Noc, keď sa všetko zmenilo: príbehy Turkov, ktorým do života zasiahol nevydarený puč

Trvalo to len jednu noc. Skupina tureckých vojakov sa v noci 15. júla minulého roku pokúsila o prevrat, ktorého cieľom mala podľa nich byť ochrana tureckej demokracie pred prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom. Vojakom sa podarilo na pár hodín ochromiť niektoré základne a odvysielať v televízii svoje stanovisko.

Väčšina Turkov sa však pridala na stranu Erdoğana, ktorý bol v tom čase na dovolenke. Vyšli do ulíc a puč odmietli. V sobotu nadránom sa jeho organizátori vzdali. Počas násilnej noci zomrelo 240 ľudí. Po prevrate nastali v Turecku čistky.

Za posledný rok bolo zadržaných a väznených 50-tisíc ľudí, 170-tisíc vyšetrovali, desaťtisíce prišli o prácu. Od univerzitných učiteľov až po najslávnejšieho tureckého výrobcu baklavy.

Erdoğanova republika

Zavreli 140 médií, desiatky novinárov boli alebo sú v base. V krajine stále platí výnimočný stav. Na jar Turci v referende odsúhlasili Erdoğanovi také právomoci, že sa z Turecka de facto stala prezidentská republika. Krajina je rozdelená, niektorých občanov označujú za teroristov a gülenistov – podľa údajného organizátora prevratu, moslimského duchovného a niekdajšieho Erdoğanovho spojenca Fethullaha Gülena.

Dodnes sa vlastne nevie, kto prevrat zorganizoval. Napriek tomu, že sa odohral pred pomerne krátkym časom, stal sa už z neho mýtus. „Fakticky ho zažilo 80 miliónov ľudí, ale možno menej ako desať ľudí v tejto krajine úplne rozumie tomu, čo sa vlastne v tú noc stalo,“ povedal pre Financial Times vysoký predstaviteľ Erdoğanovej Strany spravodlivosti a rozvoja, ktorý neuviedol svoje meno.

Všetky opozičné pokusy o zriadenie vyšetrovacej komisie, ktorá by preskúmala, kto bol za pokusom o prevrat a prečo zlyhali štátne orgány a nepredpokladali takýto vývoj, vláda ignorovala.

Prevrat drasticky zasiahol do životov mnohých Turkov.

Bol proti prevratu, dnes je vo väzení

Veli Acus podporoval vládu, keď sa udial prevrat. Minulý týždeň zavolal svojej 5 mesiacov tehotnej manželke, že je vo väzení a obvinili ho z toho, že pôsobí ako špión pre teroristov.

Acus pracuje ako humanitárny pracovník pre OSN v jej potravinovom programe. „Nikdy by sa nedotkol zbrane, nie je terorista, nikomu takému nepomáha, jednoducho pracuje v organizácii za ľudské práva,“ vysvetľovala USA Today jeho manželka Gonul.

Acus je jedným z tých, čo sa dostali do podozrenia len preto, že pracujú pre medzinárodnú organizáciu. Problémy majú aj študenti a učitelia z univerzít a škôl podporovaných Gülenom.

Nilüfer Demircioğluová bola v poslednom ročníku chémie, keď jej univerzitu na jeseň minulého roku zatvorili. „Nikdy som nebola Gülenovou nasledovníčkou. Prihlásila som sa na túto univerzitu, lebo som dostala štipendium a bola blízko môjho domova. Politickí lídri zvykli na univerzitu chodiť a podporovať ju. Teraz mi bránia, aby som si ukončila vzdelanie,“ zverila sa BBC. Ani získanie diplomu z „Gülenovej“ univerzity nemusí byť žiadnou výhrou. „Každý sa bojí, že s takýmto diplomom sa nezamestná. Bývalých absolventov už povyhadzovali.“

Občan terorista

Na to, aby človek v Turecku prišiel o kariéru či slobodu, stačí, aby ho označili za gülenistu. Zneužíva sa to na prenasledovanie Kurdov či ďalších menšín, ale aj na akty osobnej pomsty. „Rozdelili ľudí na skupiny. Je to my verzus oni. Mnoho ľudí už nemá ani na živobytie, lebo ich vyhodili z práce,“ hovorí bývalý štátny zamestnanec z Izmiru Murat Özer.

Spisovateľku Asli Erdoğanovú zatkli v auguste minulého roku. Do jej bytu vtrhla asi dvadsiatka mužov v plnej výzbroji. Nedovolili jej ani sa obliecť. Na policajnú stanicu ju odviedli v šortkách. Náročná pre ňu bola vyšetrovacia väzba. „Boli obdobia, keď mi ani nedali napiť sa. Samotka bola ešte horšia, ako som si predstavovala. Po troch dňoch človek prestane byť schopný prejsť dlhšiu vzdialenosť, hovoriť. Zlomí ho to veľmi rýchlo. Myslím si, že to je najhoršie mučenie.“

Erdoğanová strávila za mrežami štyri mesiace, v decembri minulého roku ju súd uznal nevinnou. Bola pritom obvinená z podvracania republiky, čo je veľmi vážny zločin.

Hrdinovia

Prípadov zničených životov, rozbitých rodín a predčasne ukončených kariér je v Turecku plno, režim však spomína len hrdinov, teda tých, čo sa postavili pučistom.

Sabri Ünal napríklad neutiekol ani pred približujúcim sa tankom. „Videl som, ako ku mne smeruje tank. Vrhol som sa na zem, aby som ho zastavil. On však šiel ďalej a prešiel ma.“ Hoci sa lekári obávali, že Ünalovi budú musieť amputovať rozmliaždenú ruku, napokon ju zachránili, hoci je pokrytá škaredými jazvami. Ünal hovorí, že pod tank by sa vrhol opäť. Ľudí ako on režim vyzdvihuje, po hrdinoch prevratu pomenúvajú niektoré miesta, stavajú im pamätníky.

Turci napriek strachu z represií a pomsty však pripomenuli vláde, že je tu aj iný príbeh. Minulý týždeň v Istanbule demonštrovali státisíce ľudí proti čistkám, ktoré nasledovali po puči. Demonštrácia bola vyvrcholením 40-kilometrového pochodu z hlavného mesta Ankara a podľa Guardianu v nej pochodovali Turci rozličného ideologického zamerania: od ľavičiarov až po tradičných konzervatívnych Erdoğanových voličov. „V tejto krajine vládne krutosť a s Božou vôľou sa týmto pochodom skončí,“ povedala jedna zo žien v sprievode.

Erdoğan a Gülen

A kde sú rok po prevrate jeho „obeť“ a jeho domnelý organizátor? Prezident Erdoğan ešte viac ukázal svoje autoritárske sklony a situáciu využil na vybavovanie si osobných účtov a na posilnenie moci. Turecko sa ešte viac vzdialilo od možnosti, že by mohlo vstúpiť do Európskej únie, a Erdoğan už otvorene priznáva, že sa vlastne nič hrozné nestane, ak sa to neudeje.

Gülen čaká na rozhodnutie amerického ministerstva spravodlivosti, ktorému Turecko doručilo žiadosť o vydanie duchovného. Američania skúmajú turecké dôkazy o Gülenovej vine a sú skeptickí, čo však nemusí znamenať, že Gülen je za vodou. Jeho vplyv v Turecku je minimálny; starnúci a podľa reportérov Reuters aj zdravotne chradnúci muž žije vo svojom americkom dome v ústraní.

Či bol alebo nebol za prevratom, nie je podstatné – dôležité je, že sa Erdoğanovi podarilo zbaviť sa nepriateľov a kritikov.