigarety v každom novinovom stánku. Táto spoločnosť je fakt chorá.“

Peter Szolcsányi je chemik, vedec a učiteľ. Pôsobí na oddelení organickej chémie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Študijné pobyty absolvoval na univerzitách v Oxforde, Cambridgei a Zürichu. Je autorom mnohých vedeckých a popularizačných článkov, minulý rok mu vyšla popularizačná kniha s názvom Súkromný život molekúl. Bloguje na Denníku N. Foto N – Tomáš Benedikovič

Iracionálne tabu

Stereotypy o medicínskej konope majú podľa vedca pôvod v kultúrnom tabu. „Tisícky ľudí u nás zomierajú na pitie alkoholu a fajčenie cigariet, obe drogy sú však legálne a neobmedzene dostupné širokej verejnosti. Alkoholom ani cigaretami sa však nikto nelieči, pravda? Medicínsky indikovaná marihuana by však mohla pomôcť státisícom, možno miliónom trpiacich pacientov na celom svete. Napriek tomu je v drvivej väčšine krajín zakázaná. Pripadá mi to ako absurdná a iracionálna schizofrénia.“

K legalizácii medicínskej konopy chemik rázne dodá: „Nikto netvrdí, aby to predávali deťom v kiosku, tak ako dnes v kiosku mnohí predávajú neplnoletým cigarety. V žiadnom prípade. Má to byť určené výlučne tým, ktorí to reálne potrebujú a je to pre nich posledná záchrana. Ani pri onkologickom pacientovi v terminálnom štádiu príliš neriešime, koľko dostane morfia. Podajú ho proste vždy, keď ho pacient potrebuje. Hoci vedia, že z neho za tri mesiace spravia narkomana. Na tom však už nezáleží, lebo za ten čas už pravdepodobne nebude žiť. Lenže kvalita jeho života bude neporovnateľne lepšia, ako keď mu látku nepodáme s odvolaním sa na nejaké hlúpe tabu. Pre mňa je to týranie človeka.“

Rozdiel v enzýme

Konopa sa často využíva aj na potravinárske alebo technické účely. Vyrábajú sa z nej vlákna, z ktorých sa tkajú textílie. Zo semien sa lisuje olej, ktorý má výhodné nutričné, ale aj mazacie vlastnosti.

Ako je potom možné, že jedna a tá istá rastlina sa môže využívať aj na celkom iné účely, ktoré sú spojené so zmenou psychických stavov alebo s využitím v medicíne?

„Východiskovou látkou, akýmsi univerzálnym substrátom, z ktorého sa generujú všetky kanabinoidy v konope, je kyselina kanabigerolová. Aby ste z nej dostali THC a CBD, potrebujete konkrétne enzýmy. V technickej konope však nie je prítomný enzým, ktorý by to dokázal. Toto je jeden z kľúčových rozdielov medzi dvoma rastlinami toho istého druhu,“ hovorí Szolcsányi o biochemických procesoch, ktoré sú zodpovedné za tvorbu dvoch kľúčových molekúl lekárskej konopy, THC a CBD.

Potláča dávenie, tlmí bolesti a zvyšuje chuť do jedla

Aké účinky medicínskej konopy by sa dali využiť na pomoc pacientom? „Látky v lekárskej konope – vždy záleží na konkrétnej odrode – vedia potláčať pocit dávenia. Môže to byť veľmi účinné pri pacientoch, ktorí vracajú, lebo podstupujú agresívnu farmakoterapiu, ide napríklad o onkopacientov.“

Konopa na medicínske účely rozširuje priedušky, čo môže byť užitočné pre astmatikov. „Bronchiálna astma je ochorenie, keď sa vám na základe alergickej reakcie stiahnu priedušky, neviete dýchať a máte záchvaty.“

Látky obsiahnuté v medicínskej konope fungujú ako stimulanty apetítu, takže zvyšujú chuť do jedla. „Pacienti, ktorí majú AIDS a berú množstvo liekov, trpia veľmi často nechutenstvom. Málo jedia, a ak by sme im vedeli zvýšiť apetít, veľmi by im to pomohlo.“

Konopa na lekárske využitie má aj analgetický účinok a tlmí bolesti. „Molekuly konopy uvoľňujú kŕče a stuhnuté svalstvo, čo je dôležité pre pacientov, ktorí trpia sklerózou multiplex.“

Riziká a negatíva

Na druhej strane, hovorí Szolcsányi, existujú aj riziká. „Pri dlhodobom užívaní vysokých dávok THC dochádza k funkčným zmenám mozgu, zvýšenému riziku mozgovej porážky a infarktu. Od istých dávok je pri chronickom užívaní kompromitovaný aj imunitný systém človeka.“

„V takých prípadoch,“ vraví chemik, „treba dôkladne zvážiť, či výhody užívania látky prevažujú nad jej negatívnymi vedľajšími účinkami, alebo nie.“

Nehovoriac o tom, že pri „zhúlených“ vodičoch je podstatne vyššie riziko nehodovosti, podobne ako pri opitých šoféroch.

V nedávnom rozhovore nám psychiater Michal Turček z Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava povedal, že psychologická závislosť od marihuany je „pomerne silná“, a dodal: „Sú ľudia, pri ktorých sa v dôsledku užívania marihuany rozvinú ťažké psychické poruchy, napríklad psychózy.“

Chemika Szolcsányiho sme sa opýtali, ako vieme zaručiť, aby k takýmto negatívnym účinkom na pacienta nedošlo. „Ak to chceme vylúčiť úplne, nepodáme preparát medicínskej marihuany, ktorý obsahuje THC. Iba to je psychoaktívna zložka, CBD nie.“

Ale čo ak potrebuje pacient práve THC? pýtame sa vedca. „V takom prípade treba zodpovedne zvážiť zrejmé výhody a možné riziká. Ak je pre pacienta dôležitejšie, že látka mu uľavuje od neustáleho vracania, akceptujeme, že bude čiastočne zdrogovaný. Alternatívou je vývoj nových syntetických kanabinoidov, ktoré budú mať želaný farmakologický účinok bez výraznej psychoaktivity,“ odpovedal chemik z STU.

Medicínska konopa. Foto – Fotolia

Syntetické kanabinoidy

V rozhovore sa lekár Turček vyjadril, že s pestovaním konopy sú podľa neho spojené riziká zneužitia a v prípade, že by mala byť lekárska konopa schválená, viacej by privítal, ak by sa látky z konopy extrahovali a predávali ako tabletky.

Na to chemik Szolcsányi odpovedal: „Pestovanie konopy a extrakcia kanabinoidov sú zatiaľ stále lacnejší a rýchlejší variant ako ich syntéza. Molekuly THC a CBD síce vyzerajú jednoducho, ale z hľadiska ich efektívnej laboratórnej prípravy vo väčších množstvách nejde o triviálny proces.“

Vedec však dodal, že v súčasnosti sa intenzívne vyvíjajú rôzne syntetické kanabinoidy. „Ide o výborné pole na vyhratie sa pre chemikov a farmakológov, aby nadizajnovali príslušné molekuly, keďže už vieme, ako vyzerajú kanabinoidné (CB1) receptory, na ktoré sa viažu.“

Szolcsányi vysvetľuje: „V počítači môžeme taký receptor namodelovať a virtuálne doň ‚vkladať‘ nami vymyslené molekuly. A počítač nám napovie, ako dobre sa naň bude dizajnovaná molekula viazať. Samozrejme, takúto teoretickú predpoveď treba následne experimentálne overiť v laboratóriu. To, že to predpovedal softvér, je fajn, ale zďaleka to nestačí.“

Lumír Ondřej Hanuš, svetoznámy český chemik, ktorý sa problematikou výskumu konopy zaoberá 40 rokov, pre Denník N o synteticky pripravovaných kanabinoidoch povedal: „Hlavným cieľom ich prípravy je v súčasnosti zisk. Nechceme skúsiť, či je dobrá príroda. Chceme byť múdrejší ako príroda a pletieme sa jej do kuchyne. Samozrejme, dá sa nájsť aj liek pripravený synteticky, ktorý pomôže, ale nie je to vôbec jednoduché.“

Fabrika na molekuly

V konope je dodnes popísaných zhruba 500 zlúčenín, z nich niečo vyše pätina sú fytokanabinoidy so širokospektrálnym využitím, či už z hľadiska psychoaktívneho, alebo výlučne medicínskeho. „Konopa je doslova rastlinná fabrika na výrobu fyziologicky aktívnych látok,“ povedal o rastline Szolcsányi.

THC vyvoláva psychoaktívne účinky, čiže mení stavy vedomia, pretože sa v bunkách centrálnej nervovej sústavy viaže na takzvané kanabinoidné receptory.

„Načo nám je však receptor pre THC?“ pýtal sa na prednáške Szolcsányi. „Receptor zrejme nebol evolučne vyvinutý pre naše potešenie z konopy. Je len zhoda okolností, že sa naň viaže. Náš mozog generuje anandamid – prirodzenú ‚drogu‘ nášho mozgu – pri príjemných aktivitách, ako je šport, sex či dobré jedlo. Z hľadiska 3D štruktúry sa však anandamid a THC na seba veľmi podobajú. Preto môže THC vyvolávať podobné euforizujúce stavy ako naša vlastná molekula.“

Na okraj dodajme, že to bol spomínaný český vedec Hanuš, ktorému sa spolu s americkým kolegom Williamom Devanom podarilo anandamid izolovať. Ich štúdia vyšla v roku 1992 v prestížnom časopise Science.

Kanabidiol sa na THC tiež veľmi podobá, na rozdiel odeň však nie je psychoaktívny, lebo zrejme aktivuje iné receptory v našom tele ako THC.

Chemik Szolcsányi by si veľmi prial, aby sa o lekárskej konope začalo na Slovensku konečne verejne odborne diskutovať.

„Poďme sa o tom baviť otvorene, bez predsudkov a na základe vedeckých argumentov za a proti. Ale, prosím, neubližujme trpiacim pacientom len preto, že sme intelektuálne leniví alebo tému považujeme za nejaké tabu. Aj otroctvo bolo v minulosti tabu, aj homosexuálne partnerstvá či ženské volebné právo boli nedávno tabu. Všetko raz bolo kedysi tabu. Toto predsa nie je žiadny argument.“

Teraz najčítanejšie